Dlžník Čiastočným Plnením Uznáva Svoj Záväzok: Judikáty a Ich Význam

V trhovom hospodárstve sa stretávame so situáciami, kedy dlžník, namiesto úplného splnenia svojho záväzku, plní len jeho časť. Táto skutočnosť vyvoláva otázky, či takéto čiastočné plnenie možno považovať za uznanie dlhu a aké právne dôsledky z toho vyplývajú pre veriteľa a dlžníka. Právny poriadok poskytuje veriteľovi inštitúty na posilnenie jeho postavenia voči dlžníkovi. Dôkladná analýza a komplexné posúdenie nielen z hľadiska právneho, ale aj ekonomického, účtovného či daňového je nevyhnutné.

Zabezpečovacie Inštitúty a Ich Úloha

V trhovom hospodárstve, ktoré je ovládané zásadou zmluvnej voľnosti a slobody podnikania, sa zvyšuje riziko nesplnenia prevzatých záväzkov. Právny poriadok preto vytvára inštitúty, ktorých účelom je posilniť postavenie veriteľa a zabezpečiť uspokojenie jeho pohľadávok náhradným spôsobom, pokiaľ dlžník nie je schopný alebo ochotný splniť svoj záväzok riadne a včas.

Medzi najznámejšie zabezpečovacie inštitúty patria: záložné právo, ručenie, zmluvná pokuta, ale aj ďalšie, napr. prevod práv, výhrada vlastníctva, rôzne druhy akreditívov či zmenka. Je len na rozhodnutí veriteľa, aký inštitút, resp. akú kombináciu inštitútov si zvolí s ohľadom na bonitu dlžníka, prípade tretích osôb. Tomuto rozhodnutiu by mala predchádzať dôkladná analýza a komplexné posúdenie nielen z hľadiska právneho, ale aj ekonomického, účtovného či daňového.

Základom pre právne vymedzenie pojmu „záväzok“, resp. Záväzky vznikajú z právnych úkonov predpokladaných zákonom, najmä zo zmlúv, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných právnych skutočností. Už pri uzatváraní zmluvy si zmluvné strany musia byť vedomé toho, že z určitého dôvodu môže v budúcnosti nastať situácia, že strana, ktorá na seba prevzala záväzok zo zmluvy, ho nebude schopná dobrovoľne splniť. Pre tento prípad poskytuje právny poriadok veriteľovi inštitúty na posilnenie jeho postavenia voči dlžníkovi. Špecifikáciu daného právneho inštitútu možno zahrnúť do textu zmluvy alebo uzavrieť samostatnú zabezpečovaciu zmluvu.

Účastník obchodno-právneho záväzkového vzťahu, ktorý je stranou oprávnenou domáhať sa splnenia konkrétnej povinnosti, si zabezpečuje splnenie tohto hlavného záväzku záväzkom vedľajším. Obvykle právny osud vedľajšieho záväzkového vzťahu nasleduje právny osud hlavného právneho vzťahu a zánik hlavného záväzku má za následok zánik vedľajšieho záväzku. Neplatí to však naopak, teda zánikom vedľajšieho záväzku nezaniká automaticky aj záväzok hlavný.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre invalidný dôchodok pri dlhu v SP

Základná právna úprava zabezpečovacích inštitútov je obsiahnutá v Občianskom zákonníku. V niektorých prípadoch je úprava doplnená či modifikovaná pre oblasť obchodno-právnych vzťahov úpravou obsiahnutou v Obchodnom zákonníku. Obchodný zákonník je špeciálnou právnou normou vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Zároveň existujú aj zabezpečovacie inštitúty, ktoré sú upravené iba v špeciálnych predpisoch, napr.

Záložné Právo ako Zabezpečovací Inštitút

Platná práva úprava záložného práva historicky nadväzuje na úpravu z roku 1811 a na Občiansky zákonník z roku 1950. Základom pre platnú právnu úpravu záložného práva v našom právnom poriadku sa stala novela Občianskeho zákonníka, zákon č. Záložné právo zaraďujeme medzi tzv. absolútne práva, čo znamená, že v zásade pôsobí voči všetkým a všetci sú povinní nerušiť oprávnenú osobu pri výkone jej práva k veci.

Záložné právo zvyšuje veriteľovu istotu, že jeho pohľadávka bude uspokojená. Platí ochrana dobrej viery záložného veriteľa, čo znamená, že pokiaľ záložné právo platne vzniklo, v zásade pôsobí proti každému vlastníkovi zálohu. Na nadobúdateľa zálohu zaťaženého záložným právom prechádzajú všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Nadobúdateľ musí strpieť výkon záložného práva. Samozrejme, ako každé pravidlo, aj toto má svoje výnimky. Záložné právo totiž nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania. Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi ani vtedy, ak bol nadobúdateľ v čase prevodu alebo prechodu zálohu dobromyseľný v tom, že nadobúda záloh, ktorý nie je zaťažený záložným právom.

Záložné právo nemá vlastný hospodársky účel, nemôže ani existovať samostatne. Z akcesorickej povahy záložného práva potom vyplýva, že zmluvné záložné právo vznikne platne len v prípade, že platne vznikla pohľadávka, ktorú záložné právo zabezpečuje. Pokiaľ zanikne zabezpečená pohľadávka, zanikne tiež záložné právo. So zabezpečenou pohľadávkou nie je možné nakladať samostatne, pri jej postúpení prechádza na postupníka tiež záložné právo.

Podzáložca, podzáložný veriteľ - vystupuje v právnom vzťahu v prípade, že došlo k založeniu pohľadávky zabezpečenej záložným právom. Podzáložca je vždy totožný so záložným veriteľom z pohľadávky. Záložné právo plní funkciu preventívnu (zabezpečovaciu). Za týmto účelom je záložný veriteľ oprávnený mať založenú hnuteľnú vec u seba, dať ju do úschovy alebo vyznačiť záložné právo v príslušnej evidencii, príp. priamo na veci. Zabezpečovacia funkcia končí okamihom splatnosti pohľadávky, ktorej splnenie bolo zabezpečené. V okamihu, keď sa pohľadávka záložného veriteľa stala splatnou a nebola riadne a včas uspokojená, nastupuje uhradzovacia funkcia záložného práva.

Prečítajte si tiež: Práva invalidných dôchodcov v exekúcii

Okrem týchto podstatných náležitostí sa v zmluve spravidla dohodnú aj ďalšie náležitosti. Zmluva je iba právnym titulom, ktorý zakladá právny dôvod vzniku záložného práva. - registrácia v osobitnom registri (ide napr. - v prípade pohľadávky z účtu, vkladu (s výnimkou cenných papierov) alebo inej formy vkladu medzi osobami popísanými v § 151me ods.

Predmetom záložného práva môžu byť tie veci, ktoré sú spôsobilé byť predmetom právnych vzťahov všeobecne, pokiaľ s týmito vecami je možné voľne disponovať a nie je to vylúčené zákonom alebo samotnou povahou veci. Obsahom záložného práva je súbor práv a povinností subjektov právneho vzťahu.

Záložné právo pred splatnosťou pohľadávky - záložca môže záloh používať obvyklým spôsobom, samozrejme s výnimkou práva scudziť záloh a je zaviazaný zdržať sa všetkých úkonov (okrem bežného opotrebenia), ktorými by zmenšil hodnotu zálohu - ak zmluva neurčuje niečo iné. V prípade, že zálohom je hnuteľná vec a táto bola odovzdaná záložnému veriteľovi, je povinný záloh chrániť pred jeho poškodením, stratou, zničením. Porušenie tejto povinnosti by zakladalo jeho zodpovednosť za spôsobenú škodu. Pokiaľ záložnému veriteľovi vzniknú v súvislosti s opatrovaním a ochranou zálohu náklady, má právo voči záložcovi na ich náhradu v rozsahu účelne a nevyhnutne vynaloženom. Právo na užívanie zálohu má záložný veriteľ iba vtedy, ak s tým záložca výslovne súhlasil.

Záložné právo po splatnosti pohľadávky - základným právom záložného veriteľa je právo začať výkon záložného práva, pokiaľ jeho pohľadávka nebola riadne a včas uspokojená. Záložný veriteľ má právo uspokojiť sa spôsobom dohodnutým v zmluve alebo predať záloh na dražbe podľa osobitného predpisu (zákon o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z. z. Záložný veriteľ sa môže domáhať uspokojenia zo zálohu aj vtedy, ak zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

Záložný veriteľ má oznamovaciu povinnosť voči záložcovi a dlžníkovi (pokiaľ sú to rozdielne subjekty), ako aj povinnosť registrácie začatia výkonu záložného práva do registra záložných práv v prípade, ak ide o záložné právo registrované v tomto registri. Záložca (resp. dlžník) nesmie následne previesť vlastnícke právo k zálohu na inú osobu bez súhlasu záložného veriteľa. Zákon stanovuje 30-dňovú lehotu - ktorá začína plynúť od oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi (a dlžníkovi) - po uplynutí ktorej môže záložný veriteľ predať záloh dohodnutým spôsobom. V prípade, že záložné právo je registrované v registri záložných práv, plynie táto 30-dňová lehota najneskôr od registrácie oznámenia o začatí výkonu záložného práva v registri záložných práv.

Prečítajte si tiež: Ako exekútor siahne na dôchodok

Určenie spôsobu výkonu záložného práva prináleží záložnému veriteľovi. Záložný veriteľ môže aj počas výkonu záložného práva zmeniť spôsob výkonu a predať záloh na dražbe alebo sa domáhať uspokojenia prostredníctvom predaja zálohu podľa osobitných zákonov. Po predaji zálohu má záložný veriteľ vo vzťahu k záložcovi opätovne oznamovaciu povinnosť a písomne ho informuje o podrobnostiach predaja (najmä o hodnote výťažku, vynaložených nákladoch, použití dosiahnutého výťažku).

Poradie záložného práva má význam vtedy, ak na tom istom zálohu viazne viac záložných práv a voči zálohu je oprávnených viac záložných veriteľov, resp. záloh slúži na zabezpečenie viacerých pohľadávok toho istého záložného veriteľa. Poradie záložného práva sa určuje podľa doby jeho vzniku. Zákon pripúšťa aj dohodu záložných veriteľov o poradí záložných práv, pokiaľ sa na tom dohodnú všetci zúčastnení záložní veritelia.

Oznamovacia povinnosť záložného veriteľa o začatí výkonu záložného práva sa v prípade existencie viacerých záložných práv vzťahuje aj na ostatných záložných veriteľov, ktorí majú prednostné poradie pred konajúcim záložným veriteľom. Osobitné postavenie má tzv. „prednostný záložný veriteľ“. Je ním záložný veriteľ, ktorého záložné právo je registrované ako prvé v poradí. Pri výkone záložného práva zo strany prednostného záložného veriteľa sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. V prípade, že záložné právo vykonáva záložný veriteľ, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa, záloh sa prevádza zaťažený záložným právom zriadeným v prospech prednostného záložného veriteľa, ako aj záložných veriteľov predchádzajúcich konajúceho záložného veriteľa. Nadobúdateľ zálohu v takomto prípade má právo byť informovaný o zaťažení prevádzaného zálohu.

• zánikom predmetu zálohu (t. j. - iným spôsobom dohodnutým v zmluve alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu - napr.

Prevod Práv ako Inštitút Zabezpečenia Záväzku

Prevod práv predstavuje špecifický právny inštitút zabezpečenia záväzku veriteľa, ktorý v našej právnej praxi patrí medzi „najmladšie“ a najstručnejšie upravené právne inštitúty. Problémy spôsobuje nedostačujúca právna úprava a na to nadväzujúca nejednotnosť právnych názorov, ako aj chýbajúca judikatúra, ktorá by podporne zakotvila určité právne zásady, ako aj nedoriešené daňové aspekty či oblasť katastrálneho práva.

Pohľadávka, ktorej plnenie má byť týmto spôsobom zabezpečené, sa v zmluve musí určiť takým spôsobom, ktorý umožní jej odlíšenie od iných pohľadávok, musí byť dostatočne určitá. Zároveň musí ísť o pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi (prevodcovi práva). Pohľadávka môže znieť na peňažné, ale aj nepeňažné plnenie a vtedy sa predpokladá, že do výšky ocenenia nepeňažného plnenia v čase prevodu práva je zabezpečené peňažné plnenie, ktoré by prináležalo veriteľovi, ak by dlžník porušil svoj záväzok.

Právo, ktoré môže dlžník previesť na veriteľa za účelom zabezpečenia svojho záväzku, musí spĺňať atribút „prevoditeľnosti“. Vlastnícke právo ako právo spôsobilé zabezpečiť pohľadávku je špecifickou právnou oblasťou. Problematické je, či predmetom prevodu môžu byť všetky práva vlastníka veci, t. j. Pokiaľ predmetom vlastníctva je hnuteľná vec, toto vlastnícke právo je spôsobilé byť predmetom zabezpečovacieho prevodu. Ak je predmetom vlastníctva vec nehnuteľná, nemá tento inštitút praktický význam, pretože problematická je odplatnosť prevodu a s tým súvisiace daňové následky prevodu. Z pohľadu katastrálneho práva je zaujímavá štruktúra vecných práv, ktoré sa zapisujú do katastra nehnuteľností. Nie je tu však zadefinované špeciálne ustanovenie, ktoré by zohľadňovalo odlišnosť prevodu vlastníckeho práva za účelom zabezpečenia pohľadávky. Zákon o cenných papieroch zakotvuje inštitút zabezpečovacieho prevodu cenných papierov tým spôsobom, že primerane odkazuje na znenie Občianskeho zákonníka o zabezpečení záväzkov prevodom práva.

Pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky je potrebné obmedziť dispozičné práva veriteľa voči tretím osobám. Nastupuje v prípade, že dlžník nesplnil svoju povinnosť a veriteľ pristúpi k svojmu uspokojeniu náhradným spôsobom. Realizácia prevodu práva vychádza zo zásady zmluvnej voľnosti a je preto vhodné, aby si strany vopred čo najpodrobnejšie upravili konkrétne zásady postupu. Podmienkou je, aby zabezpečená pohľadávka bola splatná a nebola dlžníkom splnená. Veriteľ by mal dlžníka vyzvať na dobrovoľné plnenie a poskytnúť mu primeranú lehotu.

Postúpenie Pohľadávky

Podstata tohto zabezpečovacieho inštitútu spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi (prevedie vlastníctvo) pôvodný veriteľ svoju pohľadávku voči dlžníkovi na nového veriteľa, a to za odplatu alebo bezodplatne. V kontexte zabezpečovacích právnych inštitútov máme na mysli postúpenie pohľadávky, ktorá prináleží dlžníkovi zo zabezpečeného záväzku, ktorý je ochotný poskytnúť zabezpečenie. Zákon zároveň definuje pohľadávky, ktorých postúpenie je vylúčené. - ktoré zaniknú najneskôr smrťou veriteľa - a to také, ktoré sú viazané osobne na veriteľa (napr.

Vo vzťahu k dlžníkovi musí byť splnená oznamovacia povinnosť zo strany postupcu, resp. preukázanie postupníkom, že došlo k postúpeniu pohľadávky. Zákon uvádza oznamovaciu povinnosť veriteľa, ktorá je podmienkou účinnosti postúpenia, čo predstavuje jednostranný úkon adresovaný dlžníkovi. Na postupníka prechádzajú všetky práva veriteľa. Postúpenie pohľadávky nemá vplyv na postavenie dlžníka, preto sa nevyžaduje jeho súhlas. Účinky však nastávajú až od okamihu jeho vedomosti o postúpení pohľadávky. Dlžníkovi ostávajú zachované námietky, ktoré mal proti pohľadávke v čase jej postúpenia - napr. kompenzačná námietka, námietka premlčania.

Postupca je povinný oznámiť postúpenie pohľadávky nielen dlžníkovi, ale aj osobám, ktoré poskytli zabezpečenie postúpenej pohľadávky. Postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a informácie, ktoré sa vzťahujú k postúpenej pohľadávke. Postupník je povinný zachovať práva veriteľa a nakladať s nimi v súlade s účelom postúpenia, je oprávnený disponovať s postúpenou pohľadávkou až po splatnosti zabezpečenej pohľadávky a musí rešpektovať záujmy postupcu. Opätovne sa prejavuje snaha o maximálnu možnú vymožiteľnosť pohľadávky a vydanie získaného prebytku v prospech dlžníka.

Vo vzťahu medzi postupcom a postupníkom je dôležitá zodpovednosť postupcu voči postupníkovi v prípade odplatného postúpenia pohľadávky. V prípade odplatného postúpenia pohľadávky ide o zodpovednosť postupcu na základe zákona a na základe dohody zmluvných strán. V oboch prípadoch ide o zodpovednosť za právnu kvalitu postúpenej pohľadávky. - pohľadávka nedosahuje požadovanú bonitu, pokiaľ sa na to písomne zaviazal.

Postupník je oprávnený uplatniť (realizovať) postúpenú pohľadávku v prípade, že dlžník nesplní v stanovenej lehote svoje povinnosti podľa zmluvy. Postupník môže postupovať prostredníctvom núteného výkonu rozhodnutia (exekúcie), ale môže využiť aj inštitút odplatného postúpenia, predaja pohľadávky. Výhodou tohto postupu je jeho rýchlosť, možnosť zobchodovať pohľadávku ešte pred jej splatnosťou.

Ručenie

Ručenie možno definovať ako právny vzťah medzi veriteľom a ručiteľom, ktorého predmetom je záväzok ručiteľa uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí sám dlžník. Zákonná úprava je obsiahnutá v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku. Podľa Občianskeho záko…

Princíp Uznania Záväzku Čiastočným Plnením

Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým potvrdzuje existenciu svojho záväzku voči veriteľovi. Toto uznanie má významné právne dôsledky, najmä pokiaľ ide o premlčanie pohľadávky. Podľa ustálenej judikatúry, čiastočné plnenie dlžníkom možno považovať za konkludentné uznanie dlhu, ak z okolností prípadu nevyplýva niečo iné.

Judikáty Najvyššieho Súdu Slovenskej Republiky

Judikáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potvrdzujú, že čiastočné plnenie dlžníkom môže byť považované za uznanie dlhu, ak z okolností prípadu nevyplýva niečo iné.

Dôkazné Brendeno a Preukazovanie Uznania Záväzku

V súdnom konaní je na veriteľovi, aby preukázal existenciu záväzku a jeho uznanie dlžníkom. Dôkazom o čiastočnom plnení môže byť napríklad výpis z bankového účtu, potvrdenie o platbe alebo iný relevantný dokument. Je však dôležité, aby z týchto dôkazov jednoznačne vyplývalo, že dlžník plnil práve na konkrétny záväzok, ktorého sa veriteľ domáha.

Príklady z Praxe

V praxi sa často stretávame so situáciami, kedy dlžník argumentuje, že čiastočné plnenie nebolo uznaním dlhu, ale napríklad omylom alebo plnením na iný záväzok. V takýchto prípadoch je na súde, aby posúdil všetky okolnosti prípadu a zistil, či skutočne došlo k uznaniu dlhu.

tags: #dlžník #tým #že #plnil #sčasti #uznal