
Problematika zamestnanosti dôchodcov a nezamestnanosti mladých ľudí je komplexná téma, ktorá rezonuje v celej Európe, a Slovensko nie je výnimkou. Tento článok sa zameriava na príčiny a dôsledky tohto javu, pričom vychádza z konkrétneho prípadu invalidného dôchodcu a štatistík Sociálnej poisťovne. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený pohľad na danú problematiku a podnietiť diskusiu o možných riešeniach.
Juraj je 42-ročný muž, ktorý je od skončenia vysokej školy invalidný dôchodca, najmä v dôsledku vrodených ochorení. Pätnásť rokov poberal čiastočný invalidný dôchodok a popri ňom pracoval. Pred tromi rokmi mu Sociálna poisťovňa priznala plnú invaliditu. Paradoxom je, že hoci Juraj počas celého tohto obdobia pracoval a zamestnávateľ mu z platu odvádzal aj poistenie v invalidite, výška jeho plného invalidného dôchodku ho nemilo prekvapila.
„Posudkový lekár sa ma ešte pri posudzovaní čiastočnej invalidity bez hanby opýtal, či chcem pracovať alebo nie,“ spomína Juraj. Táto skúsenosť poukazuje na systémové nedostatky v posudzovaní invalidity a na nepochopenie situácie ľudí, ktorí sa aj napriek zdravotným problémom snažia byť aktívni a prispievať do spoločnosti.
Jurajova situácia je o to zložitejšia, že s manželkou vychovávajú päť detí, z toho tri v náhradnej starostlivosti - dvojčatá v pestúnstve a adoptovaného chlapca. Starajú sa aj o ťažko chorú mamu. Juraj viackrát denne berie lieky proti bolesti. Predtým dostával čiastočný invalidný dôchodok 200 eur, plný invalidný dôchodok má 400 eur.
Juraj sa cíti ukrátený a pýta sa: „Mám 42 rokov. Koľko mi ostáva do starobného a dožijem sa ho? Nie som zdravý, mám aj cukrovku a problémy so srdcom.“ Jeho prípad ilustruje nespravodlivosť systému, ktorý nezohľadňuje individuálne potreby a životné okolnosti.
Prečítajte si tiež: Možnosti financovania pre dôchodcov
Jozef si myslí, že podobných prípadov, ako je ten jeho, je na Slovensku veľa. Podľa štatistiky Sociálnej poisťovne k júnu minulého roka dostávalo invalidnú penziu vyše 206-tisíc ľudí. Mnohí z nich sa, pokiaľ im to ich zdravotný stav dovoľuje, snažia pracovať, lebo z invalidných penzií by jednoducho nevyžili.
Tento fakt poukazuje na nedostatočnú výšku invalidných dôchodkov, ktorá núti ľudí s obmedzenou pracovnou schopnosťou hľadať si zamestnanie. Na jednej strane je to pozitívne, pretože sa snažia byť sebestační a nezávislí od štátu. Na druhej strane to svedčí o tom, že systém sociálneho zabezpečenia neplní svoju funkciu a neposkytuje ľuďom v núdzi dostatočnú pomoc.
Táto otázka je kľúčová pre pochopenie problematiky. Sociálna poisťovňa argumentuje tým, že nemá na výber a postupuje podľa platnej legislatívy. Ľubica Navrátilová vysvetľuje, že „nevzniká však nový nárok na invalidný dôchodok. Suma invalidného dôchodku sa určuje na základe zárobkov, vymeriavacích základov na poistné z obdobia pred vznikom invalidity. Do počtu rokov dôchodkového poistenia sa pritom započíta obdobie pred vznikom invalidity, počas ktorých bola invalidná osoba dôchodkovo poistená.“
Výpočet Navrátilová ilustrovala na príklade. Poistenec by vstúpil na trh práce vo veku 18 rokov a invalidným sa stal vo veku 35 rokov. Jeho dôchodkový vek je 64 rokov. Do obdobia dôchodkového poistenia sa mu započíta 18 rokov obdobia zárobkovej činnosti a 29 rokov trvania invalidity.
Tento systém však nepodporuje snahu invalidných dôchodcov o zvyšovanie kvalifikácie a zárobku. Ak sa im podarí získať lepšie platenú prácu, ich invalidný dôchodok sa nezvýši, čo je demotivujúce.
Prečítajte si tiež: Všetko o zľavách na vlak
Ľubica Navrátilová pripomína, že Slovensko je jeden z mála európskych štátov, v ktorých je možný súbeh invalidného dôchodku a príjmu zo zárobkovej činnosti bez obmedzení. „Zároveň patrí poistencovi počas poberania invalidného dôchodku osobný mzdový bod 0,3, a to bez ohľadu na zárobkovú činnosť.“
Tento fakt je na jednej strane pozitívny, pretože umožňuje invalidným dôchodcom privyrobiť si a zlepšiť svoju životnú úroveň. Na druhej strane to môže viesť k zneužívaniu systému, ak sa invalidní dôchodcovia snažia pracovať načierno a vyhýbať sa plateniu daní a odvodov.
Invalidný dôchodca, ktorý pracoval po priznaní invalidného dôchodku, by mal po dovŕšení dôchodkového veku požiadať o priznanie starobného dôchodku. O priznanie starobného dôchodku by mal možnosť požiadať aj Juraj.
Sociálna poisťovňa bude vyplácať poistencovi buď invalidný, alebo starobný dôchodok podľa toho, ktorý bude vyšší. To znamená, že invalidný dôchodca, ktorý celý život pracoval a odvádzal dane, nemusí dostať vyšší dôchodok ako ten, ktorý nikdy nepracoval.
Ak požiada o zvýšenie invalidného dôchodku vzhľadom na zhoršený zdravotný stav, percento poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa môže zvýšiť. Avšak invalidný dôchodok nie je možné zvýšiť za obdobie, keď počas poberania invalidného dôchodku dôchodca pracuje.
Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku
Výška odvodov invalidného zamestnanca, ktorý pracuje na trvalý pracovný pomer, závisí od druhu invalidného dôchodku, ktorý dostáva.
Ak ide o invalidného dôchodcu, ktorého pokles schopnosti je viac ako 70 %, neplatí poistenie v nezamestnanosti vo výške 1 % z hrubej mzdy. Bude platiť nemocenské poistenie (1,4 %), starobné poistenie (4 %), invalidné poistenie (3 %) a zdravotné poistenie (2 %).
Invalidný dôchodca, ktorý má pokles schopnosti práce o viac ako 40 % a najviac o 70 %, bude platiť o niečo viac, a to nemocenské poistenie (1,4 %), starobné poistenie (4 %), invalidné poistenie (3 %), zdravotné poistenie (2 %), ale aj poistenie v nezamestnanosti (1 %).
Tento systém odvodov je pomerne zložitý a pre mnohých invalidných dôchodcov neprehľadný. Je dôležité, aby boli invalidní dôchodcovia informovaní o svojich právach a povinnostiach a aby vedeli, ako sa ich odvody vypočítavajú.
Existuje niekoľko faktorov, ktoré prispievajú k tomu, že dôchodcovia pracujú a mladí sú doma:
Tento jav má niekoľko negatívnych dôsledkov:
Na riešenie tohto problému je potrebné prijať komplexné opatrenia: