Konečný Užívateľ Výhod: Definícia a Význam v Slovenskom Podnikaní

Konečný užívateľ výhod (KÚV) je pojem, ktorý sa v posledných rokoch stal kľúčovým v oblasti podnikania, transparentnosti a obchodovania so štátom. Jeho definícia a identifikácia majú zásadný význam pre dodržiavanie legislatívy a predchádzanie rizikám. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na definíciu KÚV, jeho úlohu v rôznych právnych režimoch a praktické aspekty jeho identifikácie.

Úvod do Konečného Užívateľa Výhod

Pojem konečný užívateľ výhod nestojí „vedľa“ iných právnych režimov. Je to jednotný koncept, ktorý sa uplatňuje v AML predpisoch, v procese identifikácie v rámci registra partnerov verejného sektora (RPVS), aj pri posudzovaní vlastníckych a riadiacich štruktúr obchodných spoločností. Hlavnou podstatou pojmu konečný užívateľ výhod je identifikácia fyzickej osoby, ktorá má zo spoločnosti skutočný prospech alebo ju fakticky ovláda. Ide o kvalitatívne posúdenie, nie o formálne označenie.

Definícia Konečného Užívateľa Výhod

Definícia konečného užívateľa výhod (KÚV) je zakotvená v zákone č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu. Pod pojmom KÚV rozumieme každú fyzickú osobu, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu - podnikateľa alebo združenie majetku, a každú fyzickú osobu, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod.

Zákon o ochrane pred legalizáciou ďalej zakotvuje bližšiu špecifikáciu, kto je konečným užívateľom výhod v prípade obchodných spoločností, fyzickej osoby - podnikateľa, združenia majetku, zvereneckého fondu, ako aj kedy je konečným užívateľom výhod tichý spoločník.

Kto je Konečný Užívateľ Výhod?

KÚV sú okrem ostatných osôb uvedených v §6a zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti najmä:

Prečítajte si tiež: Práva a povinnosti spoločníka

1. Spoločníci spoločnosti. Ak má s.r.o. viacerých spoločníkov, rozhodujú spoločníci na zasadnutiach valného zhromaždenia spoločnosti väčšinou hlasov.
2. Akcionári s podielom vyšším ako 25 %.
3. Ak ide o združenie majetku, zakladatelia alebo zriaďovatelia združenia majetku. V neposlednom rade sa môžeme stretnúť s tým, že za KÚV sa považujú členovia vrcholového manažmentu spoločnosti.
4. Osoba ovládajúca právnickú osobu iným spôsobom, ako je uvedené v prvom a druhom bode (napr. osoba s rozhodujúcim vplyvom).

Ak žiadna fyzická osoba nespĺňa kritériá uvedené v odseku 1 písm. a), za konečných užívateľov výhod u tejto osoby sa považujú členovia jej vrcholového manažmentu; za člena vrcholového manažmentu sa považuje štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu, prokurista a vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu.

Konečným užívateľom výhod je aj fyzická osoba, ktorá sama nespĺňa kritériá podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu alebo rovnocenných medzinárodných noriem alebo spoločnosťou, ktorú tento emitent priamo alebo nepriamo výlučne majetkovo ovláda a priamo alebo nepriamo výlučne riadi, sa do registra zapisujú namiesto konečných užívateľov výhod členovia jej vrcholového manažmentu; za člena vrcholového manažmentu sa považuje štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu, prokurista a vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu. To neplatí, ak má akákoľvek fyzická osoba právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania alebo inej činnosti spoločnosti podľa predchádzajúcej vety; v takom prípade sa do registra zapisuje konečný užívateľ výhod.

Príklady Určenia KÚV

Najjednoduchšou situáciou je spoločnosť s dvoma či tromi spoločníkmi, kde každý z nich má viac ako 25 % podielu - vtedy sú konečnými užívateľmi výhod všetci. O niečo komplikovanejšie je to pri holdingových štruktúrach, v ktorých je slovenská spoločnosť vlastnená subjektom v zahraničí, ktorý je vlastnený fyzickou osobou. Špecifické sú situácie, v ktorých kontrolu vykonáva osoba s menšinovým podielom. Typicky ide o investičné projekty, kde je spoločník s 20 % podielom vybavený zásadným právom veta, právom schvaľovať strategické rozhodnutia alebo vykonávať kontrolu nad konateľmi. Pri nadáciách, neziskových organizáciách a združeniach sa posúdenie orientuje na osoby, ktoré ovládajú správne orgány alebo sú beneficientmi. Špecifickou situáciou sú roztrieštené vlastnícke štruktúry, kde nikto nevlastní ani nepriamo nekontroluje viac ako 25 % subjektu.

Konečný Užívateľ Výhod a Spoločník S.R.O.

Často je konečným užívateľom výhod spoločník, resp. spoločníci s.r.o., závisí to však od konkrétnej spoločnosti, a niekedy nemusí byť spoločník zároveň aj konečným užívateľom výhod podľa zákona. Minimálny vklad jedného spoločníka je podľa zákona 750 EUR, avšak celkové základné imanie s.r.o. Spoločník, resp. Spoločník teda má právo kedykoľvek odvolať, resp. vymenovať konateľa podľa svojho uváženia. Spoločníkom s.r.o. Je ten, kto koná v mene spoločnosti a zastupuje ju navonok. Podpisuje dohody, uzatvára zmluvy, vystupuje v konaniach pred štátnymi orgánmi, zastupuje spoločnosť pri rokovaniach s obchodnými partnermi. Ak je konateľ jeden, koná v mene spoločnosti samostatne. Ak je konateľov viacero konajú tak, ako je to zapísané v obchodnom registri. Teda taktiež každý samostatne, prípadne viacero alebo všetci konatelia len spoločne. Konateľom s.r.o. v podmienkach Slovenskej republiky môže byť len fyzická osoba s pobytom v niektorom z členský štátov Európskej únie. Ako sme už uviedli, valné zhromaždenie (resp. Zjednodušene povedané, konečným užívateľom výhod je ten, kto má právo na hospodársky prospech (zisk) z tejto s.r.o., ten kto má priamy alebo nepriamy podiel na hlasovacích právach, ten kto má právo vymenovať alebo odvolať konateľa, resp.

Identifikácia Konečného Užívateľa Výhod

Identifikácia konečného užívateľa výhod nie je administratívna formalita. Právny rámec vyžaduje posúdenie skutočného stavu, nie len obsah deklarovaný klientom. Najčastejším prvým krokom je analýza vlastníckej štruktúry. Tá zahŕňa výpisy z obchodných registrov, dokumenty zo zahraničných jurisdikcií, akcionárske dohody či investičné zmluvy, ktoré vysvetľujú, kto je oprávnený vykonávať vlastnícke práva a v akom rozsahu. Súčasťou posúdenia je aj riadiaca štruktúra. Nie vždy totiž majoritný vlastník vykonáva kontrolu. Tretím krokom je analýza ekonomických práv. V niektorých typoch investičných štruktúr môže mať formálne menšinový spoločník nárok na väčšinu zisku, preferenčné výnosy alebo likvidačný zostatok. Vo výsledku nejde o mechanický výpočet, ale o vecné posúdenie všetkých relevantných skutočností. Vzhľadom na to, že sa v praxi môžu vyskytovať aj nejasné alebo neúplné štruktúry, právne predpisy predpokladajú aj tzv.

Prečítajte si tiež: Zápis KUV do OR

Postup Identifikácie KÚV

1. Analýza Vlastníckej Štruktúry: Skúmanie výpisov z obchodných registrov, dokumentov zo zahraničných jurisdikcií, akcionárskych dohôd a investičných zmlúv.
2. Posúdenie Riadiacej Štruktúry: Zisťovanie, kto reálne vykonáva kontrolu, aj keď nemusí byť majoritným vlastníkom.
3. Analýza Ekonomických Práv: Skúmanie nárokov na zisk, preferenčných výnosov alebo likvidačného zostatku.

Právny Rámec a Povinnosti

Právna definícia konečného užívateľa výhod je jednotná. Rovnaký pojem sa uplatňuje v režime AML predpisov aj v režime registra partnerov verejného sektora. V AML systéme je identifikácia konečného užívateľa výhod súčasťou starostlivosti o klienta. Banky, advokáti, notári, realitné kancelárie či audítori musia pri nadväzovaní obchodného vzťahu alebo realizácii určitých transakcií preveriť, kto stojí za daným subjektom. V režime RPVS je rovnaký pojem využívaný pri identifikácii toho, kto má reálny prospech z obchodného vzťahu s verejným sektorom.

Register Partnerov Verejného Sektora (RPVS)

Do Registra partnerov verejného sektora sa zapisuje subjekt (FO/PO), ktorý má právny vzťah so štátom, prijíma od neho napríklad finančné prostriedky, alebo majetok či majetkové práva štátu, tzv.

Povinnosti sú podstatne prísnejšie, pretože identifikáciu nevykonáva samotný subjekt, ale nezávislá odborná osoba (advokát, notár, audítor, banka alebo daňový poradca), ktorá musí vykonať samostatnú analýzu, preveriť vlastnícke a riadiace štruktúry, vyhodnotiť hospodársky prospech a vypracovať verifikačný dokument. Jeho súčasťou je aj odôvodnenie, prečo bol konkrétny človek určený ako konečný užívateľ výhod.

Konečný užívateľ výhod je povinný oznámiť partnerovi verejného sektora, že sa stal jeho konečným užívateľom výhod a to do 15 dní, odkedy sa dozvedel, že sa stal konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora. Toto oznámenie je konečný užívateľ výhod povinný doručiť aj oprávnenej osobe zapísanej v registri. Konečného užívateľa výhod určuje oprávnená osoba na zápis do registra partnerov verejného sektora pomocou verifikačného dokumentu, ktorý je prílohou na zápis do registra partnerov verejného sektora.

Protischránkový Zákon a Účelové Zmeny v KÚV

Protischránkový zákon myslí i na “účelové zmeny v končenom užívateľovi výhod”. Ak by bola verifikácia konečného užívateľa výhod jednorázovou záležitosťou, mohlo by pred podpisom zmluvy a napr. 5 ročnom kontrakte prísť k verifikácii a určeniu správneho užítaveľa výhod X. Pol roka po podpise zmluvy so štátom by sa však mohol stať konečným užívateľom výhod subjekt Y a ten čerpal výhody z “obchodovania so štátom” po dobu 4,5 roka bez toho aby bol verejne známy a identifikovaný. Na vyššie uvedený príklad zákonodarca myslel a práve z tohto dôvodu zákon neostáva len pri prvotnej identifikácií konečného užívateľa výhod. Zákon požaduje pravidelnú identifikáciu a to vždy, keď nastane verifikačná udalosť napr. v súvislosti s plnením zo zmluvy, uzatvorením novej zmluvy, či podpisu dodatku v zmluve.

Prečítajte si tiež: Definícia konečného užívateľa právnickej osoby

Zápis KÚV do Obchodného Registra

Povinnosť zapísať konečného užívateľa výhod do obchodného registra má každá právnická osoba (s.r.o., a.s., j.s.a., k.s., v.o.s., družstvo atď.), ktorá je zapísaná, alebo sa bude zapisovať do obchodného registra. V prípade, ak sa návrh na prvozápis do obchodného registra podával po 1.11.2018, údaje o konečnom užívateľovi výhod sa povinne vypĺňajú pri podaní návrhu na zápis.

Všetky právnické osoby, ktoré vznikli pred 1.11.2018, musia údaje o konečnom užívateľovi výhod doplniť do obchodného registra dodatočne, najneskôr do 31.12.2019. Výnimkou sú právnické osoby určené zákonom, ktoré zapisovať údaje o konečnom užívateľovi výhod do obchodného registra nemusia, a to: emitent cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, subjekty verejnej správy a subjekty, ktoré sú zapísané v registri partnerov verejného sektora.

Údaje Zapisované do Obchodného Registra

Zapisované údaje o konečnom užívateľovi výhod sú:

• Titul, meno, priezvisko
• Rodné číslo alebo dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené
• Adresa trvalého pobytu alebo iného pobytu
• Štátna príslušnosť
• Druh a číslo dokladu totožnosti
• Údaje, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod podľa osobitného predpisu.

Údaje o konečnom užívateľovi výhod sú neverejným zoznamom. Tieto údaje nie sú verejne dostupné a v obchodnom registri sa v žiadnej forme uvádzať nebudú. Avšak niektoré štátom určené osoby, budú mať k údajom prístup na základe zákona. Sú nimi najmä orgány verejnej moci a osoby, ktoré preukážu legitímny záujem, teda napríklad finančná polícia, ministerstvo financií, NBS, NBÚ, súdy, správcovia daní, orgány činné v trestnom konaní a ďalšie orgány podľa osobitných predpisov.

Aktualizácia Údajov

Údaje o konečnom užívateľovi výhod nie je potrebné pravidelne verifikovať. Zmenené údaje konečného užívateľa výhod je potrebné bezodkladne aktualizovať a zapísať do registra pri akejkoľvek zmene týkajúcej sa konečného užívateľa výhod. Povinnosťou subjektu je mať údaje o konečnom užívateľovi výhod vždy aktuálne, pravdivé, skutočné a presné.

Riziká a Sankcie

V praxi sa často ukazuje, že najväčším problémom nie je samotná definícia, ale jej správna aplikácia. Častým omylom je prevzatie údajov od klienta bez nezávislého preverenia - zákonné požiadavky pritom predpokladajú, že osoba vykonávajúca identifikáciu musí informácie overiť z viacerých zdrojov. Ďalším typickým omylom je spoliehanie sa na formálne vlastníctvo bez skúmania, kto vykonáva skutočnú kontrolu. Pri RPVS sa chyby objavujú aj pri neúplnej alebo nedostatočne zdokumentovanej analýze. Verifikačný dokument musí obsahovať nielen identifikáciu konečného užívateľa výhod, ale aj vysvetlenie úvah, ktoré k tomuto záveru viedli. V neposlednom rade treba spomenúť aj neaktuálnosť údajov.

Identifikácia konečného užívateľa výhod nie je len technickou povinnosťou, ale právne významným úkonom, ktorý musí zodpovedať skutočnému stavu. Ak podnikateľ alebo oprávnená osoba túto povinnosť zanedbá, dôsledky môžu byť zásadné. Právny rámec predpokladá sankcie pri nepravdivých, neúplných alebo neaktuálnych údajoch o konečnom užívateľovi výhod, pričom tieto následky dopadajú na partnera verejného sektora aj na osoby, ktoré zabezpečujú jeho identifikáciu. Pri RPVS môže nesprávne určenie konečného užívateľa výhod viesť k uloženiu vysokej finančnej pokuty - zákon počíta so sankciami až do výšky jedného milióna eur, pričom pokuty môžu byť uložené nielen samotnému subjektu, ale aj členom jeho štatutárneho orgánu. Sankcie sa môžu dotknúť aj oprávnenej osoby, ak konala v rozpore s odbornou starostlivosťou alebo uviedla údaje, ktoré nezodpovedajú zistenému stavu. Zodpovednosť je postavená na princípe dôsledného preverenia vlastníckej a riadiacej štruktúry; ak analýza nebola vykonaná riadne, oprávnená osoba môže čeliť profesionálnym disciplinárnym následkom alebo pokutám. AML predpisy navyše počítajú s tým, že nesprávna alebo zanedbaná identifikácia konečného užívateľa výhod môže viesť k porušeniu povinnosti starostlivosti o klienta, čo so sebou nesie riziko pokút zo strany dohliadajúcich orgánov.

Ak to nestihnete do konca roka 2019 alebo ak uvediete nepravdivé údaje, môže registrový súd uložiť fyzickej osobe oprávnenej konať v mene zapísanej právnickej osoby (t.j. najmä konateľovi) pokutu do výšky 3310 Eur.

Význam Správnej Identifikácie KÚV

Kvalitne vykonaná identifikácia konečného užívateľa výhod nie je len splnením zákonnej povinnosti. Je to nástroj na zníženie rizík - právnych, obchodných aj reputačných. V režime verejného sektora má identifikácia konečného užívateľa výhod význam priamo podmienky účasti na obchodných vzťahoch, pretože bez nej nie je možné subjekt zapísať do RPVS.

tags: #spolocnik #ako #konecny #uzivatel #vyhod #definicia