Povinnosti konateľa a spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.)

Tento článok sa zameriava na povinnosti konateľov a spoločníkov v spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) na Slovensku.

Úvod

Konateľ a spoločník v s. r. o. majú rôzne práva a povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona a zo spoločenskej zmluvy. Môžu získať peniaze z rôznych zdrojov, ako sú odmena za výkon funkcie, mzda v pracovnom pomere a podiely na zisku (dividendy). Je dôležité poznať daňové a odvodové povinnosti spojené s týmito príjmami.

Príjmy konateľa a spoločníka

Konateľ a spoločník v s. r. o. môžu získať peniaze troma hlavnými kanálmi:

1. Odmena za výkon funkcie: Táto odmena sa na účely daní považuje za príjem zo závislej činnosti. Z odmeny sa platia preddavky na daň a zároveň zdravotné aj sociálne odvody - podobne ako pri mzde.
2. Mzda v pracovnom pomere: Konateľ aj spoločník môžu byť v pracovnom pomere so spoločnosťou a poberať mzdu. V takom prípade sa na mzdu vzťahujú štandardné povinnosti zamestnávateľa podľa Zákonníka práce (dovolenka, príplatky, evidencie).
3. Podiely na zisku (dividendy): Vyplatené podiely na zisku fyzickej osobe - spoločníkovi sa zdaňujú zrážkou. Dividendy zo ziskov od roku 2017 nepodliehajú zdravotným odvodom.

Odmena za výkon funkcie konateľa

Konateľ má pri výkone svojej funkcie nárok na odmenu za výkon funkcie konateľa spoločnosti, ktorej výšku, čas a spôsob vyplácania určuje valné zhromaždenie (môže byť pritom vyplácaná napr. mesačne, ale aj ročne). Konateľ a aj spoločník s.r.o. môže svoju funkciu vykonávať aj bez nároku na odmenu. Tento model je často využívaný, pretože odmena je prvým predpokladom zakladajúcim povinnosť platenia odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne.

Konateľ, resp. spoločník vykonáva svoju funkciu buď na základe Mandátnej zmluvy podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá nemusí byť písomná, alebo na základe Zmluvy o výkone funkcie konateľa, resp. Zmluvy o výkone funkcie spoločníka podľa § 66 ods. Ak konateľ, alebo spoločník nemá so spoločnosťou uzatvorenú žiadnu písomnú zmluvu, na vzťah medzi spoločnosťou a konateľom alebo spoločníkom sa primerane uplatnia ustanovenia obchodného zákonníka o mandátnej zmluve (§ 66 ods. 6 Obchod. zák, § 566 a nasl. Obchod. zák.). V prípade mandátnej zmluvy, ide zo zákona o odplatnú zmluvu, to znamená, že ak chce konateľ alebo spoločník vykonávať svoju funkciu bez nároku na odmenu, v takom prípade musí so spoločnosťou uzatvoriť písomnú Zmluvu o výkone funkcie konateľa alebo spoločníka, ktorá musí byť schválená valným zhromaždením a v ktorej sa uvedie, že výkon funkcie konateľa, alebo spoločníka je bezodplatný.

Prečítajte si tiež: Možnosti financovania pre dôchodcov

Dane a odvody z odmeny konateľa

Pri pravidelnej odmene (mesačne) sa zvyčajne uplatnia sadzby: zdravotné poistenie 4 % zamestnanec a 11 % zamestnávateľ; sociálne poistenie 9,4 % zamestnanec a 24,15 % zamestnávateľ (spolu 33,55 %). Pri nepravidelnej odmene (napr. raz za rok/štvrťrok) je sociálne poistenie nižšie: 7 % zamestnanec a 21,75 % zamestnávateľ (zdravotné ostáva 4 % + 11 %). Sociálna poisťovňa zároveň používa maximálne vymeriavacie základy (stropy) - pri vysokých sumách môžu znížiť odvody; každoročné limity sledujte v aktuálnej tabuľke SP.

Príklad pravidelnej odmeny: 2 000 € mesačne.

• Zamestnanec: sociálne 188 € (9,4 %) + zdravotné 80 € (4 %) = 268 €.
• Firma: sociálne 483 € (24,15 %) + zdravotné 220 € (11 %) = 703 €.
• Celkový náklad firmy: 2 703 €.

(Daň z príjmu: 19 % do hranice 50 234,18 € základu dane; nad limit 25 %).

Príklad nepravidelnej odmeny: 10 000 € vyplatených raz ročne.

• Zamestnanec: sociálne 700 € (7 %) + zdravotné 400 € (4 %).
• Firma: sociálne 2 175 € (21,75 %) + zdravotné 1 100 € (11 %).
• Celkový náklad firmy: 13 275 €.

Pracovný pomer vs. Zmluva o výkone funkcie

Zmluva o výkone funkcie je obchodnoprávny vzťah (neplatí pre ňu Zákonník práce - napr. minimálna mzda či príplatky), no z pohľadu daní a odvodov sa odmena konateľa správa takmer rovnako ako mzda. Pri pracovnom pomere sa riešia štandardné povinnosti zamestnávateľa podľa Zákonníka práce (dovolenka, príplatky, evidencie). Pri nároku na odmenu sa konateľ na účely zdravotného poistenia považuje za zamestnanca - firma ho prihlási a z odmeny platí preddavky (pri nepravidelnej odmene sa prihlásenie robí len v mesiacoch, keď je odmena vyplatená). Do Sociálnej poisťovne sa konateľ s odmenou nahlasuje ako zamestnanec; pri nepravidelnom príjme sa použije odlišný typ príjmu, čo ovplyvní sadzby.

Prečítajte si tiež: Všetko o zľavách na vlak

Podiely na zisku (dividendy)

Vyplatené podiely na zisku fyzickej osobe - spoločníkovi sa zdaňujú zrážkou: zo ziskov od roku 2025 je sadzba 7 % (pri ziskoch za rok platilo prechodne 10 %). Pri vyplácaní osobám z „nekontrolovaných“ jurisdikcií sa uplatní 35 %. Dividendy zo ziskov od roku 2017 nepodliehajú zdravotným odvodom. Vyplatenie dividend osobám, ktoré nie sú spoločníkmi (napr. zamestnancom bez majetkovej účasti), sa na účely daní a odvodov posudzuje ako príjem zo závislej činnosti - t. j. Ak v roku 2026 rozdeľujete ešte staré zisky za účtovné obdobia začaté pred 1. 1. 2017, zdravotné poistné z dividend sa platí (s ročným stropom podľa vzorca poisťovne).

Podiely na zisku sa vyplácajú z už zdaneného zisku s.r.o. po skončení účtovného obdobia. Podiel na zisku vyplatený spoločníkovi v roku 2025 ešte za rok 2016 nie je predmetom dane z príjmov fyzickej osoby a preto spoločníkov podiel na zisku za rok 2016 zdaneniu nepodlieha. Avšak od roku 2018 nastali v tomto smere zmeny. Spoločníkov podiel na zisku za rok 2017 až 2024 je predmetom dane z príjmov fyzickej osoby a to znamená, že spoločník musí takýto podiel na zisku vyplatený v roku 2025 za rok 2024 zvlášť zdaniť a to sadzbou 10% (resp. 35%, ak sú dividendy vyplácané do nezmluvného štátu, alebo sú prijímané z nezmluvného štátu). Od roku 2024 sa podmienky pre zníženú 15 % sadzbu dane z príjmov pre právnické osoby zmenili a takúto zníženú sadzbu si môže takáto osoba uplatniť pri podaní daňového priznania v roku 2025 za zdaňovacie obdobie 2024, ak jej zdaniteľné príjmy (výnosy) za zdaňovacie obdobie 2024 nepresiahli sumu 60.000 eur.

Podiel na zisku vyplatený spoločníkovi, nie je vymeriavacím základom na platenie poistného na sociálne poistenie, t.j. Z podielu na zisku vyplateného v roku 2025 ešte za rok 2016 sa platia odvody na zdravotné poistenie a to vo výške 14 %, pričom výška maximálneho vymeriavacieho základu je 60-násobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.

Môže nastať aj taká situácia, že spoločnosť vyplatí podiel na zisku konateľovi, ktorý nie je spoločníkom spoločnosti, čiže nemá podiel na základnom imaní spoločnosti (podiel na zisku mu je vyplatený napr. V tomto prípade platí, že podiel na zisku vyplatený konateľovi v roku 2025 ešte za rok 2016 nie je predmetom dane z príjmov fyzickej osoby, t.j. podiel na zisku v tomto prípade zdaneniu nepodlieha. Avšak pokiaľ by sa jednalo o podiel na zisku vyplatený konateľovi bez účasti na základnom imaní v roku 2025 za rok 2017 až 2024, považuje sa za príjem zo závislej činnosti (§ 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov) a konateľ ho musí zdaniť spoločne so svojimi ostatnými príjmami (takýmito ďalšími príjmami môže byť napr. odmena za výkon funkcie konateľa, alebo mzda z pracovnoprávneho vzťahu, ak je konateľ zároveň aj zamestnaný, a pod.). Ak konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným nemá účasť na základnom imaní, čiže nie je v spoločnosti zároveň aj jej spoločníkom, vyplatené podiely na zisku za rok 2017 až 2024 sa považujú za príjem zo závislej činnosti (§ 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov) a konateľ z nich musí zaplatiť odvody do Sociálnej poisťovne a aj do zdravotnej poisťovne spoločne so svojimi ostatnými príjmami.

Pracovný pomer konateľa alebo spoločníka

Medzi spoločnosťou a spoločníkom, resp. konateľom je obchodnoprávny vzťah. Výkon funkcie konateľa sa nemôže riadiť pracovnou zmluvou podľa Zákonníka práce, no konateľ spoločnosti, ale aj spoločník spoločnosti (bez ohľadu na to, či je, alebo nie je zároveň konateľom spoločnosti) môže byť popri tomto obchodnoprávnom vzťahu so spoločnosťou zároveň v pracovnom pomere so spoločnosťou (napr. konateľ spoločnosti môže popri funkcii konateľa zároveň zastávať pozíciu generálneho riaditeľa, administratívneho pracovníka, či inú pracovnú pozíciu v rámci spoločnosti). V takom prípade má konateľ, resp. Každý spoločník (bez ohľadu na to, či je, alebo nie je zároveň konateľom) má nárok na podiel na zisku. Nárok na podiel na zisku má aj spoločník, ktorý je konateľom spoločnosti a poberá odmenu za výkon funkcie konateľa.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Zdravotné odvody pri nízkych príjmoch

Štát chcel obmedziť “špekulatívne uzatváranie pracovných pomerov” skrze novelu zákona o zdravotnom poistení od roku 2023, podľa ktorej budú aj nízkopríjmoví zamestnanci - s kratšími resp. mikro úväzkami - odvádzať zdravotný odvod aspoň z nejakého minima a to bez ohľadu na samotný príjem z tohto úväzku. A to aj tí “skutoční” nízkopríjmoví zamestnanci, no rovnako aj spoločníci, ktorí sa na kratší resp. “menší” pomer zamestnali vo vlastnej eseročke ako “hack”.

Nízkopríjmoví zamestnanci (pracovné právo) ako i mesačnou odmenou odmeňovaní konatelia budú musieť zdravotnej poisťovni doplatiť určitú sumu poistného do zákonného minima. Teda: z 10 eurovej hrubej mesačnej odmeny platia v princípe odvody do sociálnej i zdravotnej poisťovne 1,34 EUR (zrážka zamestnancovi), plus zamestnávateľ zaplatí navyše 3,52 EUR. Tým minimom bolo pôvodne o 14% z minimálnej mzdy pre prvý stupeň náročnosti práce. Platná verzia je miernejšia: minimom je 14% z inej štátom stanovenej sumy a to zo životného minima, ktoré je od 1.1.2024 v sume 268,68 (štát ju mení zakaždým k 1. júlu). A teda minimálnym poistným je 14% z tejto sumy, tj pre rok 2024 40,32 EUR. Sumu pre rok 2024 ovplyvnila ešte jedna premenná: zvýšenie sazdby zdravotného odvodu za firmu-zamestnávateľa z 10% na 11%.

Odvodová odpočítateľná položka v legislatíve ostáva. V skratke: zamestnanci s príjmom do 380 EUR mesačne zdravotný odvod “za seba” neodvádzajú, čiže im neznižuje ich čistý príjem; pri vyššom príjme sa odvodová úľava znižuje a od príjmu 570 EUR je nulová. Odvodová odpočítateľná položka sa týka zamestnancov v pracovnom pomere, nie konateľov odmeňovaných na základe obchodného práva.

Rôzne modely odmeňovania a ich dôsledky

Mikroúväzok

Pojem "mikroúväzok" nenájdete nikde v legislatíve a viacmenej ani v odborných výkladoch či článkoch. V podstate ide o akýsi minimalistický model, aby bol plusmínus “vlk sýty aj ovca celá”. Podľa pravidiel platných pred zavedením doplatku do minimálneho zdravotného odvodu plné verejné zdravotné poistenie v SR. Za určitých okolností aj sociálne poistenie. Sociálne poistenie však - na rozdiel od poistenia zdravotného - funguje na princípe zásluhovom, nie solidárnom. V preklade: koľko platíš, toľko dostaneš. Komplikovaná slovenská verzia: z čoho platíš, toľko dostaneš. Budúca dávka - starobný dôchodok, materské, náhrada za PN-ku - teda závisí od sumy, z ktorej sa poistenie platí (vymeriavací základ). Sociálne odvody v jednotkách EUR - z mikroúväzku - zabezpečia hlavne nárok na dôchodok či materské. Človek je skrátka poistený a za určitých okolností má nárok na príslušnú dávku. Druhá vec je však výška budúcej dávky: a tá už skutočne závisí od sumy, ktorá sa platila (resp. z ktorej sa odvody platili).

Spoločník z “mikropríjmu v čistom” - napr. na základe daného príjmu veľmi nevyjde daňový bonus na deti. Keďže jeho absolútna výška je limitovaná percentom z čiastkového základu dane - v preklade: hrubej odmeny/mzdy mínus odvody zamestnanca 13,4%. Povinnosť doplatiť zdravotný odvod aspoň na sumu 14% z platného životného minima.

Konateľská odmena 400 EUR mesačne

Hrubá konateľská odmena 400 EUR mesačne = odvody za konateľa a firmu zaplatené štátu 200 EUR. No zároveň hrubá odmena 400 EUR + odvody platené firmou 145 EUR sú spolu daňovým výdavkom firmy, teda znížia daň z príjmov o cca 115 EUR (resp. 82 EUR pri 15%-nej sadzbe). Keď si spočítate peniaze “odchádzajúce” plus tie daňovou úsporou “prichádzajúce”, stojí to mesačne 84-116 EUR. Cca toľko, koľko by konateľ/spoločník zaplatil ako samoplatiteľ, keby sa vo svojej firme vôbec neodmeňoval. Sociálne poistenie môže pokryť nárok na štátny starobný minimálny dôchodok. Starobný minimálny dôchodok je akýsi kočkopes medzi dávkou zo sociálneho poistenia a sociálnou dávkou - štát jednoducho tým, ktorým po dosiahnutí dôchodkového veku stanoveného štátnym zákonom o sociálnom poistení (!) nevyjde starobný dôchodok aspoň vo výške minimálneho dôchodku, doplatí do zákonom stanovenej výšky tohto minimálneho dôchodku. Podmienkou však nie je 15 rokov dôchodkového poistenia (ako pri “štandardnom” starobnom dôchodku), ale až 30 rokov poistenia. A poistenia dokonca nie hocijakého - na takto stanovený minimálny dôchodok musí náš modelový spoločník/konateľ/zamestnanec mať každý mesiac odmenu aspoň vo výške 0,241 násobku priemernej mzdy v danom roku. Čo v praxi znamená naozaj tých cca 400 EUR mesačne. S každoročnou úpravou sumy smerom hore.

Daňový bonus na deti nedostane každý. Fyzická osoba, poberajúca bonus na deti, musí mať aktívny príjem (§ 5 zamestnanie alebo § 6 ods. 1+2 SZČO) aspoň v nejakej výške. V princípe napr. konateľ s odmenou 400 EUR vie od r. 2024 získať maximálny bonus iba v prípade, ak má - alebo si ho uplatňuje iba na - 1 dieťa nad 18 rokov: Mesačná suma bonusu na toto dieťa 50 EUR teda spĺňa zákonné maximum, tj 20% z jeho mzdy/odmeny zníženej o odvody zamestnanca (13,4%) - a teda jeho odmena v čistom bude cca 250 EUR a v hrubom teda cca 290 EUR.

Poriadna výplata

Napr. sociálne poistenie pokryje nárok aj na iné možné dávky - materské pre mamičku i otecka, invalidný dôchodok, dávku v nezamestnanosti.

Pokrytý daňový bonus na deti. Tiež to závisí od počtu detí, ale čím vyššia výška mzdy/odmeny, tým potenciálne vyšší nárok na daňový bonus (tj bližšie k zákonnému maximu). Napr. konateľ s 2 deťmi do 18 rokov vie od r.

Suma mzdy/odmeny plus odvody platené zamestnávateľom (36,2%) idú firme do daňových výdavkov a teda znižujú daň z príjmov za spoločnosť. Napr. spomenutá odmena 1 000 EUR (hrubá zmluvná) stojí firmu (odchádzajúce odvody a preddavok na daň zo závislej činnosti) cca 573. EUR, no na dani z príjmov vlastne ušetrí 284 resp. 203 EUR. Tu už štátu zaplatíte slušne veľa. Vlastne: stále cca 50% z danej mesačnej mzdy/odmeny.

Pokryté zdravotné poistenie. V tomto prípade už bohužiaľ o trochu drahšie. Za určitých okolností má spoločník zabezpečené aj sociálne poistenie.

Ďalšie možnosti odmeňovania

• Žiť z dividend: Prípadne sa hrať s inými modelmi - ak vlastnej eseročke prenajímam kanceláriu, dostávam trhové nájomné; ak jej poskytujem služby ako nezávislý kontraktor, platí mi trhovú hodinovku; ak som jej poskytol právo na používanie diela, dostávam autorskú odmenu. Uvedené modely sa vlastne dajú aj skombinovať s jedným s vyššie uvedených pomerov - zamestnanie resp. konateľ s odmenou. A nemusia.
• Spoločník ako samoplatiteľ: Odpadáva časť agendy so zamestnávaním/odmeňovaním, zmluvami, registráciami, výkazmi a možnými kontrolami. Spoločník eseročky, ktorý ako FO má nejaký cash-flow, si svoj dôchodok resp. budúcnosť vie namiesto odvodov do socky zabezpečiť slobodným investovaním. Nebude potrebné si zdravotný odvod doplácať do minima, ako prípadný zamestnanec/konateľ eseročky s mikroodmenou. Ak teda spoločník nie je povinne zdravotne poistený z iného titulu (zamestnanec v inej firme, SZČO, poistenec štátu), platí si zdravotný odvod ako samoplatiteľ. A to z vlastného vrecka a z vlastných peňazí a bez možnosti znížiť si o tieto sumy daň z príjmov eseročky. A konštantnej výške, trochu vyššej než je aktuálne navrhované minimum nízkopríjmových zamestnancov.
• Spoločník so živnosťou: Ak by spoločník mal okrem eseročky zároveň aj aktívnu živnosť, prípadne inú samostatne zárobkovú činnosť, podliehajúcu zdravotným a sociálnym odvodom, tak v podstate zdravotné odvody z “plnej” živnosti platí v podstate tiež v nejakej minimálnej výške.
• Spoločník žijúci v zahraničí: Dlhodobo (viac ako 6 mesiacov) sa zdržiava v zahraničí a je tam zdravotne poistený - za zdravotné poistenie v krajinách mimo EÚ sa na tento účely akceptuje aj akékoľvek komerčné poistenie. Zrušiť trvalý pobyt v SR spolu s odovzdaním občianskeho preukazu je vhodné pre hardcore nomádov, ktorí naozaj dlhodobo v SR žiť nechcú.

Zmeny v postavení konateľov a spoločníkov od roku 2011

S účinnosťou od 1. januára 2011 nadobudli postavenie zamestnanca na účely zdravotného a sociálneho poistenia niektoré nové kategórie fyzických osôb, vrátane konateľov a spoločníkov, ktoré sa za túto kategóriu do konca roka 2010 nepovažovali. Táto zmena je dôsledkom novej koncepcie definície zamestnanca na účely zdravotného a sociálneho poistenia, ktorá bola ustanovená v novele č. 499/2010 Z. z. zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ZZP), ako aj v novele č. 543/2010 Z. z. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ZSP). Obe novely boli schválené dňa 2.

Základné pojmy

Podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len OZ) môžu byť za účelom podnikania založené tieto druhy obchodných spoločností: verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť. Článok je rozdelený na tri časti. V úvode sú vysvetlené základné pojmy - ktorá fyzická osoba sa považuje za spoločníka alebo konateľa, ako správne zadefinovať jej právny vzťah k spoločnosti s r. o., čo je podiel na zisku. V ďalšej časti sa venujeme zmenám, ktoré sa dotkli konateľov a spoločníkov v oblasti sociálneho poistenia a v tretej časti sú to zmeny týkajúce sa oblasti zdravotného poistenia. V nasledovných riadkoch nájdete odpovede na otázky, kedy sa spoločník a konateľ považuje na účely zdravotného a sociálneho poistenia za zamestnanca, aké povinnosti má v tejto súvislosti ich zamestnávateľ (spoločnosť s r.

Spoločník spoločnosti s r. o.

Spoločnosť s r. o. je kapitálová spoločnosť, ktorú môže založiť minimálne jedna osoba, maximálne však 50 spoločníkov. Spoločnosť s r. o. vzniká dňom zápisu do obchodného registra. Návrh na zápis do obchodného registra podávajú a podpisujú všetci konatelia spoločnosti. Spoločníkom sa stáva osoba, ktorá je určená v spoločenskej zmluve, a to dňom zápisu obchodnej spoločnosti do obchodného registra. Spoločníci vykonávajú práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. Valné zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov. Z § 66 ods. 3 OZ vyplýva, že vzťah medzi spoločnosťou a spoločníkom sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, tzn. že zmluva o zariaďovaní záležitostí sa vyžaduje vtedy, keď spoločník zariaďuje záležitosti spoločnosti. Vykonávaním činnosti tohto druhu vzniká medzi spoločníkom a spoločnosťou právny vzťah, ktorý je obchodnoprávnym vzťahom a riadi sa ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zároveň je potrebné uviesť, že typ zmluvy, na základe ktorej je upravený vzťah s právnickou osobou, a teda aj vyplácanie príslušnej odmeny, nemá vplyv na zaradenie odmeny medzi iné druhy príjmov, vždy pôjde o príjem podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. Základnou povinnosťou spoločníka je splnenie vkladovej povinnosti, t. j. splatenie vkladu, na ktorého vloženie sa zaviazal v spoločenskej zmluve. V zmysle § 113 OZ je spoločník povinný splatiť vklad do plnej výšky najneskôr však do piatich rokov od vzniku spoločnosti alebo od jeho vstupu do spoločnosti, alebo od prevzatia záväzku na nový vklad. Tejto povinnosti nemožno spoločníka zbaviť. V zmysle § 123 OZ majú spoločníci nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Podiel na zisku vyplatený spoločníkovi spoločnosti s r. o. sa považuje za príjem, ktorý v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) ZDP nie je predmetom dane. Pri dosiahnutí zákonom stanovenej výšky je povinnosťou z podielov na zisku zaplatiť poistné na zdravotné poistenie (viac ďalej v samostatnej kapitole). V prípade uzatvorenia mandátnej zmluvy, resp. obdobnej zmluvy na zariaďovanie záležitostí spoločnosti môže byť spoločníkovi vyplatená odmena, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. Zákon nevylučuje, že spoločník môže mať v spoločnosti na výkon pracovných činností uzavretý pracovný pomer. Tento právny vzťah sa bude riadiť Zákonníkom práce a príjem vyplatený z titulu tohto právneho vzťahu sa bude považovať za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm.

#

tags: #dochodca #spolocnik #konatel #povinnosti