Dobrovoľný finančný príspevok: Definícia, výhody a využitie na Slovensku

Finančný príspevok na stravovanie je pre mnohých zamestnancov neodmysliteľnou súčasťou pracovných benefitov. Tento príspevok sa stal obľúbenou alternatívou k stravným lístkom, pretože ponúka zamestnancom väčšiu flexibilitu a slobodu pri využívaní peňažných prostriedkov. Zamestnávateľom zase finančný príspevok umožňuje splniť zákonné povinnosti týkajúce sa zabezpečenia stravovania zamestnancov jednoduchšie a efektívnejšie. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na dobrovoľný finančný príspevok, jeho definíciu, výhody, zdaňovanie a praktické využitie.

Definícia finančného príspevku na stravovanie

Finančný príspevok na stravovanie predstavuje významnú výhodu, ktorú zamestnávatelia poskytujú svojim zamestnancom. Ide o príspevok, ktorý vám zamestnávateľ poskytuje ako náhradu stravných lístkov, čím vám umožňuje voľnejšie nakladať s týmito peniazmi. Finančný príspevok na stravovanie je zákonom stanovená povinnosť zamestnávateľa, ktorá zabezpečuje, že zamestnanci majú finančné prostriedky na pokrytie nákladov na stravu počas pracovného dňa. Príspevok sa môže líšiť v závislosti od typu pracovného pomeru (napr. plný úväzok, skrátený úväzok) a od konkrétnych dohôd medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Zákonné aspekty a podmienky poskytovania

Ak zamestnanec odpracuje menej ako štyri hodiny denne, nárok na finančný príspevok nevzniká. Finančný príspevok na stravovanie sa premieta priamo do výplatnej pásky zamestnanca, kde je jasne uvedený. Výška finančného príspevku na stravovanie sa určuje podľa zákona a je závislá od aktuálnej minimálnej hodnoty stravného lístka, ktorá sa pravidelne upravuje. Minimálna výška príspevku je 55 % z hodnoty stravného lístka, pričom zamestnávateľ môže prispieť aj vyššou sumou. Zvyšných 45 % môže doplácať zamestnanec zo svojej mzdy. Napríklad, ak je minimálna hodnota stravného lístka 5 €, zamestnávateľ by mal prispieť minimálne 2,75 € na deň. Pri výpočte príspevku je dôležité zohľadniť aj počet odpracovaných dní.

Zdaňovanie finančného príspevku

Zdaňovanie finančného príspevku na stravovanie závisí od toho, akú sumu zamestnávateľ poskytne. Ak je príspevok do výšky 55 % minimálnej hodnoty stravného lístka, táto časť je oslobodená od dane a nezapočítava sa do zdaniteľného príjmu. Zamestnanci by mali venovať pozornosť svojej výplatnej páske a skontrolovať, ako bol príspevok zohľadnený. Správne zdaňovanie príspevku je dôležité nielen pre zamestnanca, ale aj pre zamestnávateľa, ktorý musí dodržiavať daňové predpisy a zabezpečiť správny výpočet mzdy.

Čo robiť, ak príspevok nie je zahrnutý vo výplatnej páske

Ak vo výplatnej páske nevidíte zahrnutý finančný príspevok na stravovanie, mali by ste okamžite konať. Prvým krokom je overenie, či spĺňate podmienky na jeho poskytnutie. To zahŕňa kontrolu počtu odpracovaných dní a dĺžky pracovného času. V prípade, že zamestnávateľ odmietne poskytnúť príspevok napriek tomu, že naň máte nárok, môžete sa obrátiť na inšpektorát práce. Je dôležité sledovať svoju výplatnú pásku každý mesiac a uistiť sa, že všetky položky, vrátane finančného príspevku na stravovanie, sú správne uvedené.

Prečítajte si tiež: Prispejte na chod webu

Výhody a nevýhody finančného príspevku oproti stravným lístkom

Finančný príspevok na stravovanie má niekoľko výhod oproti stravným lístkom, pričom najväčšou výhodou je flexibilita. Ďalšou výhodou je, že nemusíte riešiť vydávanie alebo stratu lístkov. Nevýhodou finančného príspevku môže byť jeho zdanenie, ak presiahne zákonom stanovenú hodnotu, čo môže znížiť váš čistý príjem. Zamestnanci by mali zvážiť svoje individuálne potreby a finančnú situáciu pri rozhodovaní medzi finančným príspevkom a stravnými lístkami.

Efektívne využívanie finančného príspevku

Využívanie finančného príspevku na stravovanie efektívne môže výrazne zlepšiť vašu finančnú situáciu. Mnohí zamestnanci využívajú tento príspevok nielen na zabezpečenie obeda počas pracovného dňa, ale aj na nákup potravín pre rodinu. Napríklad, ak viete, že počas týždňa budete mať náročné dni, môžete príspevok využiť na nákup zdravých jedál, ktoré si pripravíte vopred.

Finančný príspevok ako súčasť mesačného rozpočtu

Finančný príspevok na stravovanie je viac než len zákonná povinnosť zamestnávateľa. Je to dôležitý prvok vášho mesačného rozpočtu, ktorý môže výrazne prispieť k vašej finančnej pohode a komfortu. Nezabudnite pravidelne kontrolovať svoju výplatnú pásku, aby ste sa uistili, že všetko je v poriadku, a ak máte akékoľvek otázky alebo pochybnosti, neváhajte sa obrátiť na svojho zamestnávateľa alebo účtovné oddelenie.

Stravné pri pracovnej ceste a homeoffice

Zaujíma Vás stravné pri pracovnej ceste? Aké sú povinnosti zamestnávateľa pri poskytovaní stravného podľa zákona? Má nárok na stravné aj zamestnanec, ktorý pracuje z domu a má tzv. homeoffice?

Práca z domu a stravovanie

Definícia práce z domu (tzv. homeoffice) nie je definovaná v zákone č. 311/2001 Z. z. (ďalej len „Zákonník práce“). Pri práci z domu rozlišujeme teda: domácku prácu, a teleprácu. Domácka práca je definovaná v § 52 ods. dohodnutom mieste v pracovnom čase, ktorý si sám rozvrhuje. doma, t. j. technológií v pracovnom čase, ktorý si sám rozvrhuje. použitie technológií. práca a telepráca. Vyššie uvedené formy práce z domu, t. j. charakter a stálu povahu a ide teda o tzv. príležitostne (napr. okolnostiach (napr. nazývame tzv. dočasný home office. zamestnancov, ktorí pracujú na pracovisku zamestnávateľa, nakoľko napr. s výnimkou úmrtia rodinného príslušníka (napr. u lekára), či nepatrí im mzda za prácu nadčas, a pod. ktorí pracujú na pracovisku zamestnávateľa. dočasného home office, napr. blízkosti.

Prečítajte si tiež: II. pilier a dobrovoľné príspevky: Všetko, čo potrebujete vedieť

Povinnosti zamestnávateľa pri zabezpečovaní stravovania

Zamestnávateľ je podľa § 152 ods. môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. zamestnancov prostredníctvom sprostredkovateľa (t. j. či elektronických stravovacích kariet). rozhodli, že zamestnanci budú pracovať formou dočasného home officu. Podľa § 152 ods. v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. % zo sumy 5,10 €). zamestnancov je pritom podľa § 152 ods. poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. v minimálnej hodnote 2,11 € (t. j. stravného lístka) a v maximálnej hodnote 2,81 € (t. j. stravné zo sociálneho fondu. Je potrebné upozorniť, že podľa § 152 ods. stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie.

Príspevky na rekreáciu a športovú činnosť dieťaťa

Od 1.1.2019 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods.2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov aj príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytnuté podľa §152a Zákonníka práce (ďalej len "§152a ZP"). Podľa §152a ZP zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov má povinnosť poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Podľa §52zt zákona o dani z príjmov sa všetky ustanovenia týkajúce príspevkov na rekreáciu v znení účinnom od 1.1.2019 použijú na rekreácie, ktoré začínajú po 31. S účinnosťou od 1.1.2025 sa rozšíril rozsah oprávnených výdavkov na rekreáciu aj na rodiča zamestnanca alebo jeho manžela. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok.

Od 1.1.2020 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods.2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov aj príspevky na športovú činnosť dieťaťa zamestnancov poskytnuté podľa §152b Zákonníka práce (ďalej len "§152b ZP"). U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku zníži v pomere zodpovedajúcemu kratšiemu pracovnému času.

• za dieťa sa považuje vlastné dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktoré dovŕšilo najviac 18 rokov veku v kalendárnom roku, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, a je osobou s príslušnosťou k športovej organizácii podľa osobitného predpisu najmenej 6 mesiacov.

Príklady a praktické situácie týkajúce sa príspevkov na rekreáciu

Príklad č. 1: Áno, v prípade ak takéhoto zamestnávateľa požiada zamestnanec o preplatenie príspevku na rekreáciu a zamestnanec splní podmienku nepretržitého trvania pracovného pomeru najmenej 24 mesiacov po splnení ostatných podmienok ustanovených v §152a ZP, zamestnávateľ môže zamestnancovi vyhovieť.

Príklad č. 2: Podľa §152a ods.6 ZP zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na rekreáciu najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Pre daňové účely zmeškanie tejto lehoty nemožno považovať za porušenie podmienok a zamestnávateľ zahrnie oneskorene predložený doklad zamestnancom (po splnení ostatných podmienok ustanovených v §152a ZP) do daňových výdavkov v nadväznosti na §19 ods.2 písm.

Prečítajte si tiež: Všetko o dobrovoľných príspevkoch na dôchodok

Príklad č. 3: Za oprávnené výdavky sa považujú napríklad služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území SR , stravovacie (pohostinské služby), služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky), informačné služby, športovo- rekreačné služby, kúpeľné a zdravotné služby, wellness služby, služby cestovného poistenia.

Príklad č. 4: Všeobecné náležitosti účtovného dokladu sú definované v §10 zákona o účtovníctve.

Príklad č. 5: V danom prípade nejde o postačujúci doklad predložený zamestnancom, pretože v §8 zákona č.289/2008 Z. z. o používaní ERP a o výmene a doplnení zákona SNR č.511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v z. n. p. sú definované povinné údaje, ktoré musia byť na pokladničnom doklade uvedené. Podľa písmena o) citovaného zákona pokladničný doklad musí obsahovať ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitného predpisu (teda aj §152a ZP).

Príklad č. 6: Ak príjmový pokladničný doklad spĺňa všetky náležitosti účtovného dokladu podľa §10 zákona o účtovníctve, je účtovným dokladom akceptovateľným aj pre účely poskytnutia príspevku podľa §152a ZP.

Príklad č. 7: Voucher sa považuje len za "objednávku", ktorou sa objednáva ubytovanie (aj v prípade, že sa za voucher zaplatí vopred).

Príklad č. 8: Je možné považovať za účtovný doklad od zamestnanca aj Zmluvu o ubytovaní uzatvorenú v zmysle §754 a nasl. z. č. 40/1964 Zb. Na účely §152a ZP možno aj takúto zmluvu považovať za relevantný doklad ak obsahuje všetky náležitosti účtovného dokladu podľa §10 zákona o účtovníctve. Súčasťou zmluvy však musí byť označenie zamestnanca a iných oprávnených osôb, na ktoré je uplatnený príspevok na rekreáciu a súčasne zo zmluvy musí byť jasné, že došlo k naplneniu zmluvy. Ak zo zmluvy alebo dokladu o zaplatení nevyplýva, že ubytovanie bolo poskytnuté, je potrebné doložiť túto zmluvu aj potvrdením ubytovacieho zariadenia, že ubytovanie bolo poskytnuté.

Príklad č. 9: Zamestnanec nám predložil doklad o ubytovaní za rekreáciu od osoby, ktorá nie je živnostníkom, ubytovanie poskytuje pod DIČ. Pod pojmom "prenocovanie" sa podľa zákona č.91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v z. n. p. rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie. Ubytovacie zariadenie je definované ako budova, priestor alebo plocha, v ktorom sa verejnosti celoročne poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie a s ním spojené služby. Ubytovacie zariadenie je aj sezónne ubytovacie zariadenie poskytujúce ubytovanie a s ním spojené služby najviac deväť mesiacov v roku. Tieto základné pojmy sú zadefinované vo Vyhláške Ministerstva hospodárstva SR z 26.júna 2008, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried, ktorá je ustanovená podľa §30 ods.2 z. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z. n. p.

Príklad č. 10: Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu predloží kópiu účtovného dokladu.

Príklad č. 11: Prioritne úhrada oprávnených výdavkov na rekreáciu má byť zaplatená z účtu zamestnanca. Jediný prípad, kedy možno akceptovať úhradu z iného účtu je v prípade manželov, ktorí majú bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Príklad č. 12: Zamestnanec predložil doklad o ubytovaní kde bolo uvedené jeho meno a priezvisko, ale doklad o zaplatení znie na meno jeho kamaráta. Zamestnanec predložil zamestnávateľovi "čestné prehlásenie" v ktorom uviedol, že za pobyt zaplatil kamarátovi. Je potrebné, aby na účtovnom doklade bola uvedená presná špecifikácia zamestnanca (trvalý pobyt, číslo občianskeho preukazu)? Povinnou náležitosťou účtovného dokladu je okrem iného aj označenie účastníkov a podľa §152a ZP súčasťou dokladu musí byť označenie zamestnanca. Ak na účtovnom doklade je uvedené meno a priezvisko zamestnanca, je to na účely §152a ZP postačujúce.

Príklad č. 13: Podľa §37 zákona č.582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z.n.p. je predmetom dane z ubytovania odplatné prechodné ubytovanie podľa §754 a 759 Občianskeho zákonníka v ubytovacom zariadení. Podľa §38 citovaného zákona je daňovníkom fyzická osoba, ktorá sa v ubytovacom zariadení odplatne prechodne ubytuje. Základom dane je podľa § 39 citovaného zákona počet prenocovaní. Definíciu prenocovania zákon č. 582/2004 Z. z. nepreberá z iného právneho predpisu, ani neuvádza svoju vlastnú. Definícia prenocovania uvedená v zákone č. 91/2010 Z. z. s podmienkou „…za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie“ je podľa nášho názoru splnená aj v prípade, ak obec daň za ubytovanie neustanovila (daň za ubytovanie je fakultatívna daň), t. j. priamo sa vylučuje nutnosť splnenia tejto podmienky, ak táto daň na území obce neexistuje. Všetky povinnosti ohľadom evidencie daňovníkov, zúčtovanie a odvodu dane za ubytovanie sú v zákone č. 582/2004 Z. z. nastavené na platiteľa dane, t. j. na prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia. Daňovník nemá dôvod ani povinnosť skúmať splnenie náležitostí k dani za ubytovanie ustanovené vo všeobecne záväznom nariadení obce. V § 43 zákona č. 582/2004 Z. z. je uvedené splnomocnenie, čo môže obec ustanoviť vo všeobecne záväznom nariadení k dani za ubytovanie; okrem iného môže ustanoviť aj „náležitosti potvrdenia o zaplatení dane“. Ak obec neustanoví náležitosti potvrdenia o zaplatení dane, prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia sa musí riadiť ustanoveniami zákona o účtovníctve, t. j musí vystaviť potvrdenie o prijatej sume za daň za ubytovanie a účtovať o nej.

Príklad č. 14: Zamestnanec absolvoval rekreáciu vo Vysokých Tatrách 4 dni, pričom každú noc spal v inom ubytovacom zariadení a teda predložil aj viac účtovných dokladov o ubytovaní a strave. Podľa § 152a ZP má ísť o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, ale nie je tam väzba na jedno ubytovacie zariadenie. Ani z definície prenocovania nevyplýva, že má ísť o dve za sebou idúce prenocovania v jednom ubytovacom zariadení.

Príklad č. 15: Rekreácia začala od 28.12.2018 a trvala do 6.1.2019. Zamestnanec za rekreáciu zaplatil preddavok 28.12.2018 vo výške 50 € a doplatok vo výške 60 € bol uhradený v deň skončenia rekreácie 6.1.2019. Môže zamestnávateľ príspevok na rekreáciu poskytnutý zamestnancovi v sume 60,50 € (55% zo 110 €) oslobodiť od dane podľa § 5 ods. 7 písm. Podľa § 52zt zákona o dani z príjmov sa ustanovenia ktoré oslobodzujú príspevok na rekreáciu u zamestnanca v stanovenej výške a súčasne sú v tejto limitovanej výške u zamestnávateľa daňovým výdavkom, použijú na rekreácie, ktoré začínajú po 31.12.2018. Príspevok na rekreáciu nemožno oslobodiť od dane. Príspevok na rekreáciu v sume 60,50 €, ktorý je u zamestnanca zdaniteľný príjem, môže byť daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov len ak sú splnené ustanovené podmienky.

Príklad č. 16: Rekreácia začala od 2.1.2019 a trvala do 6.1.2019. Zamestnanec za rekreáciu zaplatil preddavok 28.12.2018 vo výške 110 € a doplatok vo výške 60 € bol uhradený v posledný deň rekreácie 6.1.2019. Zamestnanec má nárok na príspevok na rekreáciu v sume 55 % z oprávnených výdavkov, ktoré musí zamestnávateľovi preukázať ustanovenými dokladmi (obidva doklady musia byť účtovnými dokladmi s označením zamestnanca na sumy 110 € a 60 €). Príspevok v sume 93,50 € (55 % zo 170 €) je u zamestnávateľa daňovým výdavkom (nákladom) podľa § 19 ods. 2 písm.

Príklad č. 17: Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu priložil dva doklady, a to hotelový účet s označením zamestnanca, z ktorého je zrejmé, že ubytovacie zariadenie zamestnancovi vyúčtovalo 600 €, pričom 400 € zamestnanec zaplatil ako preddavok pred uskutočnením rekreácie zo svojho bankového účtu a doplatok 200 € zaplatil v hotovosti v ubytovacom zariadení, ktorý preukázal dokladom z ERP. Pokiaľ hotelový účet s označením zamestnanca a doklad z ERP obsahuje všetky náležitosti účtovného dokladu (slovné a číselné označenie účtovného dokladu, obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov, peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva, dátum vyhotovenia účtovného dokladu, dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia), potom tieto doklady spĺňajú ustanovené podmienky v § 152a ZP. Zamestnanec týmito dokladmi však nepreukázal úhradu zálohovej platby, t. j. či zálohová platba bola hradená osobou, ktorá o príspevok na rekreáciu žiadala. Preto je potrebné, aby zamestnanec zálohovú platbu preukázal, napr.

Príklad č. 18: Zamestnávateľ podľa vnútropodnikovej smernice každoročne zamestnancom poskytuje 200 € preddavok na rekreáciu, ktorý do konca roka je potrebné predložiť k vyúčtovaniu. Zamestnancom, ktorí podajú žiadosť o príspevok na rekreáciu, ku ktorej priložia ustanovené doklady, doplatí zamestnávateľ príspevok na rekreáciu do sumy predstavujúcej 55 % z oprávnených výdavkov, maximálne do sumy 275 €. Môže zamestnávateľ preddavok 200 € a doplatok, max. Podľa ustanovení Zákonníka práce môže zamestnávateľ medzi výplatnými termínmi poskytovať preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch. Rovnako môže zamestnávateľ poskytovať zamestnancovi aj preddavok na rekreáciu v dohodnutých termínoch. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi preddavok na rekreáciu, o tomto preddavku síce účtuje, ale zúčtuje ho až v momente vyúčtovania so zamestnancom, t. j. v momente, keď zamestnanec predloží zamestnávateľovi príslušné doklady preukazujúce použitie poskytnutého preddavku na určený účel. Znamená to, že preddavok na rekreáciu v čase poskytnutia zamestnancovi nezdaní. Zamestnávateľ v čase vyúčtovania preddavku, t. j. najneskôr do konca roka posúdi, či sú splnené všetky ustanovené podmienky v § 152a ZP. Ak sú splnené všetky ustanovené podmienky, potom príspevok na rekreáciu za kalendárny rok (preddavok + doplatok, max. 275 €) predstavuje pre zamestnanca príjem oslobodený od dane [§ 5 ods. 7 písm. b) ZDP] a pre zamestnávateľa daňový výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod zákona o dani z príjmov. Ak však ustanovené podmienky nie sú splnené, preddavok na rekreáciu v sume 200 € zamestnancovi zdaní, a to najneskôr v decembrovej výplate, u zamestnávateľa nepôjde o daňový výdavok (náklad) , mohlo by ísť o daňový výdavok (náklad) podľa § 19 ods.

Príklad č. 19: Dvaja zamestnanci požiadali zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu. Obidvaja k žiadosti priložili účtovný doklad s označením zamestnanca na sumu 100 €. Zamestnávateľ obidvom zamestnancom vyplatí 55 % oprávnených nákladov, t.j. po 55 €. Zamestnancovi, ktorý pracuje kratší pracovný čas (na polovičný úväzok), kráti len najvyššiu sumu príspevku, t.j. sumu 275 €. Ak by v tomto kalendárnom roku zamestnanec, ktorý pracuje na kratší pracovný čas za nezmenených podmienok znova požiadal o príspevok na rekreáciu (požiadal by zamestnávateľa doplatiť príspevok max. sumy) , potom by mu zamestnávateľ mohol v súlade s §152a ZP doplatiť príspevok na rekreáciu max.

Príklad č. 20: Považujú sa za organizovanú viacdennú aktivitu detí počas letných prázdnin aj športové sústredenia, športové kempy, resp. organizovanie iných detských aktivít počas školských prázdnin napr. "Detská univerzita" ?

Príklad č. 21: Nie, pretože §152a ZP definuje že nárok na príspevok na rekreáciu má zamestnanec, ktorý nepretržite pracoval u zamestnávateľa najmenej 24 mesiacov.

Príklad č. 22: Spoločnosť poskytuje ubytovanie vo vlastnom rekreačnom zariadení výhradne vlastným zamestnancom a ich rodinným príslušníkom. Ak vlastné rekreačné zariadenie spĺňa podmienky ustanovené v §2 písm. d) zákona č.91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v z. n. p. a má v predmete podnikania ubytovacie služby, potom výdavky na rekreáciu po splnení podmienok uvedených v §152a ZP budú u zamestnávateľa daňovým výdavkom. Ak nebudú splnené podmienky, zamestnávateľ bude postupovať podľa §21 ods.1 písm.

Príklad č. 23: U zamestnávateľa náklady na rekreácie vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa § 152a ZP sa účtujú na účet 527 - Zákonné …

Ďalšie aspekty pracovnoprávnych vzťahov

#

tags: #dobrovoľný #finančný #príspevok #definícia