Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a ich vplyv na dôchodkové poistenie a odvody

Tento článok sa zaoberá problematikou dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ich dopadom na dôchodkové poistenie a odvody, ako aj ďalšími súvisiacimi aspektmi, ako sú daňové povinnosti a zmeny v legislatíve. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre zamestnávateľov, zamestnancov a iné zainteresované strany.

Dôchodkové poistenie pri dohodách

Pri dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je dôležité sledovať hranicu príjmu pre vznik povinnosti platiť poistné na dôchodkové poistenie. Ak mesačný príjem zamestnanca presiahne sumu 200 eur, zamestnanec platí poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu, ktorý sa vypočíta ako rozdiel medzi mesačným príjmom a sumou 200 eur. Zamestnávateľ je zodpovedný za odvádzanie tohto poistného za zamestnanca.

Splatnosť poistného

Poistné je splatné v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak takýto deň nie je určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

Registrácia a odhlásenie zamestnanca

Zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia prostredníctvom tlačiva „Registračný list FO“ pred vznikom dôchodkového poistenia zamestnanca, najneskôr pred začatím výkonu činnosti. Odhlásenie zamestnanca sa vykonáva na tlačive „Registračný list FO“ do ôsmich dní od skončenia právneho vzťahu z dohody o brigádnickej práci študentov. V prípade, že pracovnoprávny vzťah nevznikol, je potrebné na tlačive „Registračný list FO“ zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.

Zmeny v sociálnom poistení

Dňa 5. novembra 2024 bola Národnou radou SR schválená novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorá okrem iných zmien zrušila povinnosť zamestnávateľa viesť evidenciu a predkladať do SP evidenčné listy dôchodkového poistenia, a to od 1. januára 2025.

Prečítajte si tiež: Možnosti financovania pre dôchodcov

Daňové aspekty dohôd

Ročné zúčtovanie dane

Zamestnanci, ktorých úhrn zdaniteľných príjmov nepresiahol zákonom stanovenú hranicu, môžu požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane, resp. môžu podať daňové priznanie dobrovoľne. To má význam vtedy, ak zamestnanec mal relatívne nízke príjmy, avšak aj z nich mu boli strhnuté preddavky na daň. Pri uplatnení ročnej sumy nezdaniteľnej časti na daňovníka v ročnom zúčtovaní, resp. v daňovom priznaní, môže dôjsť k vráteniu preplatku na dani.

Potvrdenie o príjmoch

Zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o príjmoch zo závislej činnosti, a to aj vtedy, ak tomuto zamestnancovi v zdaňovacom období poskytol len plnenia oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b), k), l), o) a r) zákona č. 595/2003 Z. z., ak mu nebude robiť ročné zúčtovanie. Lehota na vydanie "Potvrdenia" je do 10. februára, ak zamestnanec aktívne požiada o vystavenie "Potvrdenia" najneskôr do 5. februára, alebo do 10. marca, ak zamestnanec aktívne nepožiada o vystavenie "Potvrdenia", respektíve požiada až po 5. februári.

Poukázanie podielu zaplatenej dane

Zamestnanec si môže uplatniť svoje právo na poskytnutie 2 %, resp. 3 % zaplatenej dane podľa § 50 a § 50aa zákona č. 595/2003 Z. z. najneskôr do 30. apríla. K "Vyhláseniu" je zamestnanec povinný priložiť "Potvrdenie o zaplatení dane…", ktoré mu je povinný - na základe jeho žiadosti podľa § 39 ods. 7 zákona - po vykonaní ročného zúčtovania vydať zamestnávateľ do 15. februára. Ak zamestnanec v "Žiadosti" vyznačil, že chce poukázať sumu 2 %, resp. 3 % zaplatenej dane podľa § 50 alebo § 50aa zákona, zamestnávateľ je podľa § 39 ods. 7 zákona povinný po vykonaní ročného zúčtovania do 15. februára vydať zamestnancovi "Potvrdenie o zaplatení dane…".

Nezdaniteľné časti základu dane

Základ dane (čiastkový základ dane) zo závislej činnosti sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane, ako sú nezdaniteľná časť na daňovníka, na manžela/manželku a príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a na doplnkové dôchodkové sporenie. Pri výpočte mesačných preddavkov na daň sa môže znížiť (mesačný) základ dane zamestnanca len o nezdaniteľnú časť na daňovníka.

Daňový bonus

V prípade, že zamestnanec splní zákonné podmienky na uplatnenie daňového bonusu, vydokladuje potrebné náležitosti a uplatní si dieťa vo vyhlásení dane, má aj zamestnanec pracujúci na základe dohody o prácach mimo pracovného pomeru nárok na priznanie daňového bonusu na dieťa za rovnakých podmienok ako zamestnanec pri klasickom pracovnom pomere.

Prečítajte si tiež: Všetko o zľavách na vlak

Registrácia pre daň z príjmov

Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá získa povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie, je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získala povolenie alebo oprávnenie na podnikanie.

Typy dohôd o prácach mimo pracovného pomeru

Dohoda o vykonaní práce

Dohoda o vykonaní práce sa využíva na prácu, ktorá je obmedzená výsledkom. Zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou dohodu o vykonaní práce, ak rozsah práce nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do tohto rozsahu sa započítavajú aj práce vykonávané zamestnancom pre zamestnávateľa na základe iných dohôd o vykonaní práce v rámci kalendárneho roka. Dohoda musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná.

Dohoda o pracovnej činnosti

Dohoda o pracovnej činnosti sa využíva na prácu, ktorá je príležitostná a je vymedzená druhom práce. V dohode musí byť uvedená doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Dohodu je možné ukončiť jednostranne výpoveďou bez uvedenia dôvodu, pričom výpovedná doba je 15 dní a výpoveď musí byť písomná.

Dohoda o brigádnickej práci študentov

Dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ využiť na prácu, ktorá je obmedzená výsledkom, ako aj na prácu, ktorá je príležitostná a je vymedzená druhom práce. Podmienkou je, že študent musí mať dennú formu štúdia a nesmie dovŕšiť 26 rokov veku. Prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dovŕši 26 rokov veku. Na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere.

Pracovný čas a doba odpočinku

Pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne, a to aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby zamestnanec mal medzi koncom jednej zmeny a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok v trvaní aspoň 12 hodín.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Minimálna mzda

Zamestnanec má právo na mzdu najmenej vo výške minimálnej mzdy. Výška minimálnej mzdy sa každoročne upravuje.

Zrážky zo mzdy

Akékoľvek ďalšie zrážky zo mzdy môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy.

Exekúcie

U zamestnanca pracujúceho na základe dohody o práci mimo pracovného pomeru, ak dostane zamestnávateľ exekúciu na jeho osobu, postupuje sa v zásade ako pri klasickom zamestnancovi.

tags: #dochodca #invalidny #počet #uzavretých #dohôd #zákon