Dobrovoľná Starostlivosť o Zamestnancov: Príklady a Legislatívny Rámec na Slovensku

Právo na ochranu života a zdravia patrí medzi základné ľudské práva, pričom jeho neoddeliteľnou súčasťou je bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP). Táto oblasť predstavuje spojenie sociálnej a ekonomickej dimenzie, úzko súvisí s pracovnoprávnymi vzťahmi a slúži ako nástroj na humanizáciu práce a uplatňovanie hospodárskych práv. Zabezpečenie BOZP je v záujme zamestnanca, zamestnávateľa a celej spoločnosti.

Legislatívny Rámec BOZP na Slovensku

V snahe garantovať toto právo bol v Slovenskej republike prijatý zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2006. Tento zákon zrušil predchádzajúcu právnu úpravu (zákon č. 330/1996 Z. z.) a predstavuje komplexný rámec pre oblasť BOZP.

Slovenská republika je v oblasti BOZP viazaná platnými medzinárodnými zmluvami a dohovormi Medzinárodnej organizácie práce (MOP), ako napríklad Dohovorom MOP č. 155 z roku 1981 o bezpečnosti a zdraví pracovníkov a o pracovnom prostredí. Dôležitý je aj acquis communautaire Európskej únie, kde bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci patrí medzi najsledovanejšie oblasti. Základný rámec EÚ upravuje smernica Rady 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci a ďalšie individuálne smernice, ktorých cieľom je zjednocovať štandardy BOZP v rámci EÚ.

Cieľ a Princípy Zákona č. 124/2006 Z. z.

Nový zákon upravuje vzájomné vzťahy subjektov ovplyvňujúcich úroveň starostlivosti o BOZP a reaguje na socio-ekonomické zmeny na Slovensku za posledných 15 rokov. Ustanovuje základné ciele, preventívne a ochranné opatrenia na zabezpečenie života a zdravia zamestnanca pri práci a zachovanie jeho pracovnej schopnosti. Zároveň precizuje ustanovenia zákona, ktoré obsahujú ustanovenia smernice Rady 89/391/EHS.

Právna úprava zdôrazňuje prevenciu, neustále zlepšovanie pracovných podmienok, komunikáciu medzi zainteresovanými stranami a formalizuje vykonávanie odborných služieb v tejto oblasti. Obsahuje základné a všeobecné princípy ochrany života a zdravia človeka v pracovnom procese a vytvára legislatívny rámec pre osobitné predpisy.

Prečítajte si tiež: Formy pomoci seniorom

Zákon č. 124/2006 Z. z. vymedzuje povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP, ktoré štatutárny orgán zamestnávateľa nezvládne odborne ani časovo vykonávať sám. Preto má povinnosť zabezpečiť vykonávanie preventívnych a ochranných opatrení. Vytvára predpoklady na uplatňovanie požiadaviek nových harmonizovaných právnych predpisov na zaistenie BOZP a zníženie počtu poškodení zdravia zamestnancov a s nimi spojené neproduktívne finančné náklady.

Predmet Zákona a Jeho Význam

Zákonodarca vymedzil predmet zákona, ktorým sa upravuje prevencia a základné podmienky na zaistenie BOZP, na vylúčenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. Význam predmetu zákona je v kontexte čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zakotvuje právo zamestnancov na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, pričom im zabezpečuje aj ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci. Toto právo je vykonateľné v rozsahu ustanovenom príslušnými zákonmi (čl. 51 Ústavy SR).

Základnými podmienkami na zaistenie BOZP sa rozumejú minimálne požiadavky, ktoré sú rovnako platné pre všetkých zamestnávateľov. Zamestnávateľ, zamestnanec, zástupca zamestnancov pre BOZP a iní podľa potrieb organizácie alebo pracoviska vykonávajú aj ďalšie potrebné opatrenia. Bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, podľa § 146 ods. Pracovným úrazom a chorobou z povolania je úraz alebo choroba podľa § 195 ods. 1 až 4 Zákonníka práce alebo podľa osobitných predpisov v prípade obdobných pracovných vzťahov.

Slovné spojenie „z práce” charakterizuje akékoľvek poškodenia zdravia, a to iné ako pracovný úraz a chorobu z povolania, ku ktorému nemusí dôjsť bezprostredne pri práci. Ustanovenia tohto zákona zamestnávateľ vykonáva systémom opatrení, ktoré sú uplatňované v oblasti ochrany práce. Podľa § 146 ods. 1 Zákonníka práce ochranou práce je systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení (podľa konkrétnych podmienok a nad rámec tohto vymedzenia k nim patria aj ďalšie, spravidla výchovnovzdelávacie, kontrolné a pod.) zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich BOZP, zachovanie zdravia zamestnanca a jeho pracovnej schopnosti.

Princípy Ochrany a Zlepšovania BOZP

K princípom ochrany prináleží neustála a systematická ochrana a zlepšovanie bezpečnosti každej fyzickej osoby zapojenej do pracovného procesu, ako aj zlepšovanie ochrany a podpory rozvoja jej zdravia. Zlepšovaniu napomáha holistický prístup riešenia otázok v oblasti BOZP, ktorý vníma problém jednak v jednote človeka, pracovného prostriedku i pracovného prostredia a jednak vo vzájomných súvislostiach.

Prečítajte si tiež: Zákonné, zmluvné a dobrovoľné benefity pre zamestnancov

V pracovnom procese je zabezpečenie žiaduceho výsledku závislé na správnom konaní zamestnanca, na adekvátnych materiálnych, technických a organizačných podmienkach celého pracovného procesu (vyhovujúci stav objektov, strojov, zariadení, pracovných nástrojov a náradí, materiálov, správny postup práce a pod.). Tieto otázky tvoria obsah BOZP v najširšom ponímaní, sú stvárnené týmto zákonom, Zákonníkom práce a zákonom č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve.

Faktorom sa rozumie akákoľvek súčasť práce, pracovného procesu alebo pracovného prostredia a činiteľ z nich vyplývajúci vrátane človeka. Ak odstránenie negatívnych faktorov nie je možné, je potrebné vykonať opatrenia, aby sa také faktory čo najväčšmi eliminovali (zmenšili). Tu sa používajú princípy, mechanizmy a nástroje z technickej, organizačnej a personálnej sféry, ktorých rozsah je uvedený v § 5 tohto zákona.

Zamestnávateľ je povinný najprv vykonať opatrenia na vylúčenie (odstránenie) nebezpečenstva a ohrozenia a z nich vyplývajúce riziko a, len ak to neumožňujú technické a vedecké prakticky realizovateľné poznatky, tak vykonať opatrenia na zníženie úrovne rizika na najnižšiu možnú mieru.

Faktormi podmieňujúcimi vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce sa chápu tie skutočnosti, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť bezpečnosť alebo zdravie zamestnanca pri plnení jeho pracovných povinností.

Rozsah Pôsobnosti Zákona

Účelom zákona je upraviť základné podmienky BOZP vzťahujúce sa na subjekty pracovnoprávnych vzťahov a obdobných pracovných vzťahov (zamestnávajúci - zamestnávaný). Zákonodarca tieto podmienky na zaistenie BOZP v rozsahu nevyhnutnom vzhľadom na povahu vykonávanej činnosti rozšíril aj na iné právnické osoby a fyzické osoby, ktoré nevykazujú znaky zamestnávateľa a zamestnanca, nie sú založené na pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu, ale sú späté s prideľovaním činnosti (práce) a s osobným výkonom tejto činnosti (práce).

Prečítajte si tiež: Sprievodca Dobrovoľnou Dražbou

Zamestnávateľmi sú tie právnické alebo fyzické osoby, ktoré zamestnávajú iné fyzické osoby v pracovnoprávnych vzťahoch alebo v obdobných pracovných vzťahoch. Ustanovenie zahrnulo do pôsobnosti zákona všetkých zamestnávateľov všetkých sektorov a odvetví činností vo výrobnej i nevýrobnej sfére, a to verejných i súkromných. Z pôsobnosti zákona nie je vyňaté žiadne odvetvie činnosti.

Pôsobnosť sa vzťahuje aj na služobné pomery a štátnozamestnanecké pomery, ktoré sa spravujú osobitnými predpismi. Ustanovená pôsobnosť zákona sa vzťahuje na všetky priestory a pracoviská, pracovné prostriedky, stavebné objekty, technológie, pracovné postupy a pod. v pôsobnosti zamestnávateľa.

Zákon sa v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je potrebný na ochranu života a zdravia a vymedzený konkrétnymi požiadavkami vykonávaných činností, vzťahuje aj na iné osoby a vzťahy ako sú pracovné vzťahy zamestnávateľov a zamestnancov. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa jeho pôsobnosť rozšírila aj na prácu osôb vykonávajúcich trest odňatia slobody a na dobrovoľnícke všeobecne prospešné aktivity.

Do pôsobnosti zákona boli včlenené vzťahy, ku ktorým dochádza pri zaradení odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody do práce. Cieľom tohto zákona je zabezpečiť ochranu života a zdravia aj širšej skupine osôb vykonávajúcich „pracovné činnosti” mimo pracovného vzťahu aj v tom prípade, ak nejde o zamestnancov či používané technické zariadenia, ktoré sú užívané zamestnávateľom, ale aj inými osobami - podnikateľmi. So zreteľom na nedostatočné pomery BOZP u podnikajúcich fyzických osôb, ktoré nie sú zamestnávateľmi, sa požiadavky ustanovené týmto zákonom v nevyhnutnom rozsahu vzťahujú tiež na ne, ide napríklad o krajčíra, obuvníka, prevádzkovateľa kolotočov. Ak im pri plnení úloh vypomáhajú aj ich príbuzní vymenovaní v tomto ustanovení, tak zákon sa vzťahuje aj na týchto príbuzných.

Objektom pôsobnosti zákona je aj vykonávanie dobrovoľníckych všeobecne prospešných aktivít, ktorými je organizovaná činnosť, ak jej súčasťou je dobrovoľná práca fyzickej osoby (občana) na aktivitách vo verejnom záujme.

Zamestnanecké Benefity ako Súčasť Starostlivosti o Zamestnancov

Zamestnanecké benefity predstavujú súbor pravidiel, opatrení, postupov a nástrojov na posilnenie angažovanosti a lojality zamestnancov voči svojmu zamestnávateľovi. Sú jedným z podstatných nástrojov motivačnej a sociálnej politiky zamestnávateľa. Zamestnanecké benefity môžu byť zložkou odmeny za prácu, pričom môžu mať peňažný alebo nepeňažný charakter.

Zamestnanecké benefity sú spravidla určené všetkým zamestnancom, nie sú podmienené pracovným výkonom zamestnanca a ich rozsah a forma závisia napr. zo sociálneho fondu - v súlade s § 7 zákona č. 152/1994 Z. z. systémom tzv. Pre zamestnanca môžu mať zamestnanecké benefity charakter peňažného príjmu alebo nepeňažného príjmu a keďže sú poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ide o príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z.

Benefitom pre zamestnancov môže byť aj samotný pracovný priestor a podmienky vykonávania práce.Podľa § 19 ods. ak výšku výdavku limituje zákon o dani z príjmov [okrem výdavku vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP] za podmienok ustanovených osobitným predpisom (napr.

Program „Zodpovedný Zamestnávateľ“

Program „Zodpovedný zamestnávateľ“ hodnotí a oceňuje implementáciu systému riadenia ľudských zdrojov do celkového systému riadenia organizácie. Pri overovaní plnenia požiadaviek programu je overovaná funkčnosť zavedeného systému v rámci procesov a činností realizovaných prihláseným zamestnávateľom. Zároveň sa vychádza aj z výsledkov kontrol, ak boli u zamestnávateľa realizované, a zo stanovísk relevantných orgánov a partnerov (Sociálna poisťovňa, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odborová organizácia, Finančná správa a iné).

Dobrý pocit z dodržiavania zákonov, pravidiel a morálky - umožňuje pohodlný a bezstresový rozvoj podnikania a pomáha vytvárať priaznivé pracovné prostredie. Program „Zodpovedný zamestnávateľ“ je zameraný predovšetkým na prevenciu - dobrovoľnú, vedomú a kvalitnú starostlivosť o zamestnancov a ich pracovné podmienky. Národný inšpektorát práce ho realizuje ako jednu z preventívnych, osvetových a informačno-publikačných činností v rámci ustanovenia § 6 ods. 1 písm. r) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z.

Príklady Dobrovoľnej Starostlivosti o Zamestnancov

Okrem povinností vyplývajúcich zo zákona č. 124/2006 Z. z. a ďalších predpisov, existuje množstvo spôsobov, ako môžu zamestnávatelia dobrovoľne prispievať k zlepšeniu pracovných podmienok a celkovej pohody svojich zamestnancov. Tieto aktivity môžu zahŕňať:

• Ergonomické pracovné prostredie: Investície do ergonomického nábytku, osvetlenia a ďalších prvkov, ktoré minimalizujú fyzickú záťaž zamestnancov.
• Programy podpory zdravia: Ponuka príspevkov na športové aktivity, wellness programy, očkovanie a preventívne prehliadky.
• Flexibilné pracovné podmienky: Umožnenie práce z domu, flexibilného pracovného času alebo skráteného úväzku pre zamestnancov, ktorí to potrebujú.
• Programy rozvoja a vzdelávania: Ponuka školení, kurzov a konferencií, ktoré zamestnancom umožňujú rozvíjať svoje zručnosti a kariérne rásť.
• Teambuildingové aktivity: Organizovanie spoločenských podujatí a aktivít, ktoré posilňujú vzťahy medzi zamestnancami a prispievajú k zlepšeniu pracovnej atmosféry.
• Poradenské služby: Poskytovanie psychologického poradenstva, finančného poradenstva alebo právneho poradenstva pre zamestnancov, ktorí sa ocitnú v ťažkej životnej situácii.
• Príspevky na dopravu a stravovanie: Poskytovanie príspevkov na cestovné náklady alebo stravné lístky pre zamestnancov.
• Doplnkové dôchodkové sporenie: Príspevky zamestnávateľa do doplnkového dôchodkového sporenia zamestnancov.
• Firemné škôlky a detské tábory: Zabezpečenie starostlivosti o deti zamestnancov prostredníctvom firemných škôlok alebo príspevkov na detské tábory.

Dôležitosť Dobrovoľnej Starostlivosti o Zamestnancov

Dobrovoľná starostlivosť o zamestnancov má množstvo pozitívnych dopadov. Okrem zlepšenia pracovných podmienok a zvýšenia spokojnosti zamestnancov, prispieva aj k:

• Zvýšeniu produktivity: Spokojní a zdraví zamestnanci sú produktívnejší a efektívnejší.
• Zníženiu fluktuácie: Zamestnanci, ktorí sa cítia v práci dobre a sú si vedomí, že sa o nich zamestnávateľ stará, majú menšiu tendenciu hľadať si nové zamestnanie.
• Zlepšeniu imidžu firmy: Firmy, ktoré sa aktívne starajú o svojich zamestnancov, majú lepší imidž a sú atraktívnejšie pre potenciálnych zamestnancov.
• Zníženiu absencie: Starostlivosť o zdravie zamestnancov prispieva k zníženiu chorobnosti a absencie v práci.

tags: #dobrovolna #starostlivost #o #zamestnancov #priklady