
Ročné zúčtovanie dane a nemocenské dávky sú dôležité aspekty, ktoré ovplyvňujú finančnú situáciu podnikateľov na Slovensku. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako tieto oblasti fungujú, s cieľom zabezpečiť jasné a zrozumiteľné informácie pre široké spektrum čitateľov.
Daňovník, ktorý v roku 2023 dosiahol príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) a z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 mu vznikol nedoplatok z takýchto príjmov, uplatní nedoplatok uhradený v roku 2023 ako daňový výdavok tohto zdaňovacieho obdobia. Spôsob jeho uplatnenia závisí od spôsobu uplatňovania výdavkov daňovníkom.
U daňovníka, ktorý si v daňovom priznaní uplatní preukázateľne vynaložené daňové výdavky z účtovníctva alebo z evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, je nedoplatok poistného daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov. Podkladom pre zaúčtovanie, resp. uvedenie v evidencii, je doklad o zaplatení, v prípade vedenia podvojného účtovníctva výkaz nedoplatkov.
Daňovník uplatňujúci výdavky percentom z príjmov (tzv. paušálne výdavky) v súlade s § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, uplatní ako daňový výdavok popri paušálnych výdavkoch aj poistné vrátane vyrovnaného nedoplatku z ročného zúčtovania poistného.
Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v roku 2023 uhradil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 a skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, t. j. v roku 2023 už nepoberal príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, postupuje podľa § 32 ods. 12 zákona o dani z príjmov.
Prečítajte si tiež: Opatrovateľský príspevok a ročné zúčtovanie
V zmysle tohto ustanovenia, ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (definované v § 17 ods. 9) v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto zaplatené sumy zvýši daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť. Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup.
Ak daňovník nebude mať v roku 2023 príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, z ktorých by si mohol odpočítať nedoplatok z ročného zúčtovania poistného, môže si upraviť základ dane z príjmov o tento vyrovnaný nedoplatok prostredníctvom dodatočného daňového priznania za rok 2022.
Ak z ročného zúčtovania poistného vyplynul preplatok, postupuje sa rovnako ako u zamestnanca. Daň z preplatku vyberie zdravotná poisťovňa zrážkou v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov. Vykonanou zrážkou sa považuje daňová povinnosť z preplatku poistného za splnenú na základe § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov bez ohľadu na to, či daňovník uplatňuje preukázateľne vynaložené výdavky z vedeného účtovníctva a je povinný o vrátenom preplatku účtovať, alebo nie je povinný o vrátenom preplatku účtovať, nakoľko uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov alebo uplatňuje preukázateľné výdavky z daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona.
V zmysle § 17 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 zákona je splnená daňová povinnosť, sa nezahrnie do základu dane.
Živnostník má po splnení podmienok počas dočasnej PN nárok na nemocenské dávky. Nárok na nemocenské upravuje zákon č. 461/2003 Z. z., ktoré vypláca Sociálna poisťovňa po splnení zákonom stanovených podmienok.
Prečítajte si tiež: Vzťah starých rodičov a vnúčat
Aby mal živnostník nárok na nemocenské, musí spĺňať nasledovné podmienky:
Výška nemocenského sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu (ďalej len „DVZ“) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (ďalej len „PDVZ“). Sociálna poisťovňa určí aj rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, ktoré sa použije pri výpočte dávky.
Maximálny denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenského v roku 2024 je 85,7425 eur. Maximálna výška nemocenského na jeden kalendárny deň teda predstavuje:
Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky u živnostníka sa líši v závislosti od formy PNky:
Živnostník povinne vyplní a podpíše časť „Vyhlásenie poistenca“ na II. dielu tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“. Počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti živnostník podpíše a opäť zašle na pobočku Sociálnej poisťovne IV. diel tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti - o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“. Ak dočasnú PN lekár ukončí, živnostník podpíše IV. diel tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti - Hlásenie o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti“ a opäť zašle na pobočku Sociálnej poisťovne.
Prečítajte si tiež: Všetko o ročnom zúčtovaní a preplatkoch
Sociálna poisťovňa umožňuje prístup k informáciám o dávkach (napr. o výške nemocenského, dátume výplaty) prostredníctvom jeho Elektronického účtu poistenca.
Nemocenská dávka sa vypláca za kalendárne dni (t. j. 7 dní v týždni). Sociálna poisťovňa poukazuje nemocenské dávky na bankový účet príjemcu dávky v žiadosti neurčil spôsob výplaty dávky. Nemocenské dávky sa spravidla vyplácajú mesačne pozadu, a to najneskôr do konca kalendárnom mesiaci, za ktorý nemocenská dávka patrí (t. j. napr. za marec do konca apríla).
Počas PN má živnostník určité povinnosti a obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať.
Počas PN živnostník v niektorých prípadoch i naďalej povinnosť platiť zdravotné odvody. Povinnosť platiť sociálne odvody neplatí, resp. neplatí, resp. neplatí, resp. neplatí za dni, ktoré spadajú do obdobia dočasnej PN živnostníka (od 1. do 30., resp. 31. kalendárneho mesiaca).
Živnostník bol povinne sociálne poistený nepretržite od 1.7.2014 a jeho ošetrujúci lekár mu vystavil elektronickú PN od 5.3.2024 do 25.3.2024. Rozhodujúce obdobie je od 1.1.2023 do 31.12.2023 (t. j. 365 dní). Celkový hrubý príjem v roku 2023 bol 16 800 eur.
Výpočet výšky dávky:
Celková výška nemocenského, ktorú Sociálna poisťovňa vyplatí je v sume 490,30 eur (34,60 eur + 455,70 eur). Výška dávky sa zaokrúhľuje na celé desiatky centov nahor.
Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti patrí medzi každoročné povinnosti zamestnávateľa po skončení zdaňovacieho obdobia. Podmienky ročného zúčtovania dane upravuje § 38 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ročné zúčtovanie dane je v podstate alternatíva k daňovému priznaniu a vykonáva sa dobrovoľne na žiadosť zamestnanca bez ohľadu na výšku príjmov, samozrejme za predpokladu, že daňovník (zamestnanec) nemá povinnosť podať daňové priznanie. Do tejto sumy sa posudzuje zdaniteľný príjem, neberie sa ohľad na príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo príjmy, ktoré sú oslobodené od dane alebo príjmy, z ktorých bola vybratá zrážková daň. Ročné zúčtovanie môže požiadať aj zamestnanec, ktorý je nerezidentom SR, ak dosahoval len zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti na území SR. Ročné zúčtovanie sa vykoná len zo zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti dosahovaných na území SR.
Zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, ak:
Zamestnanec nemôže požiadať o ročné zúčtovanie, ak:
Zamestnanec žiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania na tlačive Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti podľa § 38 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) za zdaňovacie obdobie (rok) s označením ŽIA38v20_1. Ak zamestnávateľovi síce predložil žiadosť do 15. 2., ale nepredložil do tejto lehoty aj potrebné doklady na vykonanie ročného zúčtovania.
Ročné zúčtovanie preddavkov sa vykonáva len dobrovoľne, ak zamestnanec oň príslušného zamestnávateľa načas požiada na tlačive určenom MF SR a ak nie je povinný podať daňové priznanie. Ak mal zamestnanec za rok 2010 len zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti zo zdrojov na území SR vyššie ako 2 012,85 €, musí sa do 15. februára 2011 rozhodnúť buď pre ročné zúčtovanie preddavkov, alebo daňové priznanie. Pri príjmoch nižších túto povinnosť nemá. Do uvedenej sumy nezapočítavame na tieto účely tie príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov, príjmy od dane oslobodené. Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie preddavkov za rok 2010 len tomu zamestnancovi, ktorý ho o to do 15. februára 2011 písomne požiada.
Pre nárok na zamestnaneckú prémiu musí zamestnanec spĺňať nasledovné podmienky:
S preplatkom a nedoplatkom dane sú uvedené v § 40 zákona č. 595/2003 Z. z. (r. zúčtovaní. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odviedol preddavky na daň vyššou sumou, ako bol povinný odviesť, a nemôže o túto sumu znížiť odvod preddavkov na daň, požiada správcu dane o vrátenie tejto sumy. Správca dane vráti sumu naviac zaplatených preddavkov na daň vtedy, ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nemohol o túto sumu znížiť odvod preddavkov na daň (napríklad z dôvodu, že daný zamestnanec v spoločnosti už nepracuje) na daň a odviedol všetky preddavky na daň a daň v správnej sume. Rovnaký postup sa môže uplatniť aj v prípade rozdielu vyplývajúceho z ročného zúčtovania.
Ak zamestnancovi vznikne nedoplatok dane, zamestnávateľ zrazí zamestnancovi zo mzdy rozdiel medzi vypočítanou daňou a už zaplatenými preddavkami. Ak ide o zamestnanca, ktorý je zároveň spoločníkom. V súlade s § 40, ods.
Ak nemôže zamestnávateľ zraziť zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca nedoplatok dane, ktorý vyplýva z ročného zúčtovania, z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, vyberie nedoplatok dane správca dane príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca.
tags: #rocne #zuctovanie #dane #a #nemocenske #davky