
Tento článok sa zameriava na legislatívne zmeny a doplnenia v slovenskom práve, ktoré sa týkajú držby, nadobúdania a evidencie vybraných druhov živočíchov a ich exemplárov. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o nových povinnostiach a oprávneniach, ktoré z týchto zmien vyplývajú.
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. Tento návrh novely zavádza zákaz držby a odovzdania vybraných druhov živočíchov do držby inej osoby na území Slovenskej republiky. Cieľom tohto opatrenia je regulácia súkromných a komerčných chovov veľkých mačkovitých šeliem, medveďov a primátov.
Zákaz držby sa nevzťahuje na:
Zákaz držby fakticky prispieva aj k zamedzeniu množenia exemplárov. Všetky exempláre nadobudnuté odchovom po nadobudnutí účinnosti novely zákona, s výnimkou stanovenou v prechodných ustanoveniach, budú považované za držané v rozpore so zákonom a bude možné pristúpiť k ich zhabaniu.
Cieľom zavedenia zákazu odovzdania do držby inej osoby v rámci Slovenskej republiky je zároveň eliminovať možnosť nadobúdať exempláre držané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákazu inými súkromnými chovateľmi na území SR, aby sa tak zabránilo zväčšovaniu počtu takýchto chovateľov na území SR.
Prečítajte si tiež: NSN Pozemky: Ako ich Získať?
Dôvodom zavedenia týchto zákazov je najmä záujem prispieť k zamedzeniu komerčnej činnosti s vybranými druhmi mačkovitých šeliem, medveďov a primátov zo strany súkromných a komerčných chovných zariadení, prípadne prispieť k ich ochrane v súlade s cieľmi nariadenia Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi. Uvedené zákazy vychádzajú z princípu predbežnej opatrnosti a z požiadaviek stanovených Rezolúciou 12.5 (Rev. Vybrané druhy mačkovitých šeliem sú dlhodobo predmetom nelegálneho obchodu, ktorý ohrozuje ich prežitie vo voľnej prírode.
Návrh novely zavádza aj povinnosť viesť fotodokumentáciu exemplárov spracovaných koží a dermoplastických preparátov vybraných druhov živočíchov s kožou s jedinečným vzorom formou prílohy k záznamu o nakladaní s neživým exemplárom vybraných druhov živočíchov podľa §12b zákona.
Cieľom zavedenia povinnosti vyhotoviť k záznamu o nakladaní aj fotodokumentáciu je umožniť stotožnenie držaných exemplárov takýchto živočíchov a minimalizovať tak možnosť vydávať nelegálne nadobudnuté exempláre za legálne nadobudnuté a evidované exempláre pri prípadnej kontrole orgánmi vymáhania práva.
Držiteľ exemplára kože alebo dermoplastického preparátu vybraných druhov živočíchov uvedených vo vykonávacom predpise bude mať povinnosť v deň jeho zápisu do záznamu vyhotoviť aj fotografie v požadovanej kvalite v súlade s pokynmi, uvedenými vo vykonávacom predpise, vložiť ich do tlačiva prílohy k záznamu o nakladaní a zaslať farebné kópie častí takto vyhotovenej prílohy k záznamu o nakladaní poštou alebo elektronicky spolu s oznámením zmeny údajov v zázname o nakladaní ministerstvu. Jednotlivé tlačivá prílohy k záznamu o nakladaní s vloženou alebo nalepenou fotodokumentáciou bude tvoriť súčasť záznamu o nakladaní a bude sa ňou preukazovať spolu s týmto záznamom totožnosť daného exemplára.
Držiteľ neživého exemplára vybraných druhov živočíchov podľa § 12b zákona bude mať zároveň povinnosť uchovávať záznam a fotodokumentáciu po dobu desiatich rokov odo dňa vyradenia neživého exemplára zo záznamu. Dôvodom zavedenia tejto povinnosti je vytvoriť tzv.
Prečítajte si tiež: Ako nadobudnúť vlastníctvo vydržaním?
V § 12b dochádza k zavedeniu novej povinnosti vyhotoviť fotodokumentáciu stanovených exemplárov vybraných druhov živočíchov uvedených v § 12b zákona, ktorá bude tvoriť prílohu k záznamu o nakladaní s neživým exemplárom vybraných druhov živočíchov (ďalej len „záznam o nakladaní“). Rozsah tejto povinnosti je stanovený pre spracované kože a dermoplastické preparáty tých druhov spomedzi vybraných druhov živočíchov stanovených vo vykonávacom predpise, ktoré majú kožu s jedinečným vzorom.
Predmetom návrhu novely je zároveň posilniť kompetencie a oprávnenia orgánov štátneho dozoru vo veciach ochrany exemplárov pri výkone štátneho dozoru s cieľom zosúladiť rozsah týchto kompetencií a oprávnení s tými, ktoré pri výkone štátneho dozoru orgánom štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny ukladá zákon č. 543/2002 Z. z.
Dopĺňajú a posilňujú sa kompetencie a oprávnenia orgánov štátneho dozoru vo veciach ochrany exemplárov, tak aby boli zosúladené s kompetenciami a oprávneniami, ktoré ukladá orgánom štátneho dozoru vo veciach ochrany prírody a krajiny zákon o ochrane prírody a krajiny. Keďže výkon štátneho dozoru v týchto dvoch oblastiach zákon zveruje predovšetkým zamestnancom Slovenskej inšpekcie životného prostredia, je vhodné ich kompetencie a oprávnenia v oboch oblastiach zjednotiť. Novým subjektom, napr.
Mení sa aj rozsah a výška poriadkovej pokuty. Tú možno po novom uložiť nielen za nedostavenie sa za účelom podania vysvetlenia alebo jeho nepodanie písomnou formou ale prakticky za akékoľvek marenie, rušenie alebo sťažovanie výkonu štátneho dozoru alebo neplnenie zákonom uložených povinností v rámci výkonu štátneho dozoru vo veciach ochrany exemplárov. Dopĺňa sa skutková podstata umožňujúca sankcionovať osobu, ak v rozpore s novými povinnosťami ukladanými v § 25 ods.
V prvom rade ide o výnimku zo zákazu držby vybraných druhov živočíchov podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona, ktorá bude platiť pre exemplár, ktorý už bol v držbe na území Slovenskej republiky ku dňu zavedenia zákazu držby. Touto výnimkou sa zabezpečí, že exempláre, ktoré budú v držbe ku dňu zákazu držby budú môcť ich aktuálni držitelia držať a chovať až do ich dožitia. Zákaz podľa § 4ods. 1 písm. b) však týmto držiteľom neumožňuje odovzdať exemplár do držby inej osobe alebo zariadeniu na území Slovenskej republiky, s výnimkou subjektov uvedených v odseku 2, čo má za cieľ zamedziť nárastu počtu chovateľov vďaka odovzdávaniu si exemplárov, na ktoré sa zákaz držby nevzťahuje.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Nadobudnutie tovaru podľa DPH
Výnimka zo zákazu držby platí aj pre exempláre, ktoré držiteľ nadobudne vlastným odchovom v období od 1.1.2022 od 30.6.2022. Exempláre, na ktoré sa vzťahuje výnimka podľa § 29d ods. 1, je v prípade smrti držiteľa možné dediť. Dedenie predstavuje špecifický spôsob nadobudnutia, ktorý nie je závislý od vôle nového držiteľa a preto sa na neho zákazy podľa § 4 ods.
V druhom rade ide o povinnosť vyhotoviť fotodokumentáciu neživého exemplára vo forme spracovanej kože s jedinečným vzorom alebo dermoplastického preparátu vybraných druhov živočíchov s kožou s jedinečným vzorom pre ktoré doteraz platila iba povinnosť viesť záznam o nakladaní a oznamovať zmeny v zázname ministerstvu. Túto novú povinnosť pre vymedzené exempláre vybraných druhov živočíchov bude držiteľ povinný splniť v termíne do 30.
Posledné prechodné ustanovenie ukladá povinnosť tomu, kto má čase nadobudnutia účinnosti novely zákona v držbe neživé exempláre mačkovitých šeliem druhov doplnených do zoznamu vybraných druhov živočíchov uvedený vo vykonávacom predpise, zaviesť si záznam o nakladaní aj pre exempláre týchto druhov a zaslať ho ministerstvu v termíne do 30. júna 2022. Cieľom doplnenia vybraných druhov mačkovitých šeliem do prílohy č.
Predkladaný návrh novely má pozitívny vplyv na životné prostredie, negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a nemá žiadny vplyv na služby verejnej správy, na občana a na procesy služieb vo verejnej správe ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh novely zákona má pozitívny aj negatívny dopad na štátny rozpočet.
Účinnosť návrhu novely je z dôvodu predpokladanej dĺžky legislatívneho procesu a potrebnej legisvakančnej lehoty navrhovaná na 1.
ZÁKON z 19. októbra 2007 o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje právne vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením, právnou ochranou a uplatnením technického riešenia, ktoré je predmetom prihlášky úžitkového vzoru alebo úžitkového vzoru.
Na účely tohto zákona sa rozumie:
Do registra úžitkových vzorov (ďalej len „register“) zapisuje úžitkové vzory Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“).
Technické riešenie je spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom, ak je nové, je výsledkom vynálezcovskej činnosti a je priemyselne využiteľné.
Za technické riešenie podľa tohto zákona sa nepovažujú najmä:
Predmety alebo činnosti uvedené v odseku 1 sú vylúčené z ochrany úžitkovým vzorom len v rozsahu, v akom sa prihláška úžitkového vzoru (ďalej len „prihláška“) vzťahuje na tieto predmety alebo činnosti ako také.
Úžitkovým vzorom nemožno chrániť:
Technické riešenie sa považuje za nové, ak nie je súčasťou stavu techniky. Za stav techniky sa považuje všetko, čo bolo kdekoľvek predo dňom, od ktorého patrí prihlasovateľovi úžitkového vzoru (ďalej len „prihlasovateľ“) právo prednosti, sprístupnené verejnosti akýmkoľvek spôsobom. Za stav techniky sa považuje aj obsah prihlášok a obsah patentových prihlášok podaných v Slovenskej republike so skorším právom prednosti, ak budú v deň, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti, alebo po tomto dni zverejnené vo Vestníku Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „vestník“). To platí aj pre medzinárodné prihlášky s určením pre Slovenskú republiku; za zverejnenie medzinárodnej prihlášky sa považuje zverejnenie vo vestníku, a pre európske patentové prihlášky s určením pre Slovenskú republiku (ďalej len „európska patentová prihláška“); za zverejnenie európskej patentovej prihlášky sa považuje zverejnenie podľa čl. 93 alebo čl. 153 Európskeho patentového dohovoru. Utajovaná patentová prihláška sa považuje za zverejnenú uplynutím 18 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti. Stavom techniky nie je také zverejnenie výsledkov práce prihlasovateľa alebo jeho právneho predchodcu, ku ktorému došlo v posledných šiestich mesiacoch pred podaním prihlášky.
Technické riešenie sa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky. Pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti sa neprihliada na obsah prihlášok, patentových prihlášok, medzinárodných prihlášok a európskych patentových prihlášok, ktoré ku dňu, od ktorého prislúcha prihlasovateľovi právo prednosti, neboli zverejnené.
Technické riešenie sa považuje za priemyselne využiteľné, ak sa jeho predmet môže vyrábať alebo sa môže využívať v akomkoľvek odvetví, najmä v odvetví priemyslu a pôdohospodárstva.
Právo na riešenie vrátane práva podať prihlášku (ďalej len „právo na riešenie“) má pôvodca technického riešenia (ďalej len „pôvodca“), ak § 11 neustanovuje inak. Pôvodcom je ten, kto vytvoril technické riešenie vlastnou tvorivou činnosťou. Spolupôvodcovia technického riešenia (ďalej len „spolupôvodcovia“) majú právo na riešenie v rozsahu, v akom sa podieľali na vytvorení technického riešenia. Ak sa spolupôvodcovia nedohodnú inak alebo ak inak nerozhodne súd, platí, že podiel spolupôvodcov na vytvorení technického riešenia je rovnaký.
Ak pôvodca v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho vzťahu, obdobného pracovného vzťahu alebo členského vzťahu vytvoril technické riešenie (ďalej len „zamestnanecké riešenie“), právo na riešenie patrí zamestnávateľovi, ak sa účastníci tohto vzťahu nedohodli inak. Právo na pôvodcovstvo tým nie je dotknuté. Pôvodca, ktorý vytvoril zamestnanecké riešenie, je povinný zamestnávateľa o tejto skutočnosti bezodkladne písomne upovedomiť a zároveň mu odovzdať všetky podklady potrebné na posúdenie technického riešenia. V upovedomení pôvodca opíše technický problém a jeho riešenie, ako aj vznik a podstatu zamestnaneckého riešenia tak, aby odborník mohol technické riešenie uskutočniť. Zamestnávateľ môže uplatniť voči pôvodcovi právo na riešenie, a to písomne v lehote troch mesiacov od upovedomenia pôvodcom podľa odseku 2. Za uplatnenie práva na riešenie podľa predchádzajúcej vety sa považuje aj podanie prihlášky, európskej patentovej prihlášky alebo medzinárodnej patentovej prihlášky, ktorej predmetom je zamestnanecké riešenie a v ktorej je ako pôvodca uvedený pôvodca, ktorý vytvoril zamestnanecké riešenie. Ak zamestnávateľ uplatní právo na riešenie, je povinný bezodkladne písomne informovať pôvodcu o zvolenom spôsobe ochrany zamestnaneckého riešenia, najmä o podanej prihláške, európskej patentovej prihláške alebo o medzinárodnej patentovej prihláške. Ak zamestnávateľ v lehote podľa odseku 3 neuplatní právo na riešenie spôsobom podľa odseku 3 alebo v tejto lehote písomne oznámi pôvodcovi, že právo na riešenie neuplatňuje, prechádza toto právo na pôvodcu. Do uplynutia lehoty na uplatnenie práva na riešenie podľa odseku 3 alebo do uplatnenia práva na riešenie podľa odseku 3 alebo do prechodu práva na riešenie na pôvodcu podľa odseku 4, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, sú zamestnávateľ a pôvodca povinní zachovávať o zamestnaneckom riešení mlčanlivosť voči tretím osobám. Ak zamestnávateľ v lehote podľa odseku 3 uplatnil právo na riešenie, pôvodca je povinný zachovávať o zamestnaneckom riešení mlčanlivosť voči tretím osobám až do jeho sprístupnenia verejnosti podľa tohto zákona, Európskeho patentového dohovoru, Zmluvy o patentovej spolupráci alebo do jeho sprístupnenia verejnosti so súhlasom zamestnávateľa, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr. Ak právo na riešenie prešlo na pôvodcu podľa odseku 4, zamestnávateľ je povinný zachovávať o zamestnaneckom riešení mlčanlivosť voči tretím osobám až do jeho sprístupnenia verejnosti podľa predchádzajúcej vety. Pôvodca, voči ktorému zamestnávateľ uplatnil právo na riešenie podľa odseku 3, má vo vzťahu k zamestnávateľovi právo na primeranú odmenu. Pri určení výšky odmeny je rozhodujúci technický význam a hospodársky význam zamestnaneckého riešenia a prínos dosiahnuteľný jeho využitím alebo iným uplatnením, pričom sa prihliada na materiálny podiel zamestnávateľa na vytvorení zamestnaneckého riešenia a na rozsah a obsah pracovných úloh pôvodcu. Odmena je splatná do jedného mesiaca od uplatnenia práva na riešenie. Ak odmena podľa odseku 6 nezodpovedá prínosu dosiahnutému neskorším využitím alebo iným uplatnením zamestnaneckého riešenia alebo ak bola odmena zamestnávateľom určená paušálnou sumou bez zohľadnenia podmienok podľa odseku 6, pôvodca má právo na dodatočné vyrovnanie. Po uplynutí troch rokov od uplatnenia práva na riešenie je zamestnávateľ na základe písomnej žiadosti pôvodcu povinný poskytnúť pôvodcovi podklady nevyhnutné na určenie výšky dodatočného vyrovnania. Ak zamestnávateľ poskytne pôvodcovi informácie označené zamestnávateľom ako dôverné, pôvodca je povinný zachovávať o nich mlčanlivosť voči tretím osobám a nesmie ich použiť pre seba v rozpore s účelom, na ktorý mu ich zamestnávateľ poskytol. Pôvodca môže právo na dodatočné vyrovnanie uplatniť najskôr po uplynutí troch rokov od uplatnenia práva na riešenie zamestnávateľom. Právo na dodatočné vyrovnanie nezanikne skôr, ako trvá ochrana zamestnaneckého riešenia. Práva a povinnosti podľa odsekov 1 až 7 zostávajú po zániku právneho vzťahu medzi pôvodcom a zamestnávateľom nedotknuté. Spolupôvodcovia majú právo na primeranú odmenu podľa odseku 6 a právo na dodatočné vyrovnanie podľa odseku 7 v rozsahu, v akom sa podieľali na vytvorení zamestnaneckého riešenia. Ak sa spolupôvodcovia nedohodli inak alebo ak inak nerozhodol súd, platí, že podiel spolupôvodcov na vytvorení zamestnaneckého riešenia je rovnaký. Na právne vzťahy zo zamestnaneckého riešenia sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak v odsekoch 1 až 9 nie je ustanovené inak.
Právo na riešenie s výnimkou práva na pôvodcovstvo patrí aj právnym nástupcom osôb uvedených v § 10 ods. 1 a 3 a v § 11 ods. 1 a 4. Zmluva o prevode práva na riešenie musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Právo na riešenie prechádza na inú osobu v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi. S prevodom alebo prechodom práva na riešenie, ktorý sa uskutoční po podaní prihlášky, súčasne nastáva i prevod alebo prechod práv z prihlášky.
Majiteľ úžitkového vzoru má výlučné právo využívať technické riešenie chránené úžitkovým vzorom, brániť tretím osobám využívať technické riešenie chránené úžitkovým vzorom bez jeho súhlasu, poskytnúť súhlas na využívanie technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom, previesť úžitkový vzor na inú osobu alebo zriadiť k úžitkovému vzoru záložné právo. Účinky úžitkového vzoru nastávajú odo dňa oznámenia zápisu úžitkového vzoru do registra vo vestníku (§ 43 ods. 2). Prihlasovateľovi prislúcha primeraná náhrada od toho, kto po zverejnení prihlášky jej predmet využíval. Právo na primeranú náhradu možno uplatniť odo dňa, od ktorého nastávajú účinky úžitkového vzoru.
Rozsah ochrany vyplývajúci z úžitkového vzoru je určený znením nárokov na ochranu. V prípade nejasností sa na výklad pojmov použitých v nárokoch na ochranu použije opis technického riešenia, prípadne výkresy. Rozsah ochrany vyplývajúci z prihlášky je predbežne určený znením nárokov na ochranu zverejnených podľa § 38 ods. 4 alebo § 38a ods. 2. Rozsah tejto predbežnej ochrany je so spätnou účinnosťou určený nárokmi na ochranu úžitkového vzoru; to neplatí, ak z úžitkového vzoru vyplýva širšia ochrana než zo zverejnenej prihlášky.
Využívateľom úžitkového vzoru je ten, kto:
Majiteľ úžitkového vzoru nemá právo zakázať tretím osobám nakladať s výrobkom chráneným úžitkovým vzorom po tom, ako bol tento výrobok majiteľom úžitkového vzoru alebo s jeho výslovným súhlasom uvedený na trh v členskom štáte Európskej únie alebo štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
Právo majiteľa úžitkového vzoru nemožno uplatniť proti tomu, kto pred vznikom práva prednosti na území Slovenskej republiky nezávisle od pôvodcu alebo majiteľa úžitkového vzoru využíval technické riešenie chránené úžitkovým vzorom alebo vykonal preukázateľné prípravy bezprostredne smerujúce k využívaniu technického riešenia chráneného úžitkového vzorom (ďalej len „predchádzajúci užívateľ“). Prevod alebo prechod práva predchádzajúceho užívateľa na využívanie technického riešenia podľa odseku 1 je možný výlučne ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v rámci ktorej sa technické riešenie využíva.
Práva majiteľa úžitkového vzoru nie sú porušené, ak sa technické riešenie využije:
tags: #nadobudnutie #exemplara #vzor #právo