Dočasná práceneschopnosť a hmotná núdza: Prepojenie dávok a podmienky nároku

Dlhodobá práceneschopnosť (PN) môže predstavovať značnú psychickú a finančnú záťaž pre mnohé rodiny. Ak sa zdravotný stav nelepší a podpora od štátu sa končí, nastáva obdobie neistoty a otázok. Tento článok sa zameriava na prepojenie PN, dávky v nezamestnanosti a pomoci v hmotnej núdzi, ako aj na podmienky nároku na tieto dávky.

Práceneschopnosť a jej trvanie

Práceneschopnosť (PN) je obdobie, počas ktorého zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu zo zdravotných dôvodov. Určuje ju ošetrujúci lekár, pričom za začiatok PN sa považuje deň, kedy lekár zistil chorobu alebo úraz. Náhrada mzdy a nemocenské sa vyplácajú najviac 52 týždňov (jeden rok) od začiatku PN.

O práceneschopnosti a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný. Iní lekári (napríklad špecialisti, ku ktorým pacient chodí na odborné vyšetrenia) nemôžu vystaviť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Nároky počas PN a sociálne postavenie

Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa jeho sociálneho postavenia - teda v závislosti od toho, či je zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej dobe. Pre výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.

Zamestnanec

• prvé tri dni trvania PN - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• štvrtý až desiaty deň - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu,
• od jedenásteho dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ zamestnanca je jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní (teda nie celý predchádzajúci rok), nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.

Prečítajte si tiež: Počas PN dávka v hmotnej núdzi?

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.

Osoba v ochrannej lehote

Osoba v ochrannej lehote je človek, ktorému nemocenské poistenie zaniklo (napríklad skončil sa jeho pracovný pomer) a ktorý po zániku tohto poistenia v určitej lehote (ochrannej lehote) ochorel alebo utrpel úraz a stal sa dočasne práceneschopným. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, v prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov. Osoba, ktorá sa stane práceneschopnou do 7 dní od zániku poistenia, má nárok na nemocenskú dávku:

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Nemocenské sa vypláca spätne za predošlý mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak dočasná pracovná neschopnosť pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár vystaví tlačivo „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), ktoré je potrebné po jeho podpísaní predložiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.

Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského.

Prečítajte si tiež: Dočasná pracovná neschopnosť: Ako postupovať

Povinnosti počas PN

Počas PN je nevyhnutné dodržiavať určité povinnosti. Zamestnávateľ je oprávnený vykonať kontrolu, či sa zamestnanec zdržiava na určenom mieste. Ak sa zamestnanec nebude zdržiavať na určenom mieste bez súhlasu lekára, stráca nárok na náhradu príjmu počas PN. V prípade, že sa zamestnanec stane dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodí sám použitím alkoholu alebo iných návykových látok, má nárok len na polovicu náhrady príjmu.

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v žiadosti o nemocenské (t. j. na adrese uvedenej na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“). Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je tiež vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend.

Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, a to iba v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší alebo ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

Ukončenie PN a zmena lekára

Žiaden právny predpis nezakazuje osobám, ktoré boli uznané za dočasne práceneschopné, požiadať o ukončenie PN skôr, ako stanoví ošetrujúci lekár. Ak pacient chce sa vrátiť do práce, musí požiadať lekára, aby mu PN predčasne ukončil. Ak dôjde k zmene lekára počas trvania PN, "starý lekár" postúpi zdravotnú dokumentáciu pacienta "novému lekárovi", ktorý je oprávnený ukončiť PN.

Možnosti po ukončení podpory počas PN

Počas PN je dôležité vedieť, aké sú možnosti, ak podpora od štátu končí. Ak je zrejmé, že zamestnanec nebude môcť svoju prácu vykonávať (napr. kvôli trvalým zdravotným obmedzeniam), zamestnávateľ mu môže dať výpoveď zo zdravotných dôvodov. Táto výpoveď však musí byť podložená lekárskym posudkom o dlhodobej strate spôsobilosti vykonávať prácu. V prípade dlhodobej PN je dôležité zvážiť aj možnosť poistenia práceneschopnosti, ktoré môže poskytnúť denné odškodné.

Prečítajte si tiež: Podmienky dočasnej starostlivosti o psa v Poprade

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bol človek predtým PN, resp. Aj invalidný dôchodca môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je človek invalidný v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidný. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak človek môže byť práceneschopný a poberať nemocenské.

Dávka v nezamestnanosti

Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti

Pre získanie nároku na dávku v nezamestnanosti je potrebné splniť určité podmienky:

• Byť evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie.
• V posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie byť poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní.

Výška a trvanie dávky v nezamestnanosti

Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % z vymeriavacieho základu. Doba poberania dávky je obmedzená na maximálne šesť mesiacov odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Zánik nároku na dávku v nezamestnanosti

Nárok na dávku v nezamestnanosti môže zaniknúť aj počas jej poskytovania, napríklad v deň, keď je poberateľ vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu nástupu do zamestnania, dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo dňom smrti fyzickej osoby.

Súbeh nemocenského a dávky v nezamestnanosti

Nie je možné súčasne poberať nemocenské dávky a dávku v nezamestnanosti.

Čo robiť po skončení poberania dávky v nezamestnanosti a počas PN?

Ak poberáte dávku v nezamestnanosti a táto vám skončí počas trvania PN, je potrebné sa informovať o možnosti poberania dávky v hmotnej núdzi alebo príspevku na bývanie. V prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu je možné požiadať aj o aktivačný príspevok. Je však potrebné počítať s tým, že medzi skončením poberania dávky v nezamestnanosti a začatím poberania dávky v hmotnej núdzi môže byť jeden mesiac bez príjmu, pretože dávka v hmotnej núdzi sa vypláca až za mesiac, v ktorom osoba nemá žiadny príjem.

Dobrovoľné nemocenské poistenie

Ak nezamestnaný spĺňa podmienku 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch, môže sa pred začiatkom PN prihlásiť na dobrovoľné nemocenské poistenie. V takomto prípade mu vznikne nárok na nemocenské dávky. Je potrebné sa informovať v Sociálnej poisťovni o podmienkach a výške odvodov pre dobrovoľné poistenie.

Pomoc v hmotnej núdzi

Ak príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť príjem prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo uplatnením nárokov, môže domácnosť požiadať o pomoc v hmotnej núdzi.

Podmienky nároku na pomoc v hmotnej núdzi

Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.

Ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to, že má vždy nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, pretože pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.

Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem (napr. 25% z materského, invalidného dôchodku, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, suma výživného určená na tvorbu úspor).

Povinnosti pri poberaní pomoci v hmotnej núdzi

Člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je povinný na výzvu úradu vyplniť dotazník „Údaje o osobe v hmotnej núdzi pre účely sprostredkovania zamestnania“. Ak nie je uchádzačom o zamestnanie a odmietol ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov alebo sa nedostavil na úrad na účel ponuky vhodného zamestnania bez vážnych dôvodov, dávka sa znižuje.

Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov člen domácnosti sa nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 8 zákona o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom.

Zníženie dávky v hmotnej núdzi

Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 86,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý nedodržal liečebný režim, alebo za ktorého nebola splnená povinnosť doručiť úradu práce odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní odo dňa začatia alebo skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ochranný príspevok

Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, napr. sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby. Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval.

Aktivačný príspevok

Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Aktivačný príspevok sa poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi.

Formy pomoci v hmotnej núdzi

Pomoc v hmotnej núdzi je poskytovaná v peňažnej forme, vecnej alebo kombinovanej forme, osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme. Poskytujú sa v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky. Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi.

Exekúcie a dávky

Dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke poskytované podľa osobitného predpisu (zákon č. 599/2003 Z. z.) nepodliehajú exekúcii. Dávka v nezamestnanosti ako dávka vyplácaná po splnení zákonných podmienok zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti, ktorá slúži na zabezpečenie príjmu poistenca v dôsledku nezamestnanosti, nie je v zmysle Exekučného poriadku a ani iného osobitného zákona vylúčená z exekúcie. Súdny exekútor môže exekučným príkazom postihnúť dávku v nezamestnanosti. Nie je podstatné, či si dávku dáte zasielať poštou, alebo na účet.

Ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá viac ako desať dní, platiteľ mzdy je povinný túto skutočnosť oznámiť exekútorovi, ktorý vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy zamestnanca, a zároveň ho informovať, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude zamestnancovi vyplácať nemocenské. V takom prípade exekútor doručí exekučný príkaz príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Skončenie práceneschopnosti je platiteľ mzdy povinný bezodkladne oznámiť exekútorovi.

tags: #dočasná #PN #a #hmotná #núdza