
Odpočítateľná položka (OP) na zdravotné poistenie je téma, ktorá sa dotýka mnohých zamestnancov a živnostníkov na Slovensku. Hoci primárne je určená pre zamestnancov, jej princípy a dopady majú význam aj pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Tento článok poskytuje komplexný pohľad na odpočítateľnú položku, jej uplatňovanie, podmienky a zmeny, ktoré nastali od jej zavedenia, s dôrazom na jej relevantnosť pre živnostníkov.
Odpočítateľná položka bola zavedená 1. januára 2015 s cieľom znížiť odvodové zaťaženie zamestnancov a zamestnávateľov s nižšími mesačnými príjmami. Vďaka nej sa buď úplne odpustila povinnosť platiť poistné, alebo sa výrazne znížila odvodová povinnosť. Pôvodne si ju mohli uplatňovať zamestnávatelia aj zamestnanci, ale od 1. januára 2018 si ju už zamestnávateľ uplatňovať nemôže. Zamestnanec si ju však môže naďalej uplatňovať vo svojej časti príjmu/vymeriavacieho základu.
Odpočítateľnú položku uplatňujú zamestnávatelia za svojich zamestnancov, ktorí sú:
Pričom nie je rozhodujúca výška pracovného úväzku.
Odpočítateľnú položku si nemôžu uplatniť:
Prečítajte si tiež: Možnosti financovania pre dôchodcov
Oznámenie zamestnanca: Zamestnanec musí do ôsmich dní odo dňa vzniku pracovného pomeru oznámiť zamestnávateľovi nárok na uplatnenie odpočítateľnej položky na tlačive „Oznámenie zamestnanca na uplatnenie nároku na odpočítateľnú položku“. Ak si zamestnanec počas trvania pracovného pomeru nárok neuplatní, zdravotná poisťovňa zistí skutočnosť pri ročnom zúčtovaní poistného.
Jeden zamestnávateľ: Odpočítateľnú položku pri výpočte preddavkov na poistné môže uplatniť iba jediný zamestnávateľ zamestnanca. Ak má zamestnanec viacerých zamestnávateľov, odpočítateľná položka sa uplatní až v ročnom zúčtovaní poistného.
Prihlasovanie zamestnanca: Ak si zamestnávateľ uplatňuje odpočítateľnú položku za zamestnanca, neposiela do zdravotnej poisťovne žiadne oznámenie. Výnimkou je situácia, ak sa zamestnanec pokladá u toho istého zamestnávateľa za zamestnanca aj z iného dôvodu (napr. konateľ). Vtedy zamestnávateľ plní oznamovaciu povinnosť s uvedením kódu 2P. Kód 2P sa zasiela, ak sú splnené súčasne všetky 3 podmienky:
Prostredníctvom kódu 2P sa neoznamujú zmeny, ktoré sa týkajú dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Odpočítateľná položka sa zaokrúhľuje na eurocent nahor.
Prečítajte si tiež: Všetko o zľavách na vlak
Hoci živnostníci nemajú priamo nárok na uplatnenie odpočítateľnej položky pri výpočte preddavkov na zdravotné poistenie počas roka, jej princípy ovplyvňujú celkový systém zdravotného poistenia a môžu mať dopad na ich ročné zúčtovanie poistného.
Vymeriavacím základom samostatne zárobkovo činnej osoby je podiel základu dane z príjmov fyzických osôb (§ 6 ods.
Živnosť - resp. samostatná zárobková činnosť ako taká - je zaujímavým a dnes moderným spôsobom zarábania príjmov (či dokonca optimalizácie daní). Živnostník si daň zníži vďaka výhodným paušálnym výdavkom, nejakú dobu nemusí platiť odvody do Sociálnej poisťovne, väčšinou nemusí viesť účtovníctvo a vyprodukuje menej agendy ako štandardný zamestnanec. O niečo zaujímavejšia je aj kombinácia zamestnanec a živnosť popri zamestnaní. Po uzavretí roka mu zdravotná poisťovňa ešte raz prepočíta jeho príjmy, vypočíta celkové ročné odvody a prípadne vyrubí aj rozdiel medzi už zaplatenými preddavkami a touto celkovou sumou. Celkové ročné odvody však nemôžu klesnúť pod zákonné minimum - a tým je pre rok 2024 suma 1173,60 EUR. Povinnosť platiť sociálne odvody závisí od výšky príjmov - ak jeho podnikateľské aktívne príjmy za rok 2023 presiahli hranicu 7 824 EUR, začína platiť odvody od júla/októbra 2024, inak nie. Takto sa príjem testuje každý rok a ak ho podlezie, odvody do Sociálnej poisťovne neplatí. V opačnom prípade mu Sociálna poisťovňa odvody vypočíta podľa posledného uzavretého daňového priznania (resp. základu dane). Môže si základ dane znížiť o nezdaniteľné časti na seba, manželku (manžela) či dôchodkové sporenie - nezdaniteľné časti však majú svoje obmedzenia: od určitého základu dane sa postupne znižujú, nezdaniteľná časť na manželku je závislá aj od mesiacov, počas ktorých sa manželka stará o dieťa resp.
Po uzavretí roka mu zdravotná poisťovňa prepočíta jeho podnikateľské príjmy a vypočíta celkové ročné odvody. Keďže neplatil preddavky, nedoplatok zaplatí jednorázovo. V porovnaní s čistými živnostníkmi majú živnostníci „popri“ zásadnú výhodu: ak je vypočítané poistné nižšie, ako zákonné minimum, platia iba poistné vypočítané podľa skutočne dosiahnutých príjmov. Povinnosť platiť sociálne odvody: v tejto oblasti sa na živnostníka „popri“ vzťahuje všetko, čo na „čistého“ živnostníka. Rovnako sa sleduje príjem, rovnako začína (resp. nezačína) platiť mesačné poistné a rovnako sa platí aspoň zákonné minimum. Žiadne výhody, úľavy ani rozdiely. Môže si základ dane znížiť o nezdaniteľné časti na seba, manželku (manžela) či dôchodkové sporenie - za rovnakých podmienok, ako „čistý“ živnostník. Je tu však jeden rozdiel: v zamestnaní mu vo väčšine prípadov na základe podpísaného vyhlásenia uplatňuje zamestnávateľ mesačnú časť celoročnej nezdaniteľnej mzdy na neho ako daňovníka a teda o túto sumu mu znižuje mesačnú zrazenú daň. Ak sa pri príjmoch zo zamestnania „vyčerpá“ celá suma tejto úľavy, od príjmov z podnikania už nebude čo odpočítať. V každom prípade sa všetky príjmy ešte raz zosumarizujú v daňovom priznaní a uplatnia sa ešte raz aj daňové úľavy (na konci roka sa uplatňuje napr. Musí podávať daňové priznanie k dani z príjmov typ B, v ktorom sumarizujú všetky svoje príjmy - t. j. aj príjem z podnikania a rovnako aj príjem zo zamestnania. Výhodou mať živnosť „popri zamestnaní“ sú možné úľavy na zdravotných odvodoch a tak trochu aj fakt, že živnostník si svoje príjmy môže optimalizovať sám a nevidí mu do nich zamestnávateľ.
Podľa schválenej novely zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2022 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) sa s účinnosťou od 1. januára 2023 začne pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňovať inštitút tzv. minimálneho poistného a minimálneho preddavku zamestnanca Princíp spočíva v tom, že poistné a preddavok na poistné musia byť najmenej vo výške poistného a preddavku na poistné, ktoré by platil v súčte zamestnanec a zamestnávateľ zamestnanca, ktorý má príjem vo výške životného minima, určeného pre jednu plnoletú fyzickú osobu, platného k 1. januáru príslušného kalendárneho roka.Ak je skutočné poistné a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy. zamestnanci, ktoré sú zároveň aj poistencami štátu (napr. Čo v prípade, ak má zamestnanec viacero pracovných pomerov, alebo ak je SZČO? A ako sa zamestnávateľ dozvie, že zamestnanec je poistencom štátu?Ak je zamestnanec zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, alebo ak je zároveň SZČO, môže si uplatniť výnimku z uplatňovania minimálneho preddavku. Minimálne poistné sa u takéhoto zamestnanca vypočíta a zohľadní až v ročnom zúčtovaní poistného. Odkedy sa minimálny preddavok na poistné uplatňuje?Minimálny preddavok na poistné sa uplatní na obdobia od 1. januára 2023. Teda na príjem za mesiac december 2022 (vyplatený v januári 2023) sa minimálny preddavok nevzťahuje. Zvyšuje sa odvodové zaťaženie zamestnávateľa?Nie, odvodové zaťaženie zamestnávateľa sa nemení. Ako zaokrúhľovať peňažné sumy pri výpočte minimálneho preddavku na poistné?Zákon uvádza v § 16 ods. 1 - Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.Toto ustanovenie sa týka preddavku všeobecne, teda sa týka aj minimálneho preddavku.Zákon uvádza: Minimálny preddavok zamestnanca je súčet preddavku na poistné zamestnanca určeného zo sumy životného minima,47a) platného k prvému dňu kalendárneho roka určeného podľa § 16 ods. 2 písm. a) a preddavku na poistné zamestnávateľa za takéhoto zamestnanca podľa § 16 ods. 2 písm. c).Ak platí, že suma mesačného životného minima je 234,42 eur (stav k januáru 2023) potom pri stanovení minimálneho preddavku je nutné určiť, akú výšku by mal preddavok od (fiktívneho) zamestnanca s mzdou 234,42 eur (vrátane 10% odvodu zamestnávateľa).Odvod zamestnanca predstavuje: 234,42 x 4% = 9,3768. Po zaokrúhlení v zmysle § 16 ods. 1 je to 9,37 eur.Odvod zamestnávateľa predstavuje: 234,42 x 10% = 23,442. Po zaokrúhlení v zmysle § 16 ods.
Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku
Vzťahuje sa minimálny preddavok aj na dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti?Ak tieto dohody predstavujú výkon zárobkovej činnosti a nie sú medzi výnimkami (ako napr. dohody, týkajúce sa dôchodcov), potom sa ustanovenia o minimálnom preddavku uplatňujú aj na tieto dohody. Ako má zamestnávateľ vyplniť vo výkaze preddavkov položku Neuplatnenie minimálneho preddavku na poistné / NotAppliedMinimum v prípade, ak si zamestnanec neuplatňuje výnimku z uplatňovania minimálneho preddavku za celé obdobie v mesiaci, v ktorom bol zamestnancom, ale iba za časť mesiaca (napr. ak sa zamestnanec stal v priebehu mesiaca zároveň poistencom štátu)? Uviesť hodnotu TRUE alebo FALSE?Položka Neuplatnenie minimálneho preddavku na poistné / NotAppliedMinimum bude mať hodnotu FALSE a v položke Preddavok zamestnanec - dopočet do sumy minimálneho preddavku / DepositOfEmployeeAdd potom môže byť uvedená nenulová hodnota.
Príklady výpočtu preddavku na poistné s uplatneným minimálnym preddavkom na poistné:
Novelou zákona č. 580/2004 Z. z. OP sa uplatňuje u zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu a jeho príjem z uvedenej zárobkovej činnosti je nižší ako 570 Eur. S účinnosťou od 1. januára 2018 sa ukončuje uplatňovanie odpočítateľnej položky na vymeriavací základ zamestnávateľa. Preddavok na poistné za zamestnávateľa sa od 01.01.2018 vypočítava z položky mesačného výkazu „Celková výška príjmu“. Spresnenie výpočtu odpočítateľnej položky sa týka len výpočtu odpočítateľnej položky v ročnom zúčtovaní poistného na verejné zdravotné poistenie. Novelizované znenie § 13a zákona č. 580/2004 Z. z. Uvedenou zmenou dochádza k spresneniu výpočtu v špecifických prípadoch, keď príjem zamestnanca prevyšuje minimálnu mzdu a nebol zamestnancom celý rok. Popri existujúcom výpočte sa použije aj doplňujúci výpočet (§13a ods. 4 písm. b)), v ktorom sa odpočítateľná položka upravená podľa § 13a ods. 3 bude znižovať o dvojnásobok časti vymeriavacieho základu podľa § 13a ods. 1 presahujúci odpočítateľnú položku upravenú podľa §13a ods. Ako výsledná odpočítateľná položka sa použije tá, ktorá bude nižšia (tzn. porovná sa výpočet podľa §13a ods.4 písm. a) s výpočtom podľa § 13a ods. 4 písm.
tags: #dochodca #živnostník #a #odpočítateľná #položka #na