
Právo na podiel na zisku je jedným zo základných práv spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným (s. r. o.) a akcionára akciovej spoločnosti (a. s.). Rozhodnutie o rozdelení zisku patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia s. r. o. a a. s. Podiel na zisku môže vyplácať s. r. o. a a. s. len pri splnení podmienok uvedených v Obchodnom zákonníku (OZ).
Podľa § 123 ods. 1 Obchodného zákonníka majú spoločníci právo na podiel na zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. V akciovej spoločnosti majú právo na podiel na zisku okrem akcionárov aj členovia predstavenstva a členovia dozornej rady. Predstavenstvo je štatutárnym orgánom akciovej spoločnosti, na ktorého činnosť dohliada dozorná rada.
Obchodný zákonník zakazuje vyplácanie preddavkov na podiely na zisku v akciovej spoločnosti (§ 179 ods. 5 OZ), pretože pri ich výplate ešte nie je známy výsledok hospodárenia spoločnosti vo väzbe na riadnu účtovnú závierku. Rovnaký zákaz vyplácania preddavkov na podiely na zisku vyplýva z § 123 ods. 3 OZ aj pre spoločnosť s ručením obmedzeným. Plnenie poskytnuté v rozpore s týmto zákonom je plnením bez právneho dôvodu, ktoré je spoločník povinný vrátiť spoločnosti.
V družstvách sa na určení zisku, ktorý sa má rozdeliť medzi členov, uznáša členská schôdza pri prerokovaní individuálnej účtovnej závierky. Podiel člena družstva na zisku určenom na rozdelenie sa určí pomerom výšky jeho splateného vkladu k splateným vkladom všetkých členov, ak zo stanov nevyplýva niečo iné, pričom u členov, ktorých členstvo v rozhodnom roku trvalo len časť roka, sa podiel pomerne kráti (§ 236 OZ).
Podľa § 21 ods. 1 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb. Ide len o podiely na zisku vyplácané v súlade s OZ po skončení účtovného obdobia na základe schválenej ročnej účtovnej závierky valným zhromaždením, ktoré súčasne rozhodne o celkovej výške a podmienkach vyplatenia podielov na zisku členom štatutárnych a ďalších orgánov právnických osôb a zamestnancom.
Prečítajte si tiež: Možnosti financovania pre dôchodcov
Za účinnosti zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov (od 1. 1. 1993 do 31. 12. 1999) boli podiely na zisku (dividendy) vyplácané zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva zdaniteľnými príjmami [u fyzickej osoby príjmy z kapitálového majetku podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona]. Tieto príjmy sa zdaňovali osobitnou sadzbou dane vo výške 15 %.
Za účinnosti zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov (od 1. 1. 2000 do 31. 12. 2003) boli rovnako dividendy a podiely na zisku z účasti v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z členstva v družstvách zdaniteľným príjmom, ktorý sa zdaňoval osobitnou sadzbou dane 15 %. Od 1. 1. 2002 sa na účely tohto zákona za podiely na zisku alebo výnosy z akcií nepovažovali sumy použité zo zisku po zdanení na zvýšenie vkladu spoločníka z majetku prevyšujúceho základné imanie spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciovej spoločnosti.
Od 1. 1. 2004, podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, podiely na zisku (dividendy) vyplácané zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určené na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, nie sú predmetom dane fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 písm. c). Obdobne, ak je podiel na zisku vyplatený právnickej osobe, nie je predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c).
Na účely uplatnenia § 3 ods. 2 písm. c) a § 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov nie je rozhodujúci spôsob vyčíslenia základu dane z príjmov a následne spôsob zdanenia zisku a vyčíslenia podielu na zisku spoločníkov (členov družstva) platný v krajine sídla obchodnej spoločnosti alebo družstva. To znamená, že okrem bežného spôsobu zdanenia základu dane vykázaného z výsledku hospodárenia upraveného o príjmy a výdavky, ktoré nie sú súčasťou základu dane, môže byť právnická osoba zdanená v krajine sídla aj iným spôsobom (napríklad metódou prírastku obchodného majetku za zdaňovacie obdobie).
Ak podiely na zisku plynú zo štátu, s ktorým nemá Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, na ich zdanenie sa použije daňový predpis štátu, z ktorého príjem plynie. Ak podiely na zisku plynú zo štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, aplikuje sa pri zdanení aj príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, pričom sa vychádza z článku „Dividendy“.
Prečítajte si tiež: Všetko o zľavách na vlak
Podiely zo zisku vykázaného od 1. 1. 2004 a vyplatené daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou nepodliehajú zdaneniu. U týchto daňovníkov sa v Slovenskej republike zdaňujú len príjmy, ktoré majú zdroj na území Slovenskej republiky a ktoré sú taxatívne vymenované v § 16 zákona o dani z príjmov. Podiely na zisku vyplácané daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou nie sú zdrojom príjmu z územia Slovenskej republiky, t. j. nie sú v Slovenskej republike zdaniteľným príjmom.
Podľa § 52 ods. 24 zákona o dani z príjmov sa ustanovenia, podľa ktorých podiely na zisku nie sú zdaňované, použijú na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, t. j. po 1. 1. 2004. Podiely na zisku vyplácané po 1. 1. 2004, vzťahujúce sa na predchádzajúce zdaňovacie obdobia, ktoré neboli do konca roka 2003 vyplatené, podliehajú do 31. 12. 2012 zdaneniu ako súčasť základu dane v rámci podaného daňového priznania sadzbou dane 19 %.
Na základe poslednej vety § 52 ods. 24 zákona, ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. 12. 2003 vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezident SR) daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident SR), ktorý nemá stálu prevádzkareň na území SR, zrážkou dane podľa § 43 zákona o dani z príjmov.
Podľa druhej vety § 52 ods. 24 zákona o dani z príjmov podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie do 31. decembra 2003 vyplácané daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou od 1. apríla 2004 do 31. decembra 2012 sú príjmami zo zdrojov na území Slovenskej republiky a sú zdaňované v SR zrážkovou daňou podľa § 43 zákona o dani z príjmov. Pri zdanení sa použije sadzba dane 19 % v prípade, ak je podiel vyplatený daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou zo štátu, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak je s príslušným štátom uzatvorená zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, uplatní sa sadzba dane podľa tejto zmluvy.
Ak však ide o podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie do 31. decembra 2003 vyplácané daňovníkom so sídlom v členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takéhoto príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie, nie sú od 1. 4. 2004 do 31. 12. 2012 zdaňované zrážkou.
Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku
Osoby s majetkovou účasťou platia od 1. januára 2017 daň z dividend, no neplatia poistné. Ak sa podiel na zisku vyplatí zamestnancovi bez majetkovej účasti, takýto príjem je príjmom zo závislej činnosti a obchodná spoločnosť alebo družstvo z takéhoto príjmu zaplatí aj poistné.
Zisky dosiahnuté za roky 2017 až 2023, vyplatené v roku 2024, podliehajú 7 %-tnej zrážkovej dani.
Príjem z dividendy sa zdaňuje zrážkovo. Sadzba dane je 7 %, pričom sa môže zohľadniť zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak Slovenská republika nemá s daným štátom uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, sadzba dane je 35 %.
Daň sa platí na účet správcu dane v tvare IBAN, ktorý je vedený v Štátnej pokladnici.
V prípade, ak platiteľ dividend uhradí daň v inej výške alebo označí platbu nesprávne, správca dane môže spoločnosti vyrubiť pokutu.
Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do 15. dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac a predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane (§ 43 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). Ak spoločnosť vypláca dividendy postupne, na viac častí, oznámenie platiteľa dane sa podáva za každý mesiac samostatne.
Ak platiteľ dane doteraz nebol zaregistrovaný na daňovom úrade, musí sa zaregistrovať podaním samostatného registračného formulára.
Z dividend zo zisku za účtovné obdobie, ktoré začalo od 01.01.2017 a neskôr, sa už zdravotné odvody neplatia. Dividendy z účtovného obdobia od 01.01.2011 do 31.12.2016 naďalej vstupujú do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie, pričom na tieto príjmy sa vzťahuje maximálny ročný vymeriavací základ.
Príjmy z dividend za rok 2012, ktoré boli vyplatené v roku 2014, sa oznamovali do 31.05.2015 príslušnej zdravotnej poisťovni a zdravotná poisťovňa z nich poistné vypočítala v ročnom zúčtovaní poistného. Z dividend za rok 2013 už platiteľ dividend vykazoval a uhrádzal preddavky na poistné.
Spoločnosť Alfa s.r.o. dosiahla za rok 2023 zisk po zdanení vo výške 100 000 eur. Valné zhromaždenie rozhodlo o vyplatení tohto zisku spoločníkom vo forme dividend. Jedným zo spoločníkov je spoločnosť Gama s.r.o. Keďže dividendy sú vyplácané zo zisku dosiahnutého po 1. januári 2004, nie sú predmetom dane. Spoločnosť Alfa s.r.o. zrazí z dividendy 7% daň a odvedie ju správcovi dane.
Spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom na území Slovenskej republiky vyplatila v roku 2012 občanovi s trvalým pobytom na Ukrajine, ktorý je jej 100 % vlastníkom, podiel na zisku za rok 2003. Na podiel na zisku za rok 2003 sa nevzťahuje výnimka uvedená v § 52 ods. 24 druhej vete, pretože Ukrajina nie je členským štátom Európskej únie. V súlade so Zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia s Ukrajinou sa dividendy môžu zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom je spoločnosť, ktorá ich vypláca, rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však príjemca skutočným vlastníkom dividend, takto uložená daň nepresiahne 10 % hrubej sumy dividend. Slovenská spoločnosť má povinnosť pri vyplatení podielu vykonať zrážku dane vo výške 10 % z hrubej sumy dividend vyplatených ukrajinskému daňovníkovi v súlade s § 43 zákona o dani z príjmov.