
Exekúcia je nepríjemná situácia, ktorá môže postihnúť kohokoľvek, vrátane dôchodcov. Tento článok sa zameriava na exekúcie zrážkou zo mzdy alebo dôchodku s dôrazom na odpočítateľné položky, vplyv na manželku a ďalšie relevantné aspekty. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike.
Zrážky zo mzdy sú upravené v Zákonníku práce a Exekučnom poriadku. § 131 Zákonníka práce podrobne upravuje skupiny zrážok zo mzdy a ich poradie. Zamestnávateľ je povinný prednostne vykonávať zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.
Po vykonaní týchto prednostných zrážok môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť, sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom, peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov, neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu, nevyúčtované preddavky cestovných náhrad, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol, náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol, a iné.
Ďalšie zrážky zo mzdy môže zamestnávateľ vykonať iba na základe písomnej dohody so zamestnancom alebo ak povinnosť takúto zrážku vykonať vyplýva z osobitného predpisu.
Exekúcia formou zrážky zo mzdy sa začína príkazom na začatie exekúcie a následným príkazom na vykonanie exekúcie. Pred vydaním exekučného príkazu exekútor zistí, kto je zamestnávateľ dlžníka. Následne exekútor upovedomí zamestnávateľa prostredníctvom žiadosti o poskytnutie súčinnosti a príkazu na začatie exekúcie. Tento príkaz sa doručí zamestnávateľovi a zamestnancovi do vlastných rúk. Doručením príkazu je zamestnávateľ povinný exekútorovi vyplácať zrážky zrazené z čistej mzdy dlžníka. Ak zamestnanec poberá mzdu od viacerých zamestnávateľov, príkaz na začatie exekúcie sa vzťahuje na všetky mzdy, pričom celkovo zrazená suma nesmie prevyšovať hodnotu pohľadávky a jej príslušenstvo. Zmenu zamestnávateľa je zamestnanec povinný oznámiť exekútorovi do jedného týždňa.
Prečítajte si tiež: Možnosti financovania pre dôchodcov
Exekučné zrážky je možné vykonať aj z dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou.
Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy zamestnanca, do ktorej sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií. Nezapočítava sa sem prídavok na dieťa a sumy poskytované ako náhrada nákladov spojených s pracovným výkonom. Pri výpočte je potrebné zohľadniť tzv. základnú nepostihnuteľnú časť, ktorú nie je možné z mesačnej mzdy zraziť. Od 1.7.2024 predstavuje suma 383,58 eur na dlžníka (140 % hodnoty životného minima pre plnoletú fyzickú osobu od 1.7.2024). Ak je dlžník poberateľom dôchodku, suma je 191,79 eur (50 % sumy životného minima na vyživovanú osobu), ak dlžník dôchodok nepoberá, suma je 95,89 eur (25 % sumy životného minima na vyživovanú osobu). Ďalej sa zohľadňujú sumy na vyživované osoby, ako je manžel/ka a deti. Vyživované osoby sú všetky osoby, ku ktorým má dlžník vyživovaciu povinnosť podľa Zákona o rodine. Manžel a manželka sú považované za vyživované osoby i v prípade, ak poberajú vlastný príjem bez ohľadu na jeho výšku. Nepostihnuteľná časť na vyživované osoby sa násobí ich počtom, nedá sa však uplatniť na dieťa alebo manžela/ku, v prospech ktorého sa vykonáva exekúcia.
| Povinný nie je poberateľ dôchodku | Povinný je poberateľ dôchodku | |
|---|---|---|
| Základné nepostihnuteľné sumy na povinného (140 % životného minima plnoletej FO) | 383,58 eura | 383,58 eur |
| na vyživovanú osobu (25 alebo 50 % zo základnej sumy na povinného) | 95,89 eura | 191,79 eura |
| Pri pokutách za priestupky na povinného (50 % životného minima plnoletej FO) | 136,99 eura | 136,99 eura |
| na vyživovanú osobu (25 % životného minima plnoletej FO) | 68,49 eura | 68,49 eura |
| Pri zrážke výživného na maloleté dieťa na povinného (70 % zo 60 % životného minima plnoletej FO) | 115,07 eura | 115,07 eura |
| na vyživovanú osobu (70 % z 25 % alebo 50 % životného minima plnoletej FO) | 47,94 eura | 95,89 eura |
| Pri zrážke prednostných pohľadávok na povinného (100 % životného minima plnoletej FO) | 273,99 eura | 273,99 eura |
| na vyživovanú osobu (25 alebo 50 % životného minima plnoletej FO) | 68,49 eura | 136,99 eura |
| Suma, nad ktorú sa zráža bez obmedzenia (300 % základnej sumy na povinného) | 1 150,74 eura | 1 150,74 eura |
Pri uplatňovaní zrážok sa používa tzv. tretinový systém. Z čistej mzdy sa odpočíta základná nepostihnuteľná suma a zvyšok čistej mzdy sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú tromi. Ak je zvyšok čistej mzdy zaokrúhlenej na eurocenty smerom nadol menší ako 300 % základnej sumy na povinného (1 150,74 eur), táto suma sa delí na tretiny. Ak zvyšok presahuje 300 % základnej sumy na povinného, tak sa suma presahujúca túto hodnotu zrazí bez obmedzenia a hodnota 1 150,74 eur sa rozdelí na tretiny.
Pri rozhodovaní, aká časť (tretina) sa zo mzdy zrazí, je nevyhnutné rozlišovať, o aký typ pohľadávky ide:
Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a ak táto nestačí na úhradu, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny. Tretia tretina sa z mesačnej mzdy nezrazí, ale ostáva povinnému. Platiteľ mzdy prestáva vykonávať zrážky zo mzdy v okamihu splatenia pohľadávky.
Prečítajte si tiež: Všetko o zľavách na vlak
V prípade, ak je dlžník práceneschopný viac ako 10 dní, je platiteľ mzdy povinný túto skutočnosť oznámiť exekútorovi spolu s informáciou, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať povinnému nemocenské. Exekútor následne doručí exekučný príkaz príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Po skončení práceneschopnosti, zamestnávateľ túto skutočnosť opäť oznámi exekútorovi a zrážky zo mzdy sú ďalej vykonávané zamestnávateľom. Rovnako je zamestnávateľ povinný oznámiť nástup zamestnankyne na materskú alebo rodičovskú dovolenku, a taktiež aj ukončenie čerpania tejto dovolenky.
Pri výpočte exekučných zrážok sa zohľadňuje aj nepostihnuteľná suma na vyživované osoby, vrátane manželky. Manželka je považovaná za vyživovanú osobu aj v prípade, ak má vlastný príjem. Je však dôležité si uvedomiť, že nepostihnuteľná suma na manželku sa neuplatní, ak je exekúcia vedená v prospech manželky (napríklad pri vymáhaní výživného).
Hoci odpočet na manželku priamo nesúvisí s exekúciou, je dôležité spomenúť daňové aspekty, ktoré môžu ovplyvniť finančnú situáciu daňovníka. Daňovník si môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane na manželku, ak spĺňa určité podmienky stanovené zákonom o dani z príjmov.
Zamestnanec je ženatý a spolu s manželkou sa stará o jedno nezaopatrené dieťa. Exekučný príkaz bol vydaný na sumu 350 eur. Zamestnanec nie je poberateľom dôchodku a jeho čistá mzda predstavuje 1 350 eur.
Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku