Dobrovoľný príspevok spoločníka: Účtovanie a jeho aspekty

Tento článok sa zaoberá problematikou dobrovoľného príspevku spoločníka, najmä v kontexte účtovania a daňových aspektov. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre rôzne cieľové skupiny, od študentov až po profesionálov.

Sociálny fond a dobrovoľné príspevky

Sociálny fond predstavuje dôležitý nástroj na realizáciu sociálnej politiky zamestnávateľa. Jeho tvorbu a použitie upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Povinnosť tvoriť sociálny fond má zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, pričom sa zákon vzťahuje len na zamestnávateľov usadených v SR.

Sociálny fond sa tvorí z povinného prídelu, ďalšieho prídelu a ďalších zdrojov, medzi ktoré patria aj dobrovoľné prídely zamestnávateľov. Povinný prídel sa tvorí vo výške 0,6 - 1 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu. Podnikateľské subjekty môžu tvoriť sociálny fond povinným prídelom vo výške viac ako 0,6 % len za splnenia určitých podmienok (zisk, splnené daňové a odvodové povinnosti).

Ďalšie zdroje tvorby sociálneho fondu zahŕňajú napríklad dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu. Podnikateľské subjekty môžu prispievať do sociálneho fondu prídelmi z použiteľného zisku (spravidla zisk po zdanení a znížení o povinné príspevky do iných fondov).

Podnikateľské subjekty si môžu tvorbu sociálneho fondu prostredníctvom povinných prídelov a ďalších prídelov zahrnúť do daňových výdavkov (nákladov). Prídely z ďalších zdrojov (napr. zo zisku) do daňových výdavkov (nákladov) zahrnúť možné nie je. V súčasnosti zákon o sociálnom fonde jednoznačne ustanovuje, že zamestnávateľ nemusí mať prostriedky sociálneho fondu na osobitnom bankovom účte. Ak zamestnávateľ nemá pre sociálny fond zriadený osobitný bankový účet, musí jeho tvorbu a čerpanie viesť na osobitnom analytickom účte.

Prečítajte si tiež: II. pilier a dobrovoľné príspevky: Všetko, čo potrebujete vedieť

Je žiadúce, aby zamestnávateľ tvorbu sociálneho fond (lehoty, techniky analytického sledovania a ďalšie podrobnosti) upravil napríklad v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise.

Použitie sociálneho fondu

Sociálny fond možno použiť na realizáciu sociálnej politiky. Ide predovšetkým o príspevky na:

• stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi
• dopravu do zamestnania a späť
• účasť na kultúrnych a športových podujatiach
• rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily
• zdravotnú starostlivosť
• sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky
• doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu

Zamestnávateľ môže sociálny fond využívať aj na rôzne ďalšie príspevky, ktorých podmienky poskytovania upraví napr. v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise. Nesmie však používať sociálny fond na účely odmeňovania za prácu.

Zdaňovanie a odvody príspevkov zo sociálneho fondu

Plnenia zo sociálneho fondu, bez ohľadu na skutočnosť, či sú peňažného alebo nepeňažného charakteru, sú predmetom dane z príjmov. U zamestnanca nepodliehajú zdaneniu tie príspevky (plnenia) zo sociálneho fondu, ktoré zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov definuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené (napr. príspevok na stravovanie, prenájom zimného štadióna pre zamestnancov). Väčšinou ide o plnenia od zamestnávateľa, ktoré nepodliehajú zdaneniu bez ohľadu na skutočnosť, či sú poskytované zo sociálneho fondu alebo z iných zdrojov zamestnávateľa. Z pohľadu daňového plánovania zamestnávateľa je však výhodnejšie používať na oslobodené plnenia prostriedky zo sociálneho fondu, ktoré boli pri tvorbe daňovým výdavkom (nákladom). Pripomíname, že daňovým výdavkom (nákladom) sú len povinný prídel a ďalší prídel, pričom ide o prídely so stanoveným maximálnym limitom.

Sociálny fond môže zamestnávateľ využiť aj na úhradu výdavkov, ktoré by pri použití iných zdrojov neboli uznané ako daňové výdavky (náklady). Napríklad by išlo o úhradu niektorého z výdavkov na reprezentáciu, ktorý ak by nebol uhradený zo prostriedkov sociálneho fondu, bol by daňovo neuznaným výdavkom (nákladom).

Prečítajte si tiež: Všetko o dobrovoľných príspevkoch na dôchodok

Ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha u zamestnanca dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec sú z neho povinní odviesť sociálne a zdravotné odvody. Jediným prípadom s väzbou na sociálny fond, kedy sa neodvádzajú odvody do Sociálnej poisťovne, je poskytnutie nepeňažného plnenia (napr. vecného daru) bývalému zamestnancovi, ak bolo uhradené z prostriedkov sociálneho fondu.

Príspevok na stravovanie

Zamestnávateľ má podľa Zákonníka práce povinnosť zabezpečiť zamestnancovi stravovanie, ak v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie pre zamestnancov vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi:

• zabezpečením stravovania formou stravovacej poukážky (prostredníctvom osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby), alebo
• poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.

Neplatí to v prípadoch, ak je zamestnávateľ podľa Zákonníka práce povinný poskytnúť finančný príspevok na stravovanie.

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie, ak:

• povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku (napr. u zamestnancov, ktorí vykonávajú opravy elektrického vedenia v teréne),
• zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo formou stravovacích poukážok (napr. ak ide o zamestnávateľa s malým počtom zamestnancov, pre ktorého je neekonomické zriadiť vlastnú jedáleň a zároveň je jeho prevádzka umiestnená v priemyselnej časti mesta bez prístupu k reštauráciám či obchodom),
• zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom (napr. zamestnanec predloží potvrdenie od gastroenterológa, že vzhľadom na závažnú potravinovú alergiu musí dodržiavať prísnu bezlepkovú diétu),
• ide o zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu a zamestnávateľ mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, resp. ak by takto zabezpečené stravovanie bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce (napr. ak pre zamestnanca, ktorý vykonáva prácu formou home office, je neefektívne a nepraktické cestovať do kancelárie kvôli stravovaniu zabezpečenému zamestnávateľom vo vlastnej jedálni).

Finančný príspevok na stravovanie je určitá hodnota, ktorú zamestnávateľ poskytne zamestnancom v peňažnej forme na pokrytie výdavkov na jedlo ako súčasť výplaty mzdy, samostatným prevodom na ich účet alebo v hotovosti. Ak nejde o prípady zamestnancov, ktorým zamestnávateľ musí poskytnúť finančný príspevok na stravovanie a zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, v zmluvne dohodnutom stravovacom zariadení, prípadne formou donáškovej služby, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi poskytnutím gastrolístkov a poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.

Prečítajte si tiež: Vzorový plagát pre dobrovoľníkov

Zamestnanec sa pri výbere finančného príspevku na stravovanie zaväzuje, že svoj výber nezmení počas 12 mesiacov od dňa, ku ktorému sa výber viaže. Podrobnosti výberu a realizácie stravovania môže zamestnávateľ stanoviť vo vnútornom predpise, ktorým sa budú riadiť obidve strany. Kým zamestnanec neuskutoční svoj výber, zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie formou stravovacej poukážky alebo poskytuje finančný príspevok na stravovanie.

Zamestnanci s finančným príspevkom na stravovanie nesmú byť zvýhodnení ani znevýhodnení v porovnaní s tými, ktorí dostávajú stravovacie poukážky. Ak niektorí zamestnanci dostávajú stravovacie poukážky v hodnote 5,85 eur, kde zamestnávateľ prispieva 4,00 eur, zo sociálneho fondu 1,00 eur a zamestnancovi zráža 0,85 eur, zamestnanci, ktorí si vyberú namiesto stravovacích poukážok finančný príspevok na stravovanie, musia dostať rovnakú sumu - príspevok od zamestnávateľa vo výške 4,00 eur a príspevok zo sociálneho fondu v sume 1,00 eur. Finančný príspevok na stravovanie sa teda musí poskytovať za rovnakých podmienok ako stravovacie poukážky - rovnaká suma a rovnaký termín výplaty. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancom finančný príspevok namiesto stravovacích poukážok, musí sa vychádzať z hodnoty stravovacích poukážok, ktoré zamestnancom poskytoval alebo naďalej poskytuje tým zamestnancom, ktorí si finančný príspevok nevybrali.

Podľa Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytnúť finančný príspevok na stravovanie vopred, tzn. zamestnanec musí mať hodnotu finančného príspevku k dispozícii už počas prvého pracovného dňa. Tento postup zabezpečuje, že zamestnanec má potrebné prostriedky na kúpu stravy každý pracovný deň.

Finančná správa zastáva názor, že ak zamestnávateľ poskytne finančný príspevok na stravovanie za už uplynulé dni, resp. mesiac (spätne), ide o zdaniteľný príjem zamestnanca. Nie je totiž naplnená povinnosť zabezpečenia stravovania pre zamestnancov vyplývajúca zo Zákonníka práce, a preto túto časť finančného príspevku zamestnávateľ nemôže oslobodiť od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov. Zamestnanec a zamestnávateľ sú povinní z hodnoty neskoro poskytnutého finančného príspevku zaplatiť daň a odvody ako z bežnej mzdy.

Výška finančného príspevku na stravovanie je stanovená v závislosti od toho, či zamestnávateľ prispieva na stravovanie aj iným zamestnancom:

• suma finančného príspevku na stravovanie predstavuje sumu, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom, najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky,
• ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie formou teplého hlavného jedla alebo stravovacích poukážok iným zamestnancom, finančný príspevok na stravovanie je v sume najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

Zamestnávateľ môže prispieť aj príspevkom zo sociálneho fondu, pričom maximálna výška príspevku nie je určená. Ak je finančný príspevok na stravovanie poskytnutý v súlade so Zákonníkom práce, ide o príjem oslobodený od dane, ktorý nevchádza do vymeriavacieho základu pre zdravotné a sociálne poistenie.

Účtovanie finančného príspevku na stravovanie

Postupy účtovania špecificky neupravujú účtovanie finančného príspevku v sústave podvojného účtovníctva. Finančné riaditeľstvo SR však vydalo v novembri 2023 usmernenie k účtovaniu účtovných prípadov súvisiacich so zabezpečením stravovania zamestnancov, aby zabezpečili jednotný postup pri účtovaní. V súlade so Zákonníkom práce musí byť finančný príspevok poskytnutý zamestnancovi vopred (zvyčajne na celý kalendárny mesiac). Zamestnávateľ účtuje o poskytnutí finančného príspevku na ťarchu účtu 335 - Pohľadávky voči zamestnancom.

Po skončení mesiaca zamestnávateľ určí skutočný nárok zamestnanca na stravovanie a vykoná vyúčtovanie pohľadávky evidovanej na účte 335. Súvzťažne s pohľadávkou na strane D účtu 335 - Pohľadávky voči zamestnancom bude zamestnávateľ účtovať na strane MD:

• 527.100 - Zákonné sociálne náklady podľa Zákonníka práce,
• 527.200 - Zákonné sociálne náklady nad rámec Zákonníka práce, ktoré sú daňovým výdavkom podľa zákona o dani z príjmov,
• 528 - Ostatné sociálne náklady, ak zamestnávateľ poskytuje príspevok na stravné nad rámec Zákonníka práce a tento príspevok nie je daňovo uznaný podľa zákona o dani z príjmov,
• 472 - Záväzky zo sociálneho fondu, ak zamestnávateľ prispieva na stravovanie zo sociálneho fondu.

Analytické rozlíšenie výsledkových účtov 527 je individuálne a môže sa líšiť podľa účtového rozvrhu a potrieb konkrétnej účtovnej jednotky (zamestnávateľa).

Ak zamestnávateľ na začiatku mesiaca poskytne zamestnancovi príspevok na stravovanie v plnej výške podľa počtu pracovných dní v danom mesiaci, a zamestnancovi nevznikne nárok na finančný príspevok za určité dni, napr. z dôvodu dovolenky, je nutné tento rozdiel vyrovnať. Tento rozdiel sa môže vysporiadať zrážkou zo mzdy zamestnanca alebo v jednom z nasledujúcich mesiacoch poskytnutím nižšieho finančného príspevku.

Účtovanie finančného príspevku na stravovanie špecificky neupravujú ani postupy účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva. Vzhľadom na to, že finančný príspevok je podľa zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom zamestnávateľa, účtuje sa v peňažnom denníku ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení ostatné výdavky. Ak zamestnávateľ prispieva na stravu aj zo sociálneho fondu, účtuje o tomto príspevku v peňažnom denníku ako o výdavku neovplyvňujúcom základ dane. Je to z toho dôvodu, že výdavkom ovplyvňujúcim základ dane je už samotná tvorba sociálneho fondu. Tvorba sociálneho fondu a jeho čerpanie sa zároveň prejaví aj v knihe sociálneho fondu.

Dary a daňové aspekty

V zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) je poskytnutý dar riešený len v prípade, ak je poskytnutý právnickou osobou alebo fyzickou osobou - podnikateľom, a to z pohľadu uplatnenia daňového výdavku. S daňovým posúdením poskytnutého daru súvisí aj postup v účtovníctve.

Ak ide o podnikateľa účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva, účtuje poskytnuté dary na účte 543 - Dary. Podľa náplne tohto účtu v opatrení MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „Postupy účtovania pre podnikateľov v PÚ“), sa tu účtuje bezodplatné odovzdanie majetku na základe dobrovoľného plnenia účtovej jednotky. Na tomto účte sa účtuje napríklad zostatková cena darovaného dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku vrátane daňovej povinnosti z dôvodu dane z pridanej hodnoty vzťahujúcej sa na bezodplatné plnenie.

Účtovná jednotka účtujúca podľa opatrenia MF SR č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov (ďalej len „Postupy účtovania nepodnikateľských subjektov v PÚ“), na účtovanie darov využíva účet 546 - Dary. Na ťarchu tohto účtu sa účtuje dobrovoľné bezodplatné odovzdanie dlhodobého hmotného majetku, dlhodobého nehmotného majetku a zásob. Na tomto účte sa účtuje napríklad zostatková cena darovaného dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku vrátane dane z pridanej hodnoty vzťahujúcej sa na toto bezodplatné plnenie. V účtovnej jednotke, ktorá používa spôsob B účtovania zásob, sa tu účtuje bezodplatne prevzatý dlhodobý majetok, ktorý bol určený darcom na jeho ďalšie darovanie.

Podľa definície daňového výdavku uvedenej v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak. Daňovými výdavkami podľa § 21 zákona o dani z príjmov okrem iných výdavkov nie sú ani výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval.

Dary zaúčtované na účte 543, resp. 546 (u nepodnikateľských subjektov) nie sú uznanými daňovými výdavkami. Daňovým výdavkom nie je ani zostatková cena darovaného hmotného majetku a nehmotného majetku, ako to vyplýva z § 21 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia daňovými výdavkami nie je tiež zostatková cena trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. b) až d). V iných prípadoch vyradenia hmotného a nehmotného majetku, t. j. aj v prípade darovania je jeho zostatková cena neuznaným daňovým výdavkom.

Podnikajúca fyzická osoba účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva podľa opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Postupy účtovania pre podnikateľov v JÚ“). Spôsob účtovania poskytnutého daru závisí od toho, či ide o peňažný alebo nepeňažný dar. Pretože jednoduché účtovníctvo je účtovníctvo „daňové“, pri účtovaní sa musí zobrať do úvahy, že poskytnutý dar nie je uznaným daňovým výdavkom. Ak je poskytnutý peňažný dar, zaúčtuje sa v peňažnom denníku úbytok peňažných prostriedkov z pokladnice alebo z bankového účtu a súčasne výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov.

Vyradenie dlhodobého majetku darovaním sa účtuje v knihách dlhodobého majetku. Ak ide dar charakteru odpisovaného hmotného majetku, ktorý podnikateľ využíval pri svojej podnikateľskej činnosti, ročný odpis za zdaňovacie obdobie, v ktorom dôjde k vyradeniu darovaním, sa nemôže uplatniť, pretože o majetku sa k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia neúčtuje (§ 22 ods. 11 zákona o dani z príjmov). Zostatková cena vyradeného dlhodobého majetku sa zaúčtuje v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok, ktorý sa nezahrnuje do základu dane z príjmov.

Zásoby, ktoré boli poskytnuté ako dar, sa osobitne vyznačia v knihe zásob. V prípade darovania zásob, ktoré boli už zaúčtované ako daňové výdavky, sa v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje zníženie výdavkov.

Obdobne je darovaný majetok upravený aj v opatrení MF SR č. MF/24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov (ďalej len „Postupy účtovania nepodnikateľských subjektov v JÚ“). Dlhodobý majetok vyradený darovaním sa účtuje v knihe dlhodobého majetku. Ak účtovná jednotka nadobudne dlhodobý majetok s cieľom darovania fyzickej osobe alebo inej účtovnej jednotke, účtuje sa tento majetok v knihe zásob (§ 17, § 18 opatrenia). V peňažnom denníku sa účtujú príjmy a výdavky v hotovosti a na účtoch. Peňažný denník obsahuje prehľad o výdavkoch, v ktorom sa samostatne uvádzajú výdavky na dary poskytnuté iným právnickým osobám alebo fyzickým osobám a súčasne v členení na nezdaňovanú a zdaňovanú činnosť.

Ak dar poskytla právnická osoba účtujúca v sústave podvojného účtovníctva, suma zaúčtovaná na účte 543, resp. 546 ovplyvnila výsledok hospodárenia, ktorý sa v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby uvedie na r. 100 tlačiva. Pretože dar nemôže byť uznaný ako daňový výdavok, uvedie sa na r. 130 ako položka zvyšujúca výsledok hospodárenia. Na uvedenie hodnoty darov je v daňovom priznaní vymedzený riadok 9 v pomocnej tabuľke A v III. časti priznania. Na tomto riadku sa súčasne uvádza aj zostatková cena trvale vyradeného majetku darovaním. Suma uvedená na tomto riadku je súčasťou riadka 130. Ak dar poskytla fyzická osoba účtujúca v sústave podvojného účtovníctva, dar ovplyvnil výsledok hospodárenia (zisk alebo stratu) uvedený v tlačive priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typ B na riadku 39, resp. r. 40, preto sa ako položka zvyšujúca základ dane (daňovú stratu) uvedie na r. 41.

V zákone o dani z príjmov je prijatý dar riešený v prípade, ak je prijatý právnickou osobou, fyzickou osobou - občanom, podnikajúcou fyzickou osobou a osobitne zamestnancom, a to z pohľadu z toho vyplývajúcej daňovej povinnosti. Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov predmetom dane nie je príjem získaný darovaním (s odvolávkou na § 628 až § 630 Občianskeho zákonníka) nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty okrem príjmu z neho plynúceho a okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 5 alebo § 6.

Ak z darovanej nehnuteľnosti, hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty plynie príjem, je zdaniteľným príjmom, ak nie je od dane oslobodený. Ak napríklad obdarovaný dá darovanú nehnuteľnosť do prenájmu, príjem, ktorý bude z prenájmu plynúť, je príjmom podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, pri ktorom sa uplatní oslobodenie do výšky 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov.

Dary prijaté v súvislosti s výkonom závislej činnosti podľa § 5 sú predmetom dane, a to bez ohľadu na zdroj, z ktorého boli poskytnuté. Zdrojom darov môže byť sociálny fond, nerozdelený zisk po zdanení, finančné prostriedky zamestnávateľa. Dary prijaté zamestnancom od svojho zamestnávateľa, pokiaľ nie sú od dane oslobodené, sú zdaniteľným príjmom bez možnosti uplatnenia výdavkov. Dary, ktoré nesúvisia s výkonom závislej činnosti, nemožno zdaniť, pretože nie sú predmetom dane. Takýmito môžu byť dary poskytnuté zamestnancovi odborovou organizáciou pôsobiacou u zamestnávateľa. Tieto dary nesúvisia so závislou činnosťou zamestnanca u zamestnávateľa, ale vyplývajú z členstva v odborovej organizácii. Dar môže mať peňažnú alebo nepeňažnú formu. Pokiaľ má dar nepeňažnú formu a je zdaniteľným príjmom, musí sa na účely zdanenia oceniť.

Nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi od platiteľa príjmov zo závislej činnosti alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti (od zamestnávateľa), ktoré je zdaniteľným príjmom, zdaní platiteľ v čase plnenia spolu s ostatnými príjmami zo závislej činnosti mesačnými preddavkami na daň.

Spoločník vs. Zamestnanec vs. Konateľ

Ak je spoločník (ktorý je v praxi často zároveň aj konateľom) zamestnaný vo vlastnej s.r.o. na pracovný pomer so stanoveným rozsahom nad 4 hodiny, na s.r.o. ako zamestnávateľa sa povinnosť zabezpečiť stravovanie niektorým z možných spôsobov (vrátane príspevku) vzťahuje.

Ak s.r.o. nemá žiadnych zamestnancov na pracovný pomer, nie je zamestnávateľom na účely Zákonníka práce a teda neaplikuje žiadne pravidlá zo Zákonníka práce. Nemôže teda rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravné a prispeje naň, na konateľa či spoločníka bez pracovnej zmluvy. Ak by aj napriek tomu spoločnosť zabezpečila stravovanie formou nepeňažnou (najmä stravovacia poukážka), tak pre konateľa ide v zmysle najnovšieho metodického pokynu daniarov stále o oslobodený príjem.

Ak má s.r.o. zamestnancov na pracovný pomer a rozšíri okruh osôb, ktorým stravné poskytne a bude im naň prispievať, konateľovi a spoločníkovi môže takto dobrovoľne a nad rámec poskytnúť len stravovaciu poukážku, nie finančný príspevok. Pre konateľa či spoločníka je príspevok do maximálnej sumy 4,57 EUR (od 9/2024) príjmom oslobodeným, zvyšnú sumu do hodnoty poukážky doplatí z vlastného. Pre firmu ide do rovnakej sumy o daňový výdavok. Firma môže samozrejme prispieť aj viac a to z vlastného (tj z nákladov) - suma “nad” však už nie je oslobodeným príjmom na strane spoločníka či konateľa a vlastne ani daňovým výdavkom. Firma vie akurát využiť pravidlo z § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorej ak príspevok “nad” na strane spoločníka či konateľa dodaní a zodvodní, vie si danú sumu uplatniť v daňových výdavkoch.

Ak však firma-zamestnávateľ rozšíri okruh osôb na konateľa či spoločníka a poskytne mu finančný príspevok, tento nie je poskytnutý v súlade so Zákonníkom práce. A teda pre konateľa nie je oslobodený, no tvorí súčasť jeho výplatnej pásky s výpočtom odvodov na strane firmy i zamestnanca prípadne i dane z príjmov. Daňovým výdavkom firmy táto suma však byť môže - vzhľadom na to že bola dodanená na strane konateľa/spoločníka (spomenuté pravidlo z § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov).

tags: #dobrovolny #prispevok #spolocnika #uctovanie