Nezdaniteľná časť základu dane: komplexný sprievodca

Základ dane a jeho nezdaniteľná časť sú kľúčové pojmy v daňovom systéme Slovenskej republiky. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na nezdaniteľné časti základu dane, ich význam, podmienky uplatnenia a dopad na daňovú povinnosť fyzických osôb.

Úvod do problematiky

Pojmy ako základ dane či jeho nezdaniteľná časť sú Vám určite známe, ale viete aj ich skutočný význam? Mali by ste mať na pamäti, že určitú časť príjmu za Vašu prácu musíte odovzdať vo forme daní štátu. Základ dane zjednodušene tvorí súčet všetkých častí príjmu, z ktorých je fyzická osoba povinná zaplatiť daň štátu. Od tejto sumy je možné zároveň odpočítať nezdaniteľnú časť základu dane, ktorú pravidelne na začiatku zúčtovacieho obdobia - teda kalendárneho roka, stanovuje zákon ako 21-násobok životného minima.

Čo sú nezdaniteľné časti základu dane?

Nezdaniteľné časti základu dane predstavujú tzv. odpočítateľné položky (daňové úľavy), o ktoré si daňovník (fyzická osoba) môže znížiť základ dane. Nezdaniteľné časti základu dane upravuje § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“). Cieľom metodického pokynu je zabezpečiť jednotný postup pri uplatňovaní nezdaniteľných častí základu dane podľa § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. Z ustanovenia § 11 ods. 1 ZDP vyplýva, že nezdaniteľné časti základu dane (ďalej len „NČZD“) sú sumy, o ktoré si daňovník, ktorý je fyzickou osobou, znižuje základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov podľa § 5 ZDP (príjmy zo závislej činnosti) alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP (príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti).

Aktívne vs. Pasívne príjmy

Nezdaniteľné časti základu dane si môžu uplatniť len fyzické osoby, ktoré dosiahli v danom zdaňovacom období takzvané aktívne príjmy. Za aktívne príjmy sa považujú príjmy podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP, kedy ide o príjmy za výkon závislej činnosti, príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjem z vytvorenia diela, príjem z činnosti znalcov, tlmočníkov a podobne. Medzi aktívne príjmy nepatrí napríklad príjem z prenájmu, príjem z použitia diela, príjem z predaja nehnuteľnosti a podobne.

V prípade, že v zdaňovacom období dosiahne daňovník (fyzická osoba) aktívne aj pasívne príjmy, nezdaniteľné časti základu dane si môže uplatniť, ale len k tej časti základu dane, ktorá plynie z jeho aktívnych príjmov. Ak daňovníkovi plynú zdaniteľné príjmy aj podľa § 5 ZDP, aj podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, zníži si najskôr čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 ZDP zo závislej činnosti (ďalej aj „ZČ“). Toto prednostné uplatňovanie NČZD pri príjmoch zo ZČ (čo je pre daňovníka zároveň aj výhodné) bolo zakomponované do ZDP (§ 11 ods. 2.1. 1. Základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 ZDP (zo závislej činnosti) alebo z príjmov podľa § 6 ods. NČZD možno uplatniť len v prípade uvedených aktívnych príjmov.

Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?

Druhy nezdaniteľných častí základu dane

Medzi hlavné nezdaniteľné časti základu dane patria:

• NČZD na daňovníka (§ 11 ods.
• NČZD na manželku (manžela) [§ 11 ods.
• NČZD, ktorou sú príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a doplnkové dôchodkové sporenie (§ 11 ods.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka sa nepreukazuje žiadnym dokladom, ale vzniká automaticky zo zákona. Nárok na NČZD na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) ZDP] má aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, bez ohľadu na výšku zdaniteľných príjmov, ktoré mu plynuli zo zdrojov na území Slovenskej republiky, s výnimkou daňovníka uvedeného v § 11 ods. 6 ZDP. Nárok na NČZD na daňovníka sa v zásade nepreukazuje.

Výška nezdaniteľnej časti na daňovníka

Od roku 2020 sa ročná nezdaniteľná časť počíta ako 21-násobok platného mesačného životného minima. Pre rok 2025 je nezdaniteľná časť základu dane stanovená na 5 753,79 €, respektíve 479,48 € mesačne, pričom je vypočítaná ako 21 × 273,99 € (aktuálna hodnota životného minima platná od 1. júla 2024). Nezdaniteľná časť základu dane tak stúpla oproti roku 2024. Pre výpočet nezdaniteľnej časti v roku 2026 sa používa životné minimum platné od 1. júla 2025, ktoré je 284,13 € mesačne, a preto bude nezdaniteľná časť základu dane v roku 2026 vo výške 5 966,73 € ročne.

Nezdaniteľná časť základu dane - porovnanie:

Podmienky uplatnenia v rokoch 2025 a 2026

Plná výška nezdaniteľnej časti základu dane sa v roku 2025 uplatňuje pri základe dane (po odpočítaní sociálnych a zdravotných odvodov), ktorý nepresahuje 92,8-násobok životného minima, teda sumu 25 426,27 €. Pri vyšších príjmoch dochádza k postupnému kráteniu nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Prečítajte si tiež: Odpustenie súdnych trov: Kompletný sprievodca

Ak základ dane presiahne 25 426,27 €, nezdaniteľná časť sa vypočíta vzorcom: 12 110,36 € - (základ dane ÷ 4), pričom suma 12 110,36 € zodpovedá 44,2-násobku životného minima. Ak základ dane dosiahne 48 441,43 € alebo viac, nezdaniteľná časť sa znižuje na nulu.

Pre rok 2026 platí, že plná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa uplatňuje pri základe dane (po odpočítaní sociálnych a zdravotných odvodov), ktorý je rovný alebo nižší ako 91,8-násobok životného minima, teda 26 083,13 €. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 26 083,13 €, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako 14 661,11 € - (základ dane ÷ 3), kde suma 14 661,11 € zodpovedá 51,6-násobku životného minima. Ak daňovník dosiahne základ dane 43 983,32 € a viac (t. j. 154,8-násobok životného minima), nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa rovná nule.

Tabuľka pre rok 2025:

Tabuľka pre rok 2026:

Kto si nemôže uplatniť NČZD na daňovníka?

V zmysle § 11 ods. 6 ZDP, nárok na NČZD na daňovníka si môže uplatniť každý daňovník, s výnimkou daňovníka, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodok“).

Prečítajte si tiež: Ako využiť zľavy pre dôchodcov vo viedenskej MHD

Výnimkou je aj daňovník, ktorému bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, ak suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku je v úhrne vyššia ako suma NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP). Ak suma dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa § 11 ods. 2 ZDP, zníži sa základ dane podľa § 11 ods. 2 ZDP len vo výške rozdielu medzi sumou NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP) a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku.

Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si nemôže uplatniť daňovník, ktorý na začiatku zdaňovacieho obdobia 2026 poberá:

• starobný dôchodok,
• predčasný starobný dôchodok,
• starobné dôchodkové sporenie,
• vyrovnávací príplatok,
• dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu ako v SR,
• výsluhový dôchodok alebo podobný dôchodok zo zahraničia

a súčasne je suma týchto dôchodkov vyššia ako aktuálna nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka, ktorá pre rok 2026 predstavuje sumu 5 966,73 €.

Dôchodcovia a uplatnenie NČZD

Výnimkou sú zamestnanci, ktorí sa na začiatku zdaňovacieho obdobia, t. j. k 1. 1. 2024, považujú za poberateľov dôchodkovej dávky. Pod pojmom „dôchodok“ sa rozumie starobný dôchodok, vyrovnávací príplatok alebo predčasný starobný dôchodok zo sociálneho poistenia, dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia, dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhový dôchodok alebo obdobný dôchodok zo zahraničia; podľa § 37 ods. 1 písm. b) ZDP nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec (dôchodca) zamestnávateľovi posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku. Povinnosť predkladať posledné rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku na účely uplatnenia daňovej úľavy na daňovníka sa nevzťahuje na zamestnancov (dôchodcov) u zamestnávateľa, ktorý sa považuje za orgán verejnej moci. Ide o zamestnávateľov podľa § 1 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov a zákona č. 55/2017 Z. z. v znení neskorších predpisov. Uvedená legislatívna zmena vyplýva z ust. § 37 ods. 3 novely č. 221/2019 Z. z. zákona o dani z príjmov (v rámci novely č. 221/2019 Z. z. zákona proti byrokracii): „Rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku podľa odseku 1 písm.

Ak daňovník poberá aj iný dôchodok, napr. okrem starobného aj vdovecký, prihliada sa len na výšku toho dôchodku, ktorý je uvedený v § 11 ods. Do úhrnu dôchodkov nepatrí ani 13. dôchodok.

Postup pri spätne priznanom dôchodku

Podľa § 32 ods. 11 ZDP, daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 6) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, podáva za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval NČZD na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu [§ 155 a 156 zákona č. 563/2009 Z. z.

Uplatnenie NČZD na daňovníka u zamestnávateľa

Ak zamestnanec uplatňuje NČZD na daňovníka u zamestnávateľa, zamestnávateľ na ňu prihliadne, ak zamestnanec podá vyhlásenie na uplatnenie NČZD na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods. 6 ZDP (ďalej len „vyhlásenie“) na tlačive, ktorého vzor na príslušné zdaňovacie obdobie určilo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a uverejnilo ho na svojom webovom sídle. Pri elektronickej komunikácii zamestnávateľa so zamestnancom sa vyžaduje potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré obsahuje informáciu o dátume a čase elektronického doručenia, vrátane označenia elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom (§ 39 ods. 16 ZDP). Zamestnávateľ môže určiť podrobnejšie podmienky elektronickej komunikácie so zamestnancom napr. Pokiaľ dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie NČZD na daňovníka, zamestnanec je povinný oznámiť tieto skutočnosti zamestnávateľovi, u ktorého si NČZD na daňovníka uplatňuje, v listinnej podobe, napríklad zmenou vo vyhlásení, ak sa so zamestnávateľom nedohodnú na ich oznamovaní elektronickými prostriedkami, najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala (§ 36 ods. Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec uplatňuje nárok na NČZD na daňovníka, zamestnanec je povinný túto skutočnosť potvrdiť podpisom vo vyhlásení u toho zamestnávateľa, u ktorého uplatňoval nárok na NČZD na daňovníka ku dňu, kedy táto skutočnosť nastala (§ 36 ods. Ak sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, na NČZD na daňovníka prihliadne zamestnávateľ poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, ak vo vyhlásení zamestnanec neuvedie inak (§ 36 ods. Zamestnávateľ v súlade s § 35 ods. 1 písm. b) ZDP základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 NČZD na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) ZDP]. Pri mesačnom uplatňovaní NČZD na daňovníka nie je rozhodujúca výška dosiahnutého základu dane zamestnanca, nakoľko zamestnávateľ NČZD na daňovníka postupne znižuje v súlade s § 11 ods. 2 písm. b) ZDP až pri ročnom zúčtovaní [§ 35 ods. 1 písm.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)

Pri ročnom zúčtovaní alebo daňovom priznaní si daňovník môže uplatniť nezdaniteľnú časť dane aj za svoju manželku, prípadne manžela. V podstate ide o sociálne opatrenie, ktorého cieľom je zlepšiť finančnú situáciu rodiny v špecifických situáciách. Nezdaniteľnú časť základu dane na manžela/-ku si môže daňovník uplatniť iba v prípade, ak manžel/-ka žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti a spĺňa aspoň jednu z nasledovných podmienok:

• stará sa o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti do dovŕšenia 3, resp. 6 rokov života,
• v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie,
• bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie,
• považuje sa za občana so zdravotným postihnutím, prípadne za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Výpočet NČZD na manželku (manžela)

Výpočet nezdaniteľnej časti základu dane na manžela/-ku vstupuje aj jeho/jej vlastný príjem. Ak manžel/-ka dosiahne vlastný príjem, nezdaniteľná časť sa znižuje o túto sumu. V prípade, že jeho/jej vlastný príjem presiahne stanovenú hranicu, nárok na nezdaniteľnú časť zaniká. Do vlastného príjmu manžela/-ky sa započítava akýkoľvek príjem znížený o zaplatené poistné a príspevky na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré bol/bola povinný/-á z tohto príjmu zaplatiť (napríklad materské, nemocenské dávky, všetky druhy dôchodkov, výhry, podpora nezamestnanosti, aj príjmy oslobodené od dane z príjmov).

Do príjmov manžela/-ky sa nezapočítava:

• zamestnanecká prémia,
• daňový bonus na dieťa,
• zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,
• štátne sociálne dávky (napríklad rodičovský príspevok).

Nezdaniteľnú časť na manželku si daňovník uplatní v ročnom zúčtovaní alebo v daňovom priznaní.

Výpočet pre rok 2025

Ak daňovník dosiahne základ dane nižší ako 176,8-násobok platného životného minima, teda 48 441,43 €, pri výpočte nezdaniteľnej časti na manželku/manžela postupujeme nasledovne:

• Ak manžel/-ka nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane je vo výške 19,2-násobku sumy životného minima, čo predstavuje 5 260,61 €.
• Ak manžel/-ka má vlastný príjem, ktorý nepresahuje 19,2-násobok životného minima, nezdaniteľná časť je rozdiel medzi sumou 5 260,61 € a vlastným príjmom manželky/manžela.
• Ak vlastný príjem manžela/-ky presahuje 5 260,61 €, nezdaniteľná časť je nulová.

Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 48 441,43 € (176,8-násobok životného minima), nezdaniteľná časť na manželku/manžela sa vypočíta nasledovne:

• Ak manžel/-ka nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť sa určí ako rozdiel medzi 63,4-násobkom životného minima (17 346,17 €) a jednou štvrtinou základu dane daňovníka. Ak je výsledok nižší ako nula, nezdaniteľná časť je nulová.
• Ak manžel/-ka má vlastný príjem, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako rozdiel medzi 63,4-násobkom životného minima (17 346,17 €) a súčtom jednej štvrtiny základu dane daňovníka a vlastného príjmu manželky/manžela. Ak je výsledok nižší ako nula, nezdaniteľná časť je nulová.

Tabuľka pre rok 2025:

Výpočet pre rok 2026

Ak daňovník dosiahne základ dane nižší alebo rovný ako 43 983,32 € (154,8-násobok platného životného minima), pri výpočte nezdaniteľnej časti na manžela/manželku postupujeme nasledovne:

• Ak manžel/manželka nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane je vo výške 19,2-násobku sumy životného minima, čo predstavuje 5 455,30 €.
• Ak manžel/manželka má vlastný príjem, ktorý nepresahuje sumu 5 455,30 € (19,2-násobku životného minima), nezdaniteľná časť je rozdiel medzi sumou 5 455,30 € a vlastným príjmom manžela/manželky.
• Ak vlastný príjem manžela/manželky presiahne sumu 5 455,30 €, nezdaniteľná časť základu dane je nula.

Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 43 983,32 € (154,8-násobok platného životného minima), nezdaniteľná časť na manžela/manželku sa vypočíta nasledovne:

• Ak manžel/manželka nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako rozdiel 70,8-násobku životného minima, t. j. 20 116,40 €, a jednej tretiny základu dane daňovníka. Ak je výsledok nižší ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manžela/manželku sa rovná nule.
• Ak manžel/manželka má vlastný príjem, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako rozdiel 70,8-násobku životného minima, t. j. 20 116,40 €, a jednej tretiny základu dane zníženej o vlastný príjem manžela/manželky. Ak je výsledok nižší ako nula, nezdaniteľná časť základu dane sa rovná nule.

Tabuľka pre rok 2026:

Potrebné doklady

V súlade s § 37 ods. 1 písm. b) ZDP preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi nárok na uplatnenie NČZD predložením dokladov preukazujúcich oprávnenosť nároku na uplatnenie NČZD podľa § 11 ods. 3 ZDP vystaveného oprávneným subjektom, takže zamestnanec musí predložiť okrem sobášneho listu aj ďalší doklad, ktorým preukazuje splnenie niektorej z alternatívnych podmienok ustanovených v § 11 ods. 4 ZDP, napr. rodný list dieťaťa (prípadne rozhodnutie súdu o osvojení dieťaťa, rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti alebo sobášny list a rodný list dieťaťa, ak ide o dieťa druhého z manželov).

Nezdaniteľná časť základu dane a doplnkové dôchodkové sporenie

Nezdaniteľnú časť základu dane vo forme príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu si môže daňovník uplatniť iba zo základu dane aktívnych príjmov, teda z príjmov zo závislej činnosti, z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Maximálna suma, ktorú je možné odpočítať od základu dane, je 180 € ročne.

Pre uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti musí daňovník spĺňať nasledovné podmienky:

• príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31.12.2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu,
• súčasne nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení uzatvorenú do 31. decembra 2013 ktorej súčasťou je dávkový plán,
• preukázať zaplatenie príspevku dokladom, ktorý vystaví doplnková dôchodková sporiteľňa.

Preukázateľne zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie je podľa § 11 ods. 22. … Podľa § 11 ods. Pri vykonaní ročného zúčtovania dane zamestnávateľovi predkladáte výpis z osobného účtu sporiteľa vystavený doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou alebo poskytovateľom celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu.

Praktické príklady

#

tags: #dochodcovia #nezdaniteľná #časť #základu #dane