
Kúpa nehnuteľnosti predstavuje významný krok v živote jednotlivca alebo rodiny, spojený s ekonomickými, sociálnymi a emocionálnymi faktormi. Tento článok sa zameriava na právne aspekty nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na Slovensku, s dôrazom na dobromyseľné nadobudnutie. Analyzuje podmienky, za ktorých je možné nadobudnúť vlastníctvo, a skúma relevantné právne inštitúty, ako sú vydržanie, princíp nemo plus iuris a investigatívna povinnosť kupujúceho.
Cesta k vlastníctvu nehnuteľnosti môže byť rôznorodá. Niektorí preferujú kúpu novostavby, iní pozemku s cieľom výstavby vlastného domu. Bežnou stratégiou je aj rekonštrukcia starších nehnuteľností, motivovaná ekonomickými faktormi. Prípady prevodov v rámci rodiny, kde nehnuteľnosť po úmrtí zostáva nevyužívaná a vyžaduje úpravy, sú tiež časté. Okrem ekonomických a praktických aspektov, je dôležité venovať pozornosť právnemu rozmeru tejto problematiky.
Predložená štúdia sa zaoberá otázkou, či je možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti spracovaním, a ak áno, za akých predpokladov. Autor formuluje právnopozitivistický pohľad na základe rozhodovacej činnosti slovenských súdnych autorít pri problematike spracovania cudzej veci. Analýzu dopĺňa historický exkurz a náhľad na riešenie tejto problematiky v zahraničných právnych úpravách.
V rímskom práve sa spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva spracovaním spájal iba s hnuteľnými vecami. Rímskoprávnici sa zaoberali skôr teoretickou otázkou identity veci než praktickými aspektmi. Pozemok ako nemenná matéria nemohol zmeniť svoju identitu, a preto sa spracovanie na neho nevzťahovalo. Až v stredoveku, s renesanciou rímskeho práva, sa rozvinula náuka o akcesii, kde sa prírastok stával súčasťou hlavnej veci. Dôraz sa kládol na zhodnotenie spracovanej veci a hodnotu ľudskej práce. Rímskoprávny akcent na identitu veci, zhodnotenie a dobrú vieru ovplyvnili občianskoprávne kodifikácie novoveku. Novšie úpravy, ako napríklad česká, kladú dôraz na možnosť vrátenia veci do predošlého stavu a až potom aplikujú teóriu zhodnotenia veci. Variabilita zákonných podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva spracovaním sa však podobne ako v minulosti neprejavila v aplikabilite tohto právneho inštitútu na nehnuteľné veci.
Problematika dobromyseľného nadobúdania vlastníckeho práva od neoprávnenej osoby je neustále otvorená a kontroverzná. Súčasný vývoj rozhodovacej činnosti slovenských súdov naznačuje, že nadobudnutie vlastníckeho práva v dobrej viere od neoprávnenej osoby je možné, ale za prísnych podmienok.
Prečítajte si tiež: NSN Pozemky: Ako ich Získať?
Vydržanie je jedným zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva, upravené v Občianskom zákonníku. V máji 2021 nadobudla účinnosť novela Civilného mimosporového poriadku, ktorá presunula právomoc potvrdzovať nadobudnutie vecného práva vydržaním z notárov na súd.
Konanie o potvrdení vydržania upravuje Civilný mimosporový poriadok. Návrh môže podať osoba, ktorá tvrdí, že vydržaním nadobudla vlastnícke právo. Súd skúma, či navrhovateľ osvedčil nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Po uplynutí nepretržitej a nerušenej vydržacej doby oprávnený držiteľ nadobudne vlastnícke právo.
Zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom upravuje obmedzenia pri prechode alebo prevode vlastníctva k poľnohospodárskym a lesným pozemkom, aby sa zamedzilo ich drobeniu.
Zásada "nemo plus iuris", teda nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má on sám, je základným princípom právneho poriadku. Moderné právne poriadky ju uplatňujú, ale pripúšťajú aj prelomenie, napríklad prostredníctvom vydržania alebo nadobudnutia od nevlastníka. Slovenský právny poriadok obsahuje všeobecnú úpravu vydržania, ale nepozná všeobecnú úpravu nadobudnutia veci od nevlastníka.
Vydržanie prispieva k ochrane dobromyseľného nadobúdateľa, ktorý nadobudol a držal vec v dobrej viere, hoci sa následne ukázalo, že niektorý z predchádzajúcich nadobúdacích titulov bol neplatný.
Prečítajte si tiež: Ako nadobudnúť vlastníctvo vydržaním?
Zásadná zmena v posudzovaní nadobudnutia od nevlastníka nastala v marci 2016, keď Ústavný súd SR vydal nález I. ÚS 549/2015. Súd sa rozhodol analyzovať prípustnosť všeobecného nadobudnutia od nevlastníka a skonštatoval, že dva chránené záujmy - vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery - sa môžu dostať do vzájomnej kolízie. Ak nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti a individuálne okolnosti prípadu.
Právny režim de lege lata a rozhodovacia činnosť slovenských súdnych autorít kladú zvýšený dôraz na potrebu predzmluvnej prevencie zo strany kupujúceho. Prevencia musí smerovať nielen k skúmaniu stavu evidovaného, ale aj skutočného.
V znení Obchodného zákonníka nenachádzame všeobecnú úpravu pravidiel vo vzťahu k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam. Tieto sú výlučným spôsobom obsiahnuté v Občianskom zákonníku. V Obchodnom zákonníku sú predmetom kúpnej zmluvy výlučne hnuteľné veci (tovar), čím sú z kategórie aplikácie týchto ustanovení vylúčené nielen veci nehnuteľné, ale aj iné predmety právnych vzťahov. V porovnaní s obchodnoprávnou úpravou definuje občianskoprávna úprava kúpnej zmluvy ako objekt záväzku „predmet kúpy“, teda všeobecne. Kúpa nehnuteľnej veci v obchodnoprávnych vzťahoch patrí vplyvom tejto zákonnej konštelácie k tzv. kombinovaným (zmiešaným) obchodnoprávnym vzťahom.
Osobitným prípadom je zmluva o predaji podniku, ktorého súčasťou môžu byť aj nehnuteľné veci. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom do katastra nehnuteľností. Existujú rôzne interpretácie, či sa právny režim § 446 OBZ (nadobudnutie od neoprávneného) má vzťahovať aj na nehnuteľnosti v prípade zmluvy o predaji podniku. Rozhodovacia činnosť českých súdov sa prikláňa k reštriktívnej interpretácii, zatiaľ čo slovenské súdy uplatňujú režim § 446 OBZ aj na nehnuteľné veci a potvrdzujú nadobudnutie nehnuteľnej veci (tvoriacej súčasť podniku) v dobrej viere.
Medzi základné charakteristické črty vecných práv patrí ich publicita. V prípade slovenskej občianskoprávnej úpravy, ktorá vychádza z princípu kauzálnej tradície, je pre účinný prevod vlastníckeho práva potrebná existencia právneho dôvodu (titulus) a spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva (modus).
Prečítajte si tiež: Právna úprava exemplára a vzoru
Argumenty, prečo súčasná úprava neposkytuje dostatočnú ochranu dobromyseľnému kupujúcemu, sú právnickej obci už dostatočne známe. Stav de lege lata a doktrína slovenských súdov o bezvýhradnej ochrane skutočného stavu pred stavom evidovaným nachádza svoje ideové korene ešte v zákone č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník. Prijatím novej občianskoprávnej úpravy došlo vo vtedajšej ČSR k uzákoneniu princípu konsenzu pri otázke prevodu vlastníckeho práva k individuálne určeným veciam a to aj v prípade nehnuteľných vecí.
Právny režim a rozhodovacia činnosť slovenských súdnych autorít kladú zvýšený dôraz na potrebu predzmluvnej prevencie zo strany nadobúdateľa vlastníckeho práva (kupujúceho). Prevencia zároveň musí smerovať nielen k skúmaniu stavu evidovaného, ale aj skutočného.
Identifikácia právnej vady veci je predmetom právnych (kvázi)povinností zo strany kupujúceho. Existencia tejto povinnosti je v zahraničných úpravách výsledkom sudcovského dotvárania práva pri posudzovaní dobromyseľnosti nadobúdateľa vlastníckeho práva.
tags: #dobromyselne #nadobudnutie #nehnutelnosti #podmienky