
Psychológovia sa už dlho snažia odhaliť tajomstvo ľudského šťastia. Ich výskumy odhalili, že prežívanie radosti, vitality a zmyslu života úzko súvisí s napĺňaním troch základných psychologických potrieb: autonómie, kompetencie a spätosti. Ak tieto potreby nie sú uspokojené, môžu viesť k rôznym problémom a ťažkostiam.
Autonómia znamená mať kontrolu nad vlastným životom a rozhodnutiami, namiesto toho, aby nás ovládali iní. Ide o pocit slobody a nezávislosti pri výbere vlastnej cesty a cieľov. Keď nám niekto alebo niečo bráni v autonómii, napríklad prísni rodičia, autoritatívny šéf alebo byrokratický systém, môže to viesť k hnevu, frustrácii a pocitu bezmocnosti.
Kompetencia predstavuje potrebu cítiť sa zručne a efektívne v činnostiach, ktoré považujeme za dôležité. Ide o pocit, že máme schopnosti a zručnosti potrebné na dosiahnutie úspechu v oblastiach, na ktorých nám záleží. Ak sa cítime preťažení neúspechmi a nedarí sa nám dosahovať ciele, môže to viesť k depresii a pocitu neschopnosti.
Spätosť znamená potrebu cítiť sa prepojený s ostatnými ľuďmi a mať s nimi blízke a zmysluplné vzťahy. Ide o pocit, že sme súčasťou komunity, že nás ostatní akceptujú a majú radi. Ak sa cítime osamelí, izolovaní alebo máme strach, že o nás naša skupina nestojí, môže to viesť k úzkosti a pocitu odcudzenia.
Teória sebaurčenia hovorí o dôležitosti motivácie pri napĺňaní základných psychologických potrieb. Motivácia má spektrum od vonkajšej po vnútornú, pričom každý typ motivácie prináša rôzne emocionálne signály.
Prečítajte si tiež: Možnosti financovania pre dôchodcov
Vonkajšia motivácia pochádza z vonkajších zdrojov, ako sú odmeny, tresty alebo tlak okolia. Keď sme motivovaní vonkajšími faktormi, potrebujeme viac sebakontroly, aby sme dosiahli ciele. Napríklad, utečenci, ktorí opúšťajú svoje domovy kvôli vojne, sú motivovaní vonkajšími faktormi, ako je strach o život a bezpečnosť.
Vnútorná motivácia pramení zvnútra, z našej vlastnej túžby a záujmu o danú činnosť. Keď sme vnútorne motivovaní, činnosť nás baví a prináša nám radosť a naplnenie. Vnútorná motivácia vedie k spontánnemu konaniu a nepotrebujeme toľko sebakontroly.
Identifikovaná motivácia leží medzi vonkajšou a vnútornou motiváciou. Vzniká, keď si ceníme aktivitu, ale vnútorne si ju neužívame. Úspech v takejto činnosti spravidla prináša pocit úspechu alebo teplý pocit z dobre vykonanej práce.
Internalizovaná motivácia znamená, že si ceníme niečo mimo samotnej činnosti. Napríklad, mnohí z nás nenávidia cvičenie, ale chceme byť zdraví. Dieťa možno nechce hrať na violončelo, ale túži po pochvale rodiča.
Introjekcia je proces, pri ktorom jednotlivec nevedome preberá vlastnosti, správanie, hodnoty alebo pocity inej osoby a včleňuje ich do svojej vlastnej osobnosti. Keď nás veci závislé od introjekvovaného správania robia nešťastnými, znamená to, že sme našli niečo neautentické pre seba. Takáto introjekvovaná aktivita nemá takmer žiadnu šancu viesť k našej pohode.
Prečítajte si tiež: Všetko o zľavách na vlak
Teória sebaurčenia identifikovala bežné hodnoty, ktoré sú často spojené s introjekciou: popularita, sláva, status, moc, bohatstvo a úspech. Tieto hodnoty sú vonkajšie, lebo nie sú osobité pre nás. Vonkajšie snahy sú napokon zlé pre našu pohodu, pretože sú len biedne náhrady za základné psychologické potreby. Keď našu autonómiu potláčajú prísni rodičia alebo disciplinárni učitelia, môžeme túžiť po moci. Keď sme osamelí alebo sa cítime nemilovaní za to, akí sme, môžeme to kompenzovať hľadaním slávy či popularity.
Teória sebaovládania nás učí počúvať emócie a interpretovať motivácie. Môžeme ich použiť ako sprievodcu k hodnotám, aktivitám a ľuďom, ktorí sú pre nás správni. Ak cítime radosť a naplnenie pri riešení zložitej hádanky, možno uvažujme o kariére zahŕňajúcej túto aktivitu, ako právo alebo inžinierstvo. Ak sú takéto hádanky pre nás mučenie, aj to je signál. Možno by lepšie fungovalo niečo viac vzťahové alebo intuitívne, ako sociálna práca.
Keď sa venujeme veciam autentickým pre nás, posilňujeme svoju autonómiu. Budujeme kompetencie v týchto aktivitách, lebo sú vnútorne motivované. Vytvoríme hlboké vzťahy s ľuďmi, ktorých stretneme, pretože sa skutočne máme radi.
Vzťah rodičov je prvý, ktorý deti vidia. Od toho sa bude odvíjať ich nahliadanie na partnerské a manželské súžitie. Ako sa k sebe správajú rodičia, bude odrazový mostík pre to, čo budú deti v partnerstve pokladať za normálne. Ak sa rodičia k sebe nesprávajú pekne, robia si naprieky a nedokážu sa v pokoji dohodnúť, dieťa môže začať uvažovať o tom, či je v poriadku správať sa takto k ostatným. Môže sa pýtať, či sa toto deje vo všetkých rodinách a či sa to pokladá za normálny vzťah. Dieťa môže mať pocit, že bude musieť prežívať tieto situácie a emócie, ubližovať a nechať si ublížiť. Ich správanie k sebe navzájom budú deti pokladať za vzorové a budú automaticky predpokladať, že tak ako sa správa otec k matke, tak sa bude správať každý muž k žene.
Matka a otec sú prvé idoly detí. Sú prví ľudia, ktorým sa chcú podobať, a zvyčajne sa aj stane, že sa im nakoniec podobajú. Nielen výzorovo ale aj charakterovo. Preto je dôležité, aby rodičia boli dobrým vzorom pre svoje deti a správali sa k sebe s úctou a láskou.
Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku
Starnutie prináša so sebou rôzne výzvy, ktoré môžu ovplyvniť psychickú pohodu seniorov. Medzi najčastejšie duševné ťažkosti, ktorými seniori trpia, patria depresie, úzkosti, osamelosť a demencia. Je dôležité, aby sme starším ľuďom venovali pozornosť a pomáhali im prekonávať tieto ťažkosti. Môžeme im pomôcť aktívne starnúť, podporovať ich v záujmoch a aktivitách, ktoré ich bavia, a zabezpečiť im prístup k sociálnym službám a zdravotnej starostlivosti.
Ako najlepšie začať rozhovor so starším človekom? Dôležité je byť trpezlivý, empatický a úctivý. Pýtajme sa ich na ich životné skúsenosti, záujmy a názory. Ukážme im, že nám na nich záleží a že ich počúvame. Komunikujme so seniormi tak, aby sa cítili s nami rovnocenne. Vyhýbajme sa zjednodušujúcim a ponižujúcim poznámkam.
tags: #dochodca #sprava #ako #dieta #psychologia