Dobrovoľný príspevok do sociálneho fondu: komplexný prehľad

Sociálny fond je dôležitý nástroj, ktorý zamestnávatelia používajú na zlepšenie sociálnej situácie svojich zamestnancov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na dobrovoľné príspevky do sociálneho fondu, ich výpočet, účtovanie a daňové aspekty.

Úvod do sociálneho fondu

Sociálny fond je povinný interný fond zamestnávateľa, z ktorého je možné financovať vybrané benefity pre zamestnancov a ich rodiny. V praxi najčastejšie ide o príspevky na stravovanie nad rámec Zákonníka práce, dopravu do práce, rekreácie, kultúru a šport, sociálnu výpomoc či doplnkové dôchodkové sporenie. Tvorba a použitie sociálneho fondu sú predmetom zákonnej úpravy vo vzťahu k zamestnávateľovi aj zamestnancom. Právnou normou upravujúcou tvorbu a použitie sociálneho fondu je zákon č. 152/1994 Z. z.

Povinnosť tvorby sociálneho fondu

Sociálny fond je povinný tvoriť zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Na účely zákona o sociálnom fonde je zamestnávateľom právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. štátna služba).

Príklady povinnosti tvorby sociálneho fondu

• Príklad 1: S.r.o. založená na podnikateľské účely zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer. Na účely zákona o sociálnom fonde sa považuje za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.
• Príklad 2: S.r.o založená na podnikateľské účely vypláca konateľovi na základe zmluvy odmenu za výkon funkcie konateľa. Vzťah konateľa a s.r.o. nie je pracovnoprávnym vzťahom, t. j. nie je ani pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom. Medzi konateľom a s.r.o. je obchodno-právny vzťah. S.r.o. nie je povinná tvoriť sociálny fond v súvislosti s odmenou konateľa.
• Príklad 3: Fyzická osoba je konateľom s.r.o. založenej na podnikateľské účely. Zároveň má s touto s.r.o. uzavretú pracovnú zmluvu - je zamestnancom v pracovnom pomere. V tomto prípade existujú vedľa seba dva právne vzťahy fyzickej osoby a s.r.o. Prvým je obchodno-právny vzťah konateľa a s.r.o. Druhým je pracovno-právny vzťah zamestnanca a s.r.o. S.r.o. sa na účely zákona o sociálnom fonde považuje za zamestnávateľa (má zamestnanca v pracovnom pomere) a je povinná tvoriť sociálny fond.
• Príklad 4: S.r.o. založená na podnikateľské účely zamestná zamestnanca a uzavrie s ním dohodu o vykonaní práce. Uzavretie dohody o vykonaní práce je síce pracovnoprávnym vzťahom, ale nie je pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom. Na účely zákona o sociálnom fonde sa tak s.r.o za zamestnávateľa nepovažuje a nie je povinná tvoriť sociálny fond v súvislosti s týmto zamestnancom.
• Príklad 5: Občianske združenie zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer. Aj táto právnická osoba, aj keď nie je založená na podnikateľské účely, sa považuje na účely zákona o sociálnom fonde za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.

Druhy prídelov do sociálneho fondu

Nie všetci zamestnávatelia sú povinní tvoriť sociálny fond prostredníctvom všetkých uvedených prídelov. Povinný prídel sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov. V prípade ďalšieho prídelu musí zamestnávateľ sledovať, či spĺňa podmienky definované zákonom o sociálnom fonde. Pre zamestnávateľov, ktorí nie sú podnikateľmi (napr. obce), platia pri tvorbe sociálneho fondu určité obmedzenia.

1. Povinný prídel

Základom je povinný prídel vo výške najmenej 0,6 percenta zo súhrnu hrubých miezd zúčtovaných na výplatu. Kolektívna zmluva alebo interný predpis môže určiť vyšší prídel, obvykle až do úrovne jedného percenta. Povinným prídelom na tvorbu sociálneho fondu je prídel vo výške 0,6 % až 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu. Minimálny povinný prídel je vo výške 0,6 % a vzťahuje sa na všetkých zamestnávateľov.

Prečítajte si tiež: II. pilier a dobrovoľné príspevky: Všetko, čo potrebujete vedieť

Obmedzenie tvorby sociálneho fondu formou povinného prídelu platí pre zamestnávateľov, ktorých predmetom činnosti je dosahovanie zisku. Týmito zamestnávateľmi sú podnikatelia v zmysle Obchodného zákonníka (napr. živnostníci, slobodné povolania, s.r.o.).

Ak zamestnávateľ (podnikateľ) dosiahol zisk za predchádzajúci kalendárny rok a zároveň splnil daňové a odvodové povinnosti, môže tvoriť sociálny fond povinným prídelom až do výšky 1 % z hrubých miezd. Podnikateľ, ktorý nesplní čo i len jednu podmienku, nemôže prispievať povinným príspevkom na tvorbu sociálneho fondu sumou vyššou ako 0,6 % z hrubých miezd.

Príklad: Zamestnávateľ je začínajúci podnikateľ (s.r.o.), ktorý vznikol v júli 2016. Keďže v predchádzajúcom kalendárnom roku neexistoval, nie je možné zistiť splnenie podmienky dosiahnutia zisku za predchádzajúci kalendárny rok. Zákon o sociálnom fonde túto situáciu špecificky neupravuje, preto by zamestnávateľ mal prispievať povinným prídelom do sociálneho fondu vo výške 0,6 %. Zároveň upozorňujeme, že zákon o sociálnom fonde vyžaduje od zamestnávateľa (podnikateľa), aby zisťoval dosiahnutie zisku za predchádzajúci kalendárny rok. Zákon o sociálnom fonde neobsahuje osobitnú úpravu pre prípady, ak je účtovným a zdaňovacím obdobím zamestnávateľa iné obdobie ako kalendárny rok (hospodársky rok alebo tzv. nepravidelný hospodársky rok).

2. Ďalší prídel

Zamestnávateľ si môže dohodnúť aj tzv. ďalší prídel (dobrovoľné navýšenie nad povinné minimum). Pokiaľ ide o ďalší prídel zamestnávateľa na tvorbu sociálneho fondu, tento môže byť pre zamestnávateľa povinným, ale aj nepovinným prídelom.

• Povinný ďalší prídel: Ak je zamestnávateľovi povinnosť tvoriť sociálny fond aj formou ďalšieho prídelu, vyplýva mu táto povinnosť z kolektívnej zmluvy, príp. z vnútorného predpisu (ak u zamestnávateľa nepôsobí odborový orgán).
• Nepovinný ďalší prídel: Ak zamestnávateľ nemá povinnosť tvoriť sociálny fond formou ďalšieho prídelu, môže sa rozhodnúť, že bude tvoriť sociálny fond aj formou ďalšieho prídelu v sume potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5 zákona o sociálnom fonde.

V obdivoch prípadoch je základom na výpočet maximálnej výšky ďalšieho prídelu súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu, pričom platí, že výška ďalšieho prídelu je najviac 0,5 % z tohto základu. nemá povinnosť tvoriť sociálny fond formou ďalšieho prídelu, ktorá mu vyplýva z kolektívnej zmluvy, resp. vnútorného predpisu.

Prečítajte si tiež: Všetko o dobrovoľných príspevkoch na dôchodok

Podľa zákona o sociálnom fonde má nárok na kompenzáciu výdavkov na dopravu každý zamestnanec, ktorý dochádza do zamestnania verejnou dopravou a ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond. Ak zamestnávateľ zamestnáva zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky nároku na kompenzáciu výdavkov na dopravu, ale tvorí sociálny fond formou ďalšieho prídelu na základe kolektívnej zmluvy, resp. vnútorného predpisu, nemôže tvoriť ďalší prídel na účely kompenzácie výdavkov na dopravu.

Ak zamestnávateľovi vznikne povinnosť tvoriť sociálny fond vo výške sumy potrebnej na poskytnutie kompenzácie výdavkov na dopravu príslušným zamestnancom, zákon o sociálnom fonde zo základu na výpočet maximálnej výšky ďalšieho prídelu nevylučuje mzdy alebo platy zamestnancov, ktorí nárok na túto kompenzáciu nemajú.

Príklad 1: Zamestnávateľ má 10 zamestnancov, z ktorých piatim je povinný vyplácať kompenzáciu výdavkov na dopravu. Piati zamestnanci majú hrubú mzdu 1 000 eur a piati zamestnanci majú hrubú mzdu 410 eur, čo znamená, že základom na stanovenie maximálneho limitu ďalšieho prídelu bude suma 7 050 eur. Zamestnanci (piati s hrubou mzdou 410 eur) po skončení mesiaca predložili zamestnávateľovi doklady, na základe ktorých boli ich výdavky na dopravu do zamestnania a späť v úhrne 180 eur. Maximálna výška ďalšieho prídelu do sociálneho fondu je 35,25 eura (0,5 % z 7 050 €). Keďže suma 180 eur presahuje maximálnu sumu ďalšieho prídelu, bude tento prídel vo výške 35,25 eura.

Príklad 2: Zamestnávateľ má zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky poskytnutia príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Zároveň má uzavretú kolektívnu zmluvu, ktorá však neobsahuje ustanovenia o tvorbe ďalšieho prídelu do sociálneho fondu. Samotná existencia kolektívnej zmluvy, ktorou je zamestnávateľ viazaný, nevylučuje jeho povinnosť tvoriť sociálny fond formou ďalšieho príspevku. Zamestnávateľ ho musí tvoriť v sume potrebnej na kompenzáciu výdavkov na dopravu zamestnancov v rámci limitov stanovených zákonom o sociálnom fonde.

Príklad 3: Zamestnávateľ má zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky poskytnutia príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Zároveň má uzavretú kolektívnu zmluvu, na základe ktorej je povinný nad rámec povinného prídelu tvoriť sociálny fond aj ďalším prídelom vo výške 0,25 % z úhrnu hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu. Keďže sa zamestnávateľ zaviazal tvoriť ďalší prídel do sociálneho fondu v kolektívnej zmluve, nemôže tvoriť ďalší prídel do sociálneho fondu na účely kompenzácie výdavkov na dopravu zamestnancov. Zároveň títo zamestnanci nemajú zo zákona o sociálnom fonde nárok na kompenzáciu výdavkov na dopravu.

Prečítajte si tiež: Vzorový plagát pre dobrovoľníkov

Ďalším povinným prídelom sociálny fond netvorí zamestnávateľ, ktorému táto povinnosť nevyplýva z kolektívnej zmluvy (príp. kolektívnu zmluvu uzavretú vôbec nemá), resp. vnútorného predpisu.

3. Iné zdroje

Sociálny fond dopĺňajú aj iné zdroje, napríklad dary či dotácie. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk (podnikateľ), môže prispievať do sociálneho fondu prídelmi z použiteľného zisku. Použiteľný zisk zákon o sociálnom fonde bližšie nešpecifikuje. V zásade ide o zisk, s ktorým môže podnikateľ voľne nakladať (napr. u živnostníka je to zisk po zdanení, v s.r.o. zisk po zdanení a prídely do rezervného fondu). Celková suma prostriedkov fondu použitých na tieto účely nesmie prekročiť 0,05 % zo základu.

Daňové hľadisko tvorby sociálneho fondu

U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku (podnikateľa), je tvorba sociálneho fondu formou povinného prídelu a ďalšieho prídelu daňovým výdavkom (nákladom). Naopak, prídel zo zisku, resp. ďalší prídel na základe kolektívnej zmluvy, resp. prídel z ďalších zdrojov (napr. dary) nie je daňovým výdavkom (nákladom).

Frekvencia tvorby sociálneho fondu

V prípade prídelov, ktorých výška je naviazaná na hrubé mzdy alebo platy zúčtované zamestnanom na výplatu, týmito prídelmi je zamestnávateľ povinný tvoriť sociálny fond mesačne. Ide napr. o povinný prídel vo výške 0,6 % až 1 % z určeného základu. Obdobne to platí aj pre ďalší prídel, ktorým sa tvorí sociálny fond na účely kompenzácie výdavkov na dopravu zamestnancov.

Po skončení kalendárneho roka je zamestnávateľ povinný vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu v lehote najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. V prípade potreby sa výška sociálneho fondu upraví.

Termíny tvorby a prevodu prostriedkov sociálneho fondu

Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond (mesačne formou jednotlivých prídelov) najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Prostriedky sociálneho fondu nemusia byť sústredené na samostatnom bankovom účte. Ak zamestnávateľ nemá prostriedky sociálneho fondu na samostatnom bankovom účte, v zmysle zákona o sociálnom fonde musí tvorbu sociálneho fondu a jeho čerpanie viesť na osobitnom analytickom účte.

Príklad: Zamestnávateľ prostriedky sociálneho fondu sústreďuje na bežnom bankovom účte, ktorý zároveň používa aj na podnikateľské účely v rámci bežnej prevádzky. Ak sa zamestnávateľ rozhodne sústrediť prostriedky sociálneho fondu na samostatnom bankovom účte, prevod finančných prostriedkov musí uskutočniť do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Ak má zamestnávateľ vedený samostatný bankový účet na účely tvorby a použitia sociálneho fondu a využije možnosť tvoriť sociálny fond za mesiac december z predpokladanej výšky miezd alebo platov, je povinný previesť finančné prostriedky na účet sociálneho fondu do 31. decembra.

Príklady termínov prevodu:

• Príklad 1: Zamestnávateľ má zriadený samostatný bankový účet sociálneho fondu. Výplatný termín za kalendárny mesiac má stanovený na 8. deň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci. Sociálny fond je povinný vytvoriť najneskôr v 8. deň v príslušnom kalendárnom mesiaci. Finančné prostriedky sociálneho fondu je povinný odviesť na samostatný bankový účet najneskôr v 13. deň v príslušnom kalendárnom mesiaci.
• Príklad 2: Zamestnávateľ má zriadený samostatný bankový účet sociálneho fondu. Výplatný termín za kalendárny mesiac má stanovený na posledný deň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci. Sociálny fond je povinný vytvoriť a zároveň tieto finančné prostriedky odviesť na samostatný bankový účet najneskôr v posledný deň v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Použitie sociálneho fondu

Zákon vymenúva účely, na ktoré môže zamestnávateľ poskytovať príspevky. Patrí sem stravovanie nad rámec osobitných predpisov, doprava do práce a späť, účasť na kultúrnych a športových podujatiach, rekreácie a služby na regeneráciu pracovnej sily, zdravotná starostlivosť, sociálna výpomoc a pôžičky, príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie (okrem povinného príspevku podľa osobitného zákona) a všeobecne ďalšia starostlivosť o zamestnancov v súlade so sociálnou politikou zamestnávateľa.

Medzi najčastejšie účely použitia sociálneho fondu patrí:

• stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (napr. poskytovanie stravy aj počas dovolenky).
• účasť na kultúrnych a športových podujatiach (napr. divadelné predstavenia, koncerty, športové zápasy).
• rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. masáže, wellness pobyty).
• zdravotnú starostlivosť (napr. preventívne prehliadky, očkovanie).
• sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky (napr. pri úmrtí rodinného príslušníka, pri živelnej pohrome).

Zamestnávateľ môže sociálny fond využívať aj na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Príspevky zo sociálneho fondu zamestnávateľa môžu prijímať aj rodinní príslušníci zamestnanca a poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.

Zdaňovanie a odvody z príspevkov zo sociálneho fondu

Príspevky, spravidla plnenia zo sociálneho fondu, bez ohľadu na skutočnosť, či sú peňažného alebo nepeňažného charakteru, sú predmetom dane z príjmov. Pri ich zdaňovaní sa uplatňuje rovnaký princíp, ako v prípade zdaňovania mzdy. V priebehu kalendárneho roka z plnení zo sociálneho fondu zamestnávateľ za zamestnanca odvádza preddavky na daň z príjmov. Výslednú daňovú povinnosť za kalendárny rok si zamestnanec vysporiada v daňovom priznaní, príp. ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov.

U zamestnanca nepodliehajú zdaneniu tie príspevky (plnenia) zo sociálneho fondu, ktoré zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) definuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené (napr. príspevok na stravovanie, prenájom futbalového ihriska pre zamestnancov, prenájom zimného štadióna pre zamestnancov). Väčšinou ide o plnenia od zamestnávateľa, ktoré nepodliehajú zdaneniu bez ohľadu na skutočnosť, či sú poskytované zo sociálneho fondu alebo z iných zdrojov zamestnávateľa. Ide o plnenie, ktoré bolo do zákona o dani z príjmov doplnené s účinnosťou od 1. januára 2019.

Platenie odvodov na zdravotné poistenie a sociálne poistenie je naviazané na daňové posúdenie plnenia zo sociálneho fondu. Ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec z neho platí poistné na sociálne poistenie a zdravotné poistenie. Z nepeňažného plnenia (napr. vecný dar) poskytnutého bývalému zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu neplatí odvody do Sociálnej poisťovne zamestnanec a ani zamestnávateľ. Upozorňujeme aj na výnimku, že poistné na sociálne poistenie sa neplatí ani z plnenia zo sociálneho fondu, ktorým je príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) zamestnanca.

Príklady zdaňovania a odvodov:

• Príklad 1: Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu prenajme pre zamestnancov ľadovú plochu na zimnom štadióne na 2 hodiny každý pondelok večer. Nepeňažné plnenie je u zamestnancov od dane z príjmov oslobodené. Zamestnanci ani zamestnávateľ neplatia odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.
• Príklad 2: Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu nakúpi poukážky na nákup lístkov do divadla a poskytne ich zamestnancom. Plnenie nie je u zamestnanca od dane z príjmov oslobodené a zdaní sa ako príjem zo závislej činnosti [§ 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov]. Zamestnávateľ aj zamestnanec bude platiť odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.
• Príklad 3: Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu nakúpi hodinky, ktoré odovzdá bývalým zamestnancom pri životnom jubileu. Nepeňažné plnenie z prostriedkov sociálneho fondu je u zamestnanca predmetom dane z príjmov. Zamestnanec aj zamestnávateľ je povinný zaplatiť odvody do zdravotnej poisťovne. Neplatia odvody do Sociálnej poisťovne.

Účtovanie finančného príspevku na stravovanie

Zamestnávateľ je povinný podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) prispievať svojim zamestnancom na stravovanie vo všetkých zmenách, ak na svojom pracovisku zamestnanci odpracovali viac ako štyri hodiny. Výška príspevku na stravovanie, ktorý je povinný zamestnávateľ poskytnúť zamestnancom je v roku 2021:

• najmenej v sume 55 % ceny jedla, a
• najviac na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. najviac 2,81 € (55 % zo sumy 5,10 €).

Jedným zo spôsobov zabezpečenia stravovania je aj poskytnutie finančného príspevku, pričom zamestnávateľ je povinný od 1. marca 2021 umožniť zamestnancom výber medzi poskytnutím stravných lístkov (gastrolístkov) a poskytnutím finančného príspevku na stravovanie, a to vtedy, ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa.

Termín výplaty finančného príspevku na stravovanie

Nakoľko je zamestnávateľ povinný zamestnancom zabezpečiť stravovanie v danom mesiaci, nie je možné vyplatiť finančný príspevok na stravovanie pozadu (napr. za apríl v máji), nakoľko tým zamestnávateľ svojim zamestnancom nezabezpečí stravu v reálnom čase. To znamená, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancom finančný príspevok na stravovanie vopred (napr. v apríli na máj, príp. prvého v mesiaci). Ak by zamestnávateľ finančný príspevok vyplácal v mzde za apríl príspevok na máj, v našom prípade by dostali zamestnanci vyplatený príspevok 10. mája, taktiež by nešlo o príspevok na celý mesiac, lebo za uplynulých 9 dní by už podmienku zabezpečenia stravovania nespĺňal. Finančná správa v novom metodickom pokyne zároveň dodáva, že ak je príspevok poskytnutý za už uplynulé dni, nespĺňa podmienky pre oslobodenie takéhoto príjmu (je teda zdaniteľným príjmom zamestnanca).

Zároveň je zamestnávateľ povinný evidovať odpracovaný čas a v prípade, že poskytne finančný príspevok na stravovanie vo vyššej čiastke vopred ako mal (napr. v mesiaci, na ktorý zamestnávateľ poskytol finančný príspevok na všetky pracovné dni, zamestnanec neodpracuje všetky pracovné dni napr. z dôvodu PN, dovolenky a pod.), musí finančný príspevok krátiť o čiastku, na ktorú zamestnanec nemal nárok. To však len v prípade, ak zamestnávateľ nemá upravené podmienky so zástupcami zamestnancov o poskytovaní finančného príspevku na stravovanie aj počas dovolenky, prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci. V prípade, ak podmienky na poskytnutie finančného príspevku má zamestnávateľ upravené, a teda poskytuje aj finančný príspevok na stravovanie počas neprítomnosti zamestnanca v práci (podľa nižšie uvedeného), nie je povinný krátiť finančný príspevok počas neprítomnosti zamestnanca v práci.

Upozorňujeme, že podľa § 152 ods. 9 písm. a) Zákonníka práce môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (resp. ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže jednostranne rozhodnúť o tom sám zamestnávateľ) upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci. Uvedené znamená, že zamestnávateľ môže poskytnúť finančný príspevok aj za dni, kedy bol zamestnanec napr. na PN.

Výška finančného príspevku na stravovanie

Finančný príspevok je zamestnávateľ povinný poskytnúť vo výške príspevku na stravný lístok zamestnancom, a teda platí, že:

• ak zamestnávateľ prispieva na stravovanie aj iným zamestnancom, tak výška finančného príspevku bude v takej sume, v akej zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom (napr. ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancom stravné lístky v minimálnej hodnote 3,83 € a prispieva na stravovanie 55 % zo sumy stravného lístka, t. j. 2,11 €, tak v rovnakej hodnote poskytne zamestnancovi aj finančný príspevok), najviac však 2,81 €,
• ak zamestnávateľ neprispieva žiadnemu zamestnancovi (napr. finančný príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu,dobrovoľný finančný príspevok.

Účtovanie finančného príspevku na stravovanie v podvojnom účtovníctve

Uvedieme si teda, ako zaúčtovať poskytnutie finančného príspevku na stravovanie:

• v maximálnej výške podľa Zákonníka práce, t. j. 2,81 €,
• nad rámec Zákonníka práce, pričom presahujúca čiastka finančného príspevku na stravovanie je financovaná z prostriedkov sociálneho fondu.

Účtovanie nároku a výplaty finančného príspevku na stravovanie - výška finančného príspevku na stravovanie najviac v sume 2,81 € (t. j.

Predpis skutočného nároku na finančný príspevok po ukončení mesiaca podľa odpracovaných dní (napr. vzniknutý rozdiel vo výške 5,62 € na konci mesiaca je možné vysporiadať aj iným spôsobom, ako zrážkou zo mzdy, napr. príspevok nad rámec Zákonníka práce, t. j. zo sociálneho fondu).

Poznámka: zamestnávateľ sa v tomto prípade rozhodol, že bude poskytovať finančný príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu za 1 odpracovaný deň vo výške 0,50 €.

Dobrovoľný príspevok na stravovanie

Ak sa zamestnávateľ rozhodne, že bude zamestnancom poskytovať dobrovoľný príspevok na stravovanie, musí vedieť, že výška dobrovoľného príspevku predstavuje príjem, z ktorého sa platí daň z príjmov, zdravotné a sociálne poistenie (ide akoby o navýšenie mzdy, z ktorej sa platí daň aj odvody, ako zo mzdy). Do daňových výdavkov si zamestnávateľ v tomto prípade môže uplatniť sumu povinného príspevku na stravovanie, sumu dobrovoľného príspevku na stravovanie a aj sumu odvodov, ktoré zaplatí zamestnávateľ za zamestnanca. Výšku dobrovoľného príspevku na stravovanie pritom zamestnávateľ zaúčtuje na účet 527, nakoľko ide o daňový výdavok.

#

tags: #dobrovolny #prispevok #do #socialneho #fondu #vypocet