Predškolská výchova mentálne postihnutých: Metodický prístup

Úvod

Psychopédia, ako vedný odbor špeciálnej pedagogiky, sa zaoberá výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých jedincov. Mentálne postihnutie je v špeciálnej pedagogike chápané ako nedostatočná schopnosť transformovať poznané veci do myšlienok a udalostí. Tento článok sa zameriava na metodické aspekty predškolskej výchovy detí s mentálnym postihnutím, s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku.

Definícia a klasifikácia mentálnej retardácie

Mentálna retardácia je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie s IQ pod 70, ktorá sa prejavuje už v útlom detskom veku. Delí sa na oligofréniu (slabomyseľnosť) a demenciu.

  • Oligofrénia je obmedzenie vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových, teda narušenie intelektu. Je zdedená alebo vrodená, poprípade vzniká v ranom období detstva, spravidla do 2. roku života. Tento stav je trvalý a nemožno ho odstrániť. Príčiny oligofrénie môžu byť biologicky podmienené, súvisiace s poškodením mozgu, alebo sociálne podmienené, t.j. extrémna výchovná zanedbanosť.
  • Demencia je neskôr získaná porucha mentálnych, povahových i duševných schopností, ktorá vzniká ako následok nejakého ochorenia alebo úrazu po 2. roku života.

Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje testami inteligencie a je vyjadrený číselným kvocientom IQ. Za normu sa považuje hodnota IQ okolo 100. Na základe toho rozlišujeme:

  • Debilitu (ľahká mentálna retardácia) s IQ 70-50 - jedinci sú vychovávateľní a vzdelávateľní.
  • Imbecilitu (stredná mentálna retardácia) s IQ 49-35 - jedinci nie sú vzdelávateľní, iba vychovávateľní.
  • Idiocitu (ťažká a hlboká mentálna retardácia) s IQ 34-0 - jedinci nie sú vzdelávateľní ani vychovávateľní.

Okrem mentálnej retardácie je dôležité spomenúť aj autizmus, ktorý je vrodenou neschopnosťou nadviazania kontaktu s ostatnými ľuďmi.

Výchova a vzdelávanie mentálne postihnutých na Slovensku

V Slovenskej republike existujú osobitné a pomocné školy, ktoré sú určené pre mentálne postihnuté deti.

Prečítajte si tiež: Trendy v starostlivosti o deti predškolského veku

  • Deti s miernou duševnou zaostalosťou (debilitou) s IQ 50-70 sú vychovávateľné, vzdelávateľné a svojprávne, preto navštevujú špeciálne školy. Rozlišujeme eretickú formu (nekľud, pohyblivosť, výchovné problémy).
  • Stredne ťažká duševná zaostalosť (imbecilita) s IQ 35-49 predstavuje výrazné obmedzenie schopnosti človeka. Títo jedinci sa pokladajú za nevzdelávateľných a čiastočne vychovávateľných a obyčajne sú zaradení do ústavov. Znaky zahŕňajú primitívne myslenie, oneskorenú reč, manuálnu nezručnosť, agramatickú reč a poruchy výslovnosti. Výchova sa zameriava na osvojenie základných hygienických návykov, sebaobsluhu a základné spoločenské návyky, pričom jedinec je nesamostatný a vyžaduje stálu starostlivosť.
  • Ťažká duševná zaostalosť (idiocia) s IQ 20-34 a hlboká duševná zaostalosť (hlboká idiocia) s IQ menej ako 20 znamenajú, že ani v dospelosti nedosahujú rozumové schopnosti ako dvojročné dieťa. Dorozumievajú sa cez neverbálne znaky a posunky. Vyžadujú aj lekársku opateru a dožívajú sa veku do 30 rokov. Príčiny môžu byť genetické, prenatálne (počas tehotenstva) alebo spôsobené ožiarením.

Podľa štatistík predstavuje populácia s mentálnou retardáciou v Slovenskej republike 2-2,5% bez komplikácií a 0,3-0,4% s komplikáciami.

Špecifické aspekty predškolskej výchovy detí s mentálnym postihnutím

Predškolská výchova detí s mentálnym postihnutím si vyžaduje špecifický prístup, ktorý zohľadňuje individuálne potreby a schopnosti každého dieťaťa. Dôležité je vytvárať podnetné prostredie, ktoré podporuje rozvoj kognitívnych, sociálnych a emocionálnych zručností.

Rozumová výchova v predškolskom veku

Rozumová výchova detí raného veku zahŕňa úlohy zmyslového rozvoja, formovanie myslenia, reči, pamäti, pozornosti, orientácie v najbližšom okolí, obohacovanie rôznymi dojmami. Realizujú ju učiteľky pri hrách a hrových zamestnaniach detí, pri ich samostatnej činnosti, ktorú organizuje a usmerňuje dospelý, na prechádzkach, v čase, keď sa deti umývajú, obliekajú, jedia a pod. Veľký význam pre rozvoj intelektu má správne usporiadané prostredie- miestnosti a ich zariadenie; nábytok v triedách a v miestnostiach pre jednotlivé skupiny, ich akustika a pod. Neobyčajne dôležité sú záujmové hry a hrové zamestnania. Pod vedením dospelého sa deti učia pozorovať predmety, počúvať zvuky, narábať s predmetmi a hračkami, získavať poznatky o prostredí primerané veku a schopnosť učiť sa.

V celom ranom detstve sa metódy a spôsoby rozumovej výchovy menia podľa toho, ako sa dieťa vyvíja. V prvých mesiacoch života dieťaťa dospelý dáva podnety na vnímanie tým, že mu ukazuje príslušné predmety. V druhom polroku robí rukou dieťaťa pohyby, učí ho narábať s predmetom, pričom mu slovami vysvetľuje tak, aby mu dieťa rozumelo ,,vezmi“ ,,polož“ a pod. V druhom roku ukazuje dieťaťu predmet a vysvetľuje mu, ako sa ním narába. To, čo sa deti naučili na zamestnaniach, uplatňujú pri samostatnej činnosti, ktorú dospelý usmerňuje.

#

Prečítajte si tiež: Predškolská starostlivosť na Slovensku

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o nemeckého ovčiaka

tags: #predškolska #výchova #mentálne #postihnutých #metodika

Ďalšie články