Sociálne odvody pre živnostníkov a SZČO: Komplexný prehľad podmienok a povinností

Živnosť, alebo samostatná zárobková činnosť (SZČO), predstavuje pre mnohých atraktívny spôsob zarábania príjmov a potenciálnu optimalizáciu daní. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o povinnostiach platenia sociálnych odvodov pre živnostníkov a SZČO na Slovensku, s dôrazom na podmienky, výnimky a špecifické situácie.

Povinnosť platenia sociálnych odvodov

Nie každý živnostník a SZČO má povinnosť platiť sociálne odvody. Táto povinnosť, prípadne jej zánik, sa posudzuje na základe výšky príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a výnosov súvisiacich s podnikaním za posledný kalendárny rok. Sociálna poisťovňa vychádza z údajov uvedených v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb.

Hranica príjmu pre vznik povinnosti

Povinné poistenie SZČO vzniká od 1. júla tým fyzickým osobám, ktoré za kalendárny rok 2024 dosiahli príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 8 580 eur (čiže mali príjem 8 580,01 eura a viac), za rok 2024 nemali predĺženú lehotu na podanie daňového priznania a zároveň majú k 1. júlu 2025 platné oprávnenie na vykonávanie činnosti. Ak SZČO nevykonáva činnosť na základe oprávnenia, povinné poistenie SZČO jej vzniká na základe dosiahnutej hranice príjmu. Tým SZČO, ktoré dosiahli príjem rovný alebo nižší ako 8 580 eur, povinné sociálne poistenie nevzniká.

Posudzovanie vymeriavacieho základu

Vymeriavací základ živnostníka alebo SZČO sa pre vznik či trvanie povinného sociálneho poistenia posudzuje vždy:

• k 1. júlu nasledujúceho kalendárneho roka (tzn. k 01.07.2026 podľa daňového priznania za rok 2025),
• k 1. októbru nasledujúceho kalendárneho roka, ak si živnostník, resp. SZČO predĺžil lehotu na podanie daňového priznania (tzn. k 01.10.2026 podľa daňového priznania za rok 2025 pri predĺžení lehoty).

Podmienkou pre posudzovanie sociálnych odvodov je, aby mal živnostník alebo SZČO k danému dátumu stále aktívne oprávnenie na podnikanie, tzn. či nedošlo k zrušeniu prevádzkovania živnosti, resp. zrušeniu výkonu činnosti podľa osobitných predpisov.

Prečítajte si tiež: Výsluhový dôchodca a Sociálna poisťovňa

Príklad

Peter si podal daňové priznanie za rok 2025 dňa 31.03.2026. Jeho príjem zo živnosti bol 5 600 eur. Vznikne Petrovi povinnosť platiť povinné sociálne odvody? Keďže sa berie do úvahy len príjem zo živnosti vo výške 5 600 eur a tento príjem nepresiahol stanovenú hranicu, povinnosť platiť sociálne odvody by mu nevznikla.

Samostatne hospodáriaci roľník (SHR)

Samostatne hospodáriaci roľník má v podnikateľskej sfére špecifické postavenie. Jeho právny status je bližšie upravený v osobitnom zákone č. 105/1990 Zb. Na výkon tejto činnosti nie sú potrebné žiadne kvalifikačné predpoklady. Podnikanie v postavení súkromne hospodáriaceho roľníka sa neriadi živnostenským zákonom.

Registrácia SHR

Pre podnikanie v pozícii roľníka je najväčším rozdielom, že oproti podnikaniu v pozícii SZČO sa samostatne hospodáriaci roľník (SHR) iba eviduje na príslušnom mestskom, alebo obecnom úrade. Kvôli registrácii je potrebné navštíviť ekonomický útvar, ktorý vystaví osvedčenie o zápise do evidencie. Hlásiť sa je potrebné na úrade, kde má osoba pozemky vo vlastníctve, alebo v prenájme. Najneskôr do 30 dní od registrácie získa osvedčenie o zápise ako samostatne hospodáriaci roľník.

Pri registrácii je potrebné mať:

• občiansky preukaz,
• vyplnenú žiadosť o zápis do evidencie SHR, ktorú vám dajú na príslušnom úrade, alebo ju nájdete na jeho webovej stránke,
• doklad o vlastníctve alebo prenajatí pozemku (list vlastníctva/nájomná zmluva),
• peňažné prostriedky v hotovosti, 6,50 € za zápis do príslušnej evidencie, ktoré je potrebné zaplatiť priamo v pokladni.

Následne podnikateľ písomne požiada štatistický úrad (v krajskom meste) o pridelenie identifikačného čísla = IČO. Vyplní žiadosť, ktorú nájde na internetovej stránke Štatistického úradu a zaplatí v kolkoch, hotovosťou alebo prevodom z banky poplatok 3,00 €. Osoba, ktorá podniká ako samostatne hospodáriaci roľník musí mať pridelené IČO. Po obdržaní IČO sa registruje na príslušnom daňovom úrade podľa trvalého bydliska. Na základe žiadosti o registráciu mu je pridelené daňové identifikačné číslo (DIČ).

Prečítajte si tiež: Odvody pri predčasnom dôchodku a živnosti

Dane a odvody SHR

SHR rovnako ako SZČO musí platiť aj zdravotné poistenie od dňa, kedy získal osvedčenie o zápise do evidencie. Do zdravotnej poisťovne sa musí prihlásiť do 8 dní od začatia podnikania. Rovnako musí SHR platiť aj sociálne poistenie tak ako SZČO od 1. júla kalendárneho roka po roku, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom jeho príjem z podnikania presiahne zákonom stanovenú výšku.

Príjmy a výdavky SHR

Samostatne hospodáriaci roľník svoje príjmy zaraďuje do kategórie príjmov z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva podľa § 6 ods. 1a) zákona o dani z príjmov. V rámci výdavkov môže využiť dve možnosti:

1. Uplatniť výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov z poľnohospodárskej činnosti (§ 6 ods. 1a) zákona) najviac do výšky 20 000 eur ročne.
2. Uplatniť preukázateľne vynaložené daňové výdavky. Môže teda viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Živnosť popri zamestnaní

O niečo zaujímavejšia je aj kombinácia zamestnanec a živnosť popri zamestnaní.

Povinnosť platiť sociálne odvody

V tejto oblasti sa na živnostníka „popri“ vzťahuje všetko, čo na „čistého“ živnostníka. Rovnako sa sleduje príjem, rovnako začína (resp. nezačína) platiť mesačné poistné a rovnako sa platí aspoň zákonné minimum. Žiadne výhody, úľavy ani rozdiely.

Daňové úľavy

Môže si základ dane znížiť o nezdaniteľné časti na seba, manželku (manžela) či dôchodkové sporenie - za rovnakých podmienok, ako „čistý“ živnostník. Je tu však jeden rozdiel: v zamestnaní mu vo väčšine prípadov na základe podpísaného vyhlásenia uplatňuje zamestnávateľ mesačnú časť celoročnej nezdaniteľnej mzdy na neho ako daňovníka a teda o túto sumu mu znižuje mesačnú zrazenú daň. Ak sa pri príjmoch zo zamestnania „vyčerpá“ celá suma tejto úľavy, od príjmov z podnikania už nebude čo odpočítať. V každom prípade sa všetky príjmy ešte raz zosumarizujú v daňovom priznaní a uplatnia sa ešte raz aj daňové úľavy (na konci roka sa uplatňuje napr. predĺženia lehoty na podanie daňového priznania). Musí podávať daňové priznanie k dani z príjmov typ B, v ktorom sumarizujú všetky svoje príjmy - t. j. aj príjem z podnikania a rovnako aj príjem zo zamestnania.

Prečítajte si tiež: Možnosti financovania pre dôchodcov

Výhody živnosti popri zamestnaní

Výhodou mať živnosť „popri zamestnaní“ sú možné úľavy na zdravotných odvodoch a tak trochu aj fakt, že živnostník si svoje príjmy môže optimalizovať sám a nevidí mu do nich zamestnávateľ.

Materské a vylúčenie povinnosti platiť poistné

Počas poberania materského môže nastať situácia, kedy je živnostník vylúčený z povinnosti platiť poistné. Toto vylúčenie by mu trvalo, ak by mu trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia podľa § 48 ods. 1 alebo § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Vylúčenie povinnosti platiť poistné bude trvať rovnaké obdobie a za rovnakých podmienok ako by inak trval nárok na materské, t. j. podmienky trvania nároku na materské sú podmienkami trvania vylúčenia povinnosti platiť poistné.

Podmienky trvania vylúčenia povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie sú napr. Podmienka starostlivosti o dieťa sa v jednotlivých prípadoch posudzuje individuálne. Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť popri starostlivosti o dieťa (bez ohľadu na to, či ide o nový pracovnoprávny vzťah alebo podnikanie) Sociálna poisťovňa musí zhodnotiť, či čas výkonu práce, hoci aj v domácom prostredí, umožňuje starať sa o dieťa, t. j. či je reálne, aby sa poistenec popri výkone práce plnohodnotne staral o dieťa. Starostlivosť o dieťa musí byť poskytovaná osobne a celodenne, t. j. je nezastupiteľná inou osobou a osoba sa musí o dieťa starať na každodennej báze. Zároveň Sociálna poisťovňa musí skúmať aj to, či došlo k poklesu príjmu poistenca, keďže materské sa poskytuje ako náhrada strateného príjmu.

Oznámenie o vzniku, trvaní alebo zániku povinného poistenia

Na väčšinu živnostníkov a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) čakajú v lete zmeny, ktoré súvisia s ich odvodovými povinnosťami voči Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa im do 21. júla 2025 sama oznámi vznik, trvanie alebo zánik povinného sociálneho poistenia a výšku ich odvodovej povinnosti, ktorá sa na nich bude vzťahovať od 1. júla 2025. Tieto oznámenia Sociálna poisťovňa bude posielať automaticky, živnostníci a ostatné SZČO nemusia o nič žiadať. Z oznámenia Sociálnej poisťovne sa živnostníci dozvedia všetky potrebné informácie o výške ich vymeriavacieho základu na platenie poistného, o výške poistného na sociálne poistenie, vrátane informácie o dátume splatnosti a spôsobu úhrady poistného. Prvýkrát SZČO zaplatia poistné v novourčenej výške do 8. augusta 2025 (za mesiac júl 2025). Týka sa to živnostníkov a ostatných SZČO, ktoré podali daňové priznanie v riadnom termíne, teda do 31. Uvedené sa netýka SZČO, ktoré podávajú daňové priznanie za kalendárny rok 2024 v predĺženej lehote - tým Sociálna poisťovňa informácie o vzniku, pokračovaní alebo zániku povinného sociálneho poistenia oznámi do 21. októbra 2025 a novourčené poistné následne prvý raz zaplatia do 10.

Kalkulačka na informatívny výpočet poistného

Sociálna poisťovňa pre SZČO aj tento rok pripravila praktickú pomôcku, v ktorej si môžu zistiť výšku odvodov v predstihu - Kalkulačku na informatívny výpočet poistného pre SZČO od 1. 7.

tags: #dochodca #shr #odvody #socialna #poistovna #podmienky