Dobrovoľný príspevok do II. piliera: Zákon, výhody a praktické informácie

Druhý pilier dôchodkového systému na Slovensku predstavuje dôležitý nástroj pre zabezpečenie finančnej budúcnosti občanov. Okrem povinných príspevkov, ktoré sú odvádzané zo mzdy, existuje aj možnosť dobrovoľného sporenia. Tento článok sa zameriava na dobrovoľné príspevky do II. piliera, ich legislatívny rámec, výhody a praktické aspekty pre sporiteľov a zamestnávateľov.

Princípy fungovania II. piliera

Druhý pilier funguje na princípe sporenia a zhodnocovania prostriedkov sporiteľov na ich vlastných osobných dôchodkových účtoch, a to prostredníctvom dôchodkových fondov dôchodkových správcovských spoločností (DSS). Ak ste v druhom pilieri, časť vašich odvodov ide na váš osobný dôchodkový účet. Osobný dôchodkový účet je naozaj váš. Je to váš majetok, ktorý vám spravuje dôchodková správcovská spoločnosť (DSS) a v budúcnosti sa vám z týchto prostriedkov bude vyplácať doživotný dôchodok.

Na rozdiel od prvého piliera, ktorý funguje na princípe priebežného financovania dôchodkov z odvodov a dotácií od štátu, druhý pilier je založený na individuálnom sporení a zhodnocovaní majetku.

Legislatívny rámec dobrovoľných príspevkov

Právne pravidlá pre druhý pilier sú dané zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení. Samotná možnosť dobrovoľného sporenia v II. pilieri bola zavedená neskôr, a to zákonom o starobnom dôchodkovom sporení.

Zavedenie dobrovoľných príspevkov

Zavedenie dobrovoľných príspevkov na SDS je dôsledok toho, že podľa ZSP sa od 1. 9. 2012 sporiteľom v II. pilieri starobného dôchodkového sporenia (ďalej len „II. pilier“) znížili sumy príspevkov, ktorými si povinne sporia na dôchodok, ak sú sporiteľmi v II. Sadzba, podľa ktorej sa od 1. 9. 2012 určuje suma príspevku do II. piliera, sa znížila na 4 %. Zmenil sa teda pomer poistného na starobné poistenie podľa ZSP a príspevkov na SDS podľa ZSDS z 9 % + 9 % na 14 % + 4 %. Sadzba príspevkov na SDS vo výške 4 % je platná do 31. 12. 2016. Od 1. 1.

Prečítajte si tiež: Rozvod a financie

Daňové zvýhodnenie (2013-2016)

Žiaľ, táto forma sporenia bola daňovo zvýhodnená len v rokoch 2013 - 2016. Od 1. 1. v § 2 písm. w) ZDP sa ustanovil pojem dobrovoľný príspevok na SDS. Je ním príspevok podľa § 20 písm. b) ZSDS, ktorý predstavuje novú nezdaniteľnú časť základu dane daňovníka podľa § 11 ods. 8 ZDPdo 31. 12. 2016. Novou nezdaniteľnou časťou základu dane (ďalej len „NČZD“) je suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na SDS, a to najviac do výšky 2 % zo základu dane (čiastkového základu dane) daňovníka zisteného z jeho príjmov podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, alebo zo súčtu čiastkových základov dane z týchto jeho príjmov. Podmienkou je, aby suma dobrovoľných príspevkov na SDS na účely uplatnenia NČZD nepresiahla výšku 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane.

Praktické aspekty dobrovoľných príspevkov

Kto môže sporiť dobrovoľne?

Sporiteľ môže podľa vlastného rozhodnutia sporiť v druhom pilieri aj dobrovoľne. Ak má o to záujem, dohodne si túto možnosť už pri vstupe do druhého piliera v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení.

Výhody a nevýhody dobrovoľného sporenia

Výhodou dobrovoľného sporenia je to, že pri správne zvolenej investičnej stratégii (indexové fondy) sa jeho prostriedky môžu veľmi zaujímavo zhodnocovať (zhodnotenie v indexových fondoch v období rokov 2012 - 2023 je v priemere o vyše 9 % ročne), pričom dôchodkovej správcovskej spoločnosti platí poplatok v roku 2023 vo výške 0,45 % z hodnoty majetku ročne, od roku 2027 to bude 0,4 % z hodnoty majetku ročne. Nevýhodou je žiaľ skutočnosť, že dobrovoľné sporenie v druhom pilieri aktuálne nie je pre sporiteľa nijako daňovo zvýhodnené.

Ako začať s dobrovoľným sporením?

Podmienka, aby mohol sporiteľ platiť dobrovoľné príspevky na SDS, je, aby uzatvoril dohodu s príslušnou DSS o platení dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „dohoda s DSS“). Vyplnenú dohodu s DSS sporiteľ zašle na adresu sídla príslušnej DSS. Ak by sa sporiteľ rozhodol platiť príspevky sám za seba, nie prostredníctvom zamestnávateľa, tak ich zasiela na účet príslušnej DSS.

Dobrovoľné príspevky cez zamestnávateľa

Sporiteľ 2. piliera môže od 1. 1. 2013 požiadať svojho zamestnávateľa o odvádzanie dobrovoľných príspevkov do 2. piliera. Ak sa sporiteľ dohodne so zamestnávateľom, že dobrovoľné príspevky na SDS za sporiteľa (zamestnanca) bude zasielať zamestnávateľ, tak zamestnávateľ je povinný postupovať podľa vykonávacieho predpisu MPSVR SR k spôsobu zasielania dobrovoľných príspevkov na SDS zamestnávateľom do príslušnej DSS. Vykonávacím predpisom MPSVR SR je pre rok 2013 vyhláška MPSVR SR č. 16/2013 Z.

Prečítajte si tiež: Školská sociálna práca na Slovensku

Povinnosti zamestnávateľa

Za zamestnanca odvádza podľa § 26 ods. 3 ZSDS dobrovoľný príspevok na SDS jeho zamestnávateľ, ak sa na tom so zamestnancom dohodol. Podľa § 65 ZSDS je zamestnávateľ povinný so zamestnancom o tom uzatvoriť písomnú dohodu a spolu s každou platbou zasielať príslušnej DSS rozpis dobrovoľných príspevkov za jeho zamestnancov v štruktúre, ktorú ustanovuje príloha vyhlášky.

Zamestnávateľ zasiela príslušnej DSS rozpis dobrovoľných príspevkov na SDS elektronickým prenosom dát bezpečnou komunikáciou chránenou prostredníctvom protokolu podľa § 9 písm. d) výnosu MF SR č. 312/2010 Z. z. Údaje nevyhnutné na identifikáciu platby dobrovoľných príspevkov na SDS sú skutočnosťou potrebnou na ich odvádzanie. Súhlas zamestnanca s ich poskytovaním zamestnávateľom príslušnej DSS je súčasťou písomnej dohody so zamestnávateľom podľa § 65 ods.

Ak zamestnanec žiada zamestnávateľa o odvádzanie dobrovoľných príspevkov, je povinný preukázať svojmu zamestnávateľovi všetky skutočnosti potrebné na odvádzanie dobrovoľných príspevkov (názov DSS, číslo zmluvy, rodné číslo, výšku príspevkov). Ak zamestnanec nesplní túto povinnosť, zamestnávateľ nie je povinný odvádzať dobrovoľné príspevky za svojho zamestnanca (sporiteľa).

Postup zamestnávateľa pri zúčtovaní mzdy

Zamestnávateľ je povinný:

• podľa § 38 ods. postupovať podľa § 38 ods. 4 ZDP, zohľadniť zaplatené dobrovoľné príspevky ako NČZD až pri ročnom zúčtovaní za rok 2013.
• rozčleniť podľa § 39 ods. 2 písm. f) bod 7 ZDP na mzdovom liste zamestnanca sumu pri evidovaní príspevku na starobné dôchodkové sporenie na dve sumy, a to na sumu povinného príspevku a sumu dobrovoľného príspevku.
• uviesť na výplatnom lístku zamestnanca za príslušný kalendárny mesiac sumu príspevku na SDS, ktorú zamestnávateľ zamestnancovi zrazil z jeho zúčtovanej čistej mzdy.

Dôležité upozornenia

• V prípade, ak budú dobrovoľné príspevky na SDS zaplatené pred uzatvorením dohody s DSS a nadobudnutím jej účinnosti, budú tieto príspevky vrátené na účet, z ktorého boli poukázané.
• Ak sporiteľ zmenil priezvisko a zatiaľ neposkytol DSS nový podpisový vzor, dohodu s DSS potvrdí podpisom podľa pôvodného podpisového vzoru a aj novým podpisom, pričom uvedie, že ide aj o zmenu podpisového vzoru.
• Ak zamestnanec neinformuje svojho zamestnávateľa o uzatvorení zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení a platení dobrovoľných príspevkov podľa ZSDS, tak zamestnávateľ nie je povinný odvádzať dobrovoľné príspevky za zamestnanca.

Investičná stratégia v II. pilieri

Pre nových sporiteľov a pasívnych sporiteľov platí predvolená investičná stratégia automaticky. Investičná stratégia reflektuje princíp, že do veku 50 rokov by mali byť všetky úspory v indexovom fonde, teda v akciových investíciách. Táto zmena je dôležitá pre pracujúcich vo veku 36 - 40 rokov, ktorí vstup do druhého piliera nestihli.

Prečítajte si tiež: Obmedzenia predčasného dôchodku

Ak chcú mať dotknutí sporitelia iné rozloženie úspor, ako im určuje predvolená investičná stratégia, musia sa aktívne rozhodnúť a oznámiť to svojej DSS. sporitelia pasívni a žiadne rozhodnutie dôchodkovej správcovskej spoločnosti neoznámia, od 1.

Predvolená investičná stratégia

Predvolebná investičná stratégia je určená podľa § 92 zákona o starobnom dôchodkovom sporení. podiel hodnoty majetku v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde sporiteľa je daný ako 4 % za každý rok od 50. Sporiteľ vo veku 59 rokov má v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde 40 % čistej hodnoty svojho majetku a v indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde 60 % čistej hodnoty svojho majetku.

Predvolená investičná stratégia sa automaticky týka všetkých nových sporiteľov, ktorým vznikla alebo vznikne účasť v druhom pilieri po 1. Noví sporitelia však môžu podľa zákona doručiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti písomný prejav vôle nebyť zúčastnený v predvolenej investičnej stratégii - tým pádom ich majetok bude v takom fonde, resp. fondoch, pre ktoré sa sami rozhodnú.

Sporitelia, ktorí boli v druhom pilieri už pred 1. májom 2023, sa na základe novely zákona č. 399/2022 Z. z. automaticky presúvajú do predvolenej investičnej stratégie, ak sú tzv. pasívni sporitelia - teda ak od presunu do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu v roku 2013 nespravili žiadne vlastné aktívne rozhodnutie o svojich dôchodkových úsporách. Presun ich majetku, resp. časti ich majetku (podľa veku sporiteľa) z dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu do indexového negarantovaného dôchodkového fondu sa z dôvodu ochrany výšky ich majetku pred výkyvmi na akciových trhoch deje postupne. Aj títo (pasívni) sporitelia však môžu podľa zákona doručiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti písomný prejav vôle nebyť zúčastnený v predvolenej investičnej stratégii, tým pádom ich majetok bude v takom fonde, resp.

Možnosti sporiteľov mimo predvolenej stratégie

Podľa § 93 ods. 1 platí, že sporiteľ, ktorý nie je v predvolenej investičnej stratégii, musí mať v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde minimálne taký podiel čistej hodnoty majetku, aký by mal, ak by bol sporiteľom v predvolenej investičnej stratégii. Podľa § 93 ods. 2 môže sporiteľ písomne oznámiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, že má záujem o zníženie minimálneho podielu čistej hodnoty svojho majetku v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde. V takom prípade musí mať v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde minimálne polovicu podielu čistej hodnoty majetku, akú by mal, ak by bol sporiteľom v predvolenej investičnej stratégii.

Typy dôchodkových fondov

Podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení má dôchodková správcovská spoločnosť povinnosť spravovať jeden dlhopisový garantovaný dôchodkový fond a jeden akciový negarantovaný dôchodkový fond. V praxi (august 2023) je to tak, že každá dôchodková správcovská spoločnosť spravuje jeden dlhopisový garantovaný dôchodkový fond a jeden indexový negarantovaný dôchodkový fond.

Z pohľadu úspešnosti fondov podľa zhodnotenia majetku v dôchodkovom fonde sú najúspešnejšie indexové negarantované dôchodkové fondy, ktoré za celé obdobie od svojho vzniku (v zásade od mája 2012) zhodnotili sporiteľom majetok o vyše 9 % ročne (platí pre indexové fondy spoločností NN, VÚB Generali a UNiQA). Odborníci odporúčajú, aby sporitelia v mladšom veku sporili prevažne v negarantovaných dôchodkových fondoch, ideálne v indexových fondoch. S narastajúcim vekom by sporitelia mali svoj majetok postupne presúvať do garantovaných fondov.

Dôchodok z II. piliera

Ak sporiteľ požiada o dôchodok z druhého piliera, dôchodková správcovská spoločnosť skontroluje, aký je jeho aktuálny majetok v pomere k individuálnej garancii. Individuálna garancia je suma príspevkov, ktoré sporiteľ vložil, alebo presunul do garantovaného fondu. Účet v garantovanom fonde otvára dôchodková správcovská spoločnosť sporiteľovi pri jeho prvom príspevku do tohto fondu.

Spôsoby vyplácania dôchodku

Doživotný dôchodok sa vypláca na základe zmluvy o poistení dôchodku, ktorú sporiteľ uzatvorí so životnou poisťovňou. Programový výber sa vypláca na základe dohody sporiteľa s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou. V dohode sporiteľ určí mesačnú sumu tohto dôchodku alebo dobu vyplácania. Podmienkou pre poberanie (vyplatenie) programového výberu však je doživotné dôchodkové zabezpečenie minimálne vo výške tzv. referenčnej sumy. Napríklad, referenčná suma stanovená na rok 2023 je daná ako suma priemerného mesačného starobného dôchodku vyplácaného zo Sociálnej poisťovne k 30.

Po vystavení certifikátu zašle Sociálna poisťovňa sporiteľovi ponukový list s ponukami dôchodkov od jednotlivých životných poisťovní.

Ďalšie možnosti

Sporiteľ, ktorý dosiahol dôchodkový vek, avšak nepožiadal o dôchodok z druhého piliera, sa môže dohodnúť s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou na vyplácaní výnosu z investovania.

Zmeny v budúcnosti

Podľa momentálne platného zákona (leto 2023) by od 1. januára 2025 malo pri výplate dôchodkov dôjsť k zmenám. Podľa názoru autora je však zbytočné ich komentovať, pretože vláda, ktorá vznikne po parlamentných voľbách 30.

Dedenie úspor

Významnou črtou sporenia na dôchodok v druhom pilieri, je možnosť dedenia úspor v prípade úmrtia sporiteľa. Celá nasporená suma na účte sporiteľa (celá čistá hodnota majetku) je predmetom dedenia. Ak zomrel poberateľ doživotného dôchodku počas prvých 7 rokov poberania dôchodku (ten mu vypláca zvolená životná poisťovňa), predmetom dedenia je zostatok sumy, ktorá mala byť vyplatená počas týchto 7 rokov. Ak zomrel sporiteľ, ktorý čerpá úspory formou programového výberu, tak predmetom dedenia je zostatok nevyplatenej sumy.

Zmeny poplatkov v DSS

Od roku 2023 sa zmenila filozofia poplatkov v prospech dôchodkových správcovských spoločností. Ruší sa poplatok za vedenie účtu aj výkonnostné poplatky vo všetkých fondoch. Správcovské spoločnosti už nemajú nárok na odplatu za vedenie účtu, ale ani nárok na odplatu za zhodnotenie majetku. Poplatok za správu účtu bude 0,425 percenta ročne do konca roka 2024.

Prestup do inej DSS

Ak chce sporiteľ prestúpiť do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, stačí mu len prestupová zmluva.

Informácie od Sociálnej poisťovne

Pre ľudí, ktorí už pred 1. májom 2023 boli, resp. sú dôchodkovo poistení v Sociálnej poisťovni, ale v druhom pilieri zatiaľ nie sú, od 1. Sociálna poisťovňa zasiela takémuto občanovi informáciu o práve občana uzatvoriť zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení s ním vybranou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, a to do 180 dní odo dňa vzniku prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení. Do dvoch rokov sa sporiteľ môže rozhodnúť, či v druhom pilieri zostane.

Záver

Dobrovoľné príspevky do II. piliera predstavujú efektívny spôsob, ako si zabezpečiť vyšší dôchodok v budúcnosti. Hoci aktuálne nie sú daňovo zvýhodnené, pri správnej investičnej stratégii môžu priniesť zaujímavé zhodnotenie úspor. Dôležité je sledovať legislatívne zmeny a prispôsobovať svoje rozhodnutia aktuálnej situácii.

tags: #dobrovoľný #príspevok #II. #pilier #zákon