
Tento článok poskytuje podrobný prehľad o podmienkach a dôsledkoch zmeny dohody o pracovnom pomere, s dôrazom na situácie, kedy zamestnanec je práceneschopný.
Zmena dohody o pracovnom pomere je bežný jav, ktorý môže nastať z rôznych dôvodov. Či už ide o zmenu pracovnej pozície, mzdy alebo iných podmienok, je dôležité, aby zamestnanci a zamestnávatelia poznali svoje práva a povinnosti. Tento článok sa zameriava na situácie, kedy je zamestnanec práceneschopný (PN) a ako to ovplyvňuje zmenu dohody.
Počas prvých 10 kalendárnych dní PN má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa. Podmienkou je, že za toto obdobie nemá príjem za prácu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ zamestnanca na nemocenské poistenie. Náhrada príjmu sa poskytuje za 4. až 10. deň PN, ak poistenie (zamestnanie) trvá minimálne od 1. januára. Ak poistenie vzniklo po 1. januári, platia iné pravidlá.
Od 11. dňa PN má zamestnanec nárok na nemocenské dávky z nemocenského poistenia (NP). Podmienkou nároku na nemocenskú dávku je, že zamestnanec nemôže mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu než za vykonanú prácu. Táto podmienka sa sleduje len v právnom vzťahu, z ktorého zamestnanec žiada o nemocenskú dávku.
Podporné obdobie je 52 týždňov od vzniku PN. Skracuje sa o obdobia predchádzajúcich PN v období 52 týždňov pred vznikom PN, ak nemocenské poistenie netrvalo aspoň 26 týždňov od poslednej PN. Skrátenie sa nerealizuje, ak bola PN z dôvodu nariadeného karanténneho opatrenia.
Prečítajte si tiež: Možnosti financovania pre dôchodcov
Nárok na materské má poistenkyňa, ktorá je ku dňu pôrodu nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Materské sa vypláca od začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr od 8. týždňa pred týmto dňom.
Ochranná lehota po zániku poistenia je 7 dní. Ak poistenie trvalo menej ako 7 dní, ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Ak poistenkyni poistenie zaniklo v období tehotenstva, ochranná lehota je 8 mesiacov.
Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a stará sa o dieťa, má nárok na materské odo dňa prevzatia do starostlivosti, ak splnil podmienku 270 dní NP v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti.
Na určenie denného vymeriavacieho základu (DVZ) je potrebné zistiť rozhodujúce obdobie. Rozhodujúce obdobie sa zisťuje ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Ak dôvod vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.
Maximálny DVZ v roku 2017 bol 58,0603 EUR.
Prečítajte si tiež: Všetko o zľavách na vlak
DVZ pre nemocenské dávky sa zaokrúhľuje sa na 4 desatinné miesta nahor.
Zamestnávateľ je povinný oznámiť Sociálnej poisťovni začiatok a koniec PN a OČR (ošetrovanie člena rodiny) do 3 dní po 10. dni trvania PN. U nemocensky nepoisteného zamestnanca (dohody s nepravidelným príjmom) sú dni PN a OČR dňami, kedy zamestnanec nemá príjem a na tieto dni je potrebné zamestnanca zo zdravotnej poisťovne odhlásiť, resp. ho na tieto dni neprihlásiť.
Materská dovolenka je voľno, ktoré poskytuje zamestnávateľ na základe Zákonníka práce. Materské je dávka zo sociálneho poistenia. Zamestnávateľ podá do SP RL-zmena, v 9. riadku začiatok MD.
Zamestnanec sa vykazuje v mesačnom výkaze pre Sociálnu poisťovňu po celú dobu trvania právneho vzťahu, aj v mesiaci, kedy je celý mesiac práceneschopný, vrátane PN po podpornej dobe alebo PN po 52. týždni alebo počas OČR alebo poberania materského. Vo Výkaze preddavkov poistného do zdravotnej poisťovne sa uvádzajú zamestnanci, ktorí v danom mesiaci boli aspoň deň prihlásení do zdravotnej poisťovne.
Zamestnanec pracujúci na dohodu, ktorý je nemocensky poistený (s pravidelným príjmom), má v prípade PN nárok na náhradu príjmu aj na nemocenské, tiež mu vzniká nárok na ošetrovné a materské za rovnakých podmienok ako u zamestnanca v pracovnom pomere.
Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku
Ak je zamestnanec súčasne štatutárom, práceneschopnosť sa posudzuje v každom právnom vzťahu osobitne. Ak má vystavenú PN iba pre pracovný pomer, táto neplatí pre iný právny vzťah. Štatutári s nepravidelným príjmom nemajú nárok na nemocenské dávky.
Otec dieťaťa má nárok na materský príspevok, ak spĺňa podmienky. Ak otec nepoberá materské, ale stará sa o dieťa, štát platí poistné na dôchodkové poistenie iba v prípade, že sa na toto dôchodkové poistenie otec prihlási.
Od 1.1.2025 je účinná novela, na základe ktorej zamestnanec môže "preniesť" svoj nárok na rekreačný príspevok na svojho rodiča. Zamestnanec je povinný preukázať príbuzenský vzťah k rodičovi, napr. kópiou rodného listu. Zamestnávateľ (ako prevádzkovateľ) môže spracúvať osobné údaje iba v tom prípade a v tom rozsahu, keď je splnená aspoň jedna alebo viacero podmienok uvedených v čl. 6 ods. Nariadenia GDPR.
Zamestnávateľ je povinný dohodu o zrážkach zo mzdy akceptovať, pričom nemá možnosť s dohodou nesúhlasiť. Mzdová učtáreň by mala venovať osobitnú pozornosť k "existencii" dohody o zrážkach zo mzdy.
Po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia patrí starostovi peňažné plnenie s názvom odstupné. Starostovi obce môže vzniknúť nárok na odchodné, ale nie z titulu výkonu verejnej funkcie, ale z dôvodu existencie pracovného pomeru, ktorý bude ukončený.
Súčasná právna úprava priamo neumožňuje, ale ani “nezakazuje”, že zamestnanec nemôže čerpať jeden deň, dva dni alebo poldeň dovolenky. Výnimočne možno čerpať dovolenku aj poldeň; ide predovšetkým o prípady, kedy zamestnancovi v takomto rozsahu vznikol nárok na dovolenku.
Osobitný druh plnenia súvisiaci s pracovnými cestami predstavuje „Náhrada straty času“. Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov dohodnúť, že za čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorý nie je prácou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou, patrí zamestnancovi dohodnutá peňažná náhrada alebo náhradné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku.
Zákonník práce upravuje pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Fyzické osoby majú právo na prácu a slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti. Zamestnanci majú právo na odmenu za vykonanú prácu podľa jej množstva, akosti a spoločenského významu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci.