
Článok sa zameriava na rozmanité aspekty života na Slovensku, od spoločenských nálad a hospodárskej situácie až po kultúrne a politické udalosti. Analyzuje pocity sklamania a pesimizmu, ktoré prevládajú v spoločnosti, a zároveň poukazuje na paradoxy súčasnej ekonomiky. Dotýka sa aj témy médií a politiky, pričom kriticky hodnotí niektoré kroky vládnych predstaviteľov.
Slovenskú spoločnosť, podobne ako aj iné krajiny strednej Európy, sprevádzajú pocity sklamanej nádeje a pesimizmu. Neúspešní občania, ako roľníci, robotníci a mladí nezamestnaní, pociťujú hnev a frustráciu. Dôchodcovia sa často musia vyrovnávať s príjmami, ktoré sú pod hranicou chudoby. Na druhej strane, rastie predaj automobilov, elektrotechniky a značkových hračiek, čo naznačuje, že ohlasovaná nesolventnosť slovenského občana sa na tržbách megaobchodov neprejavuje.
Paradoxom je, že úrady práce hlásia vysokú nezamestnanosť, zatiaľ čo mnohé fabriky zúfalo volajú po pracovných silách. Tento nedostatok pracovnej sily sa rieši prijímaním uchádzačov z Ukrajiny, Poľska a Maďarska. Zároveň však špičkoví odborníci odchádzajú za lepšími podmienkami a platmi do zahraničia. Po desiatich rokoch samostatnosti Slovensko zisťuje, že nemá dostatok financií na verejné výdavky, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie štátu, ako napríklad elektrina a plyn pre školy, lieky pre chorých a prevencia pre zdravých. Neutešený stav zdravotníctva, dopravy, školstva a stavebníctva sa stal chronickým problémom.
Ľudia sa cítia byť okradnutí o národný majetok, ktorý konzumujú "lúpežní baróni" v luxusných reštauráciách a palácoch. Eleonóra Bujačková však zdôrazňuje, že rezignácia by bola nebezpečná. Východisko vidí v zmnohonásobení súčasnej produktivity. Podniky musia prejsť od operačno-funkčného k procesnému mysleniu, od prehnanej deľby práce k reintegrácii činnosti a implementovať štíhly výrobný systém, zameraný na elimináciu procesných strát. Pre globálnu konkurenčnú schopnosť sa musia podniky naučiť pracovať, vyrábať a predávať v silných reťazcoch a sieťach bez zbytočných sprostredkovateľských medzičlánkov. Tieto zmeny sú mimoriadne náročné a týkajú sa každého občana. Ak sa Slovensko nezmení a rezignuje, čaká ho ďalší prepad.
Na území Slovenska sa očakáva prevládanie nepriaznivého vplyvu počasia miernej intenzity. Častejší je pocit nespokojnosti, nervozity, malátnosti až depresie a môže dôjsť k narušeniu koncentrácie. Pri telesnej a duševnej námahe nastáva rýchlejšie únava. Vyššia môže byť záťaž srdcovo-cievneho systému a predpokladajú sa intenzívnejšie reumatické ťažkosti, bolesti hlavy, starších poranení a výskyt fantómových bolestí. Zhoršený môže byť priebeh ochorení dýchacieho, prípadne zažívacieho systému.
Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?
V Slovenskej republike vychádza denne niekoľko celoštátnych denníkov a regionálnych novín. Okrem toho existuje mnoho tlačených týždenníkov, časopisov a magazínov s mesačnou periodicitou. V slovenskom éteri vysiela niekoľko rozhlasových staníc verejnoprávneho vysielateľa a rovnaký počet multiregionálnych súkromných rádií. Podtatranský ľud si môže na svojich obrazovkách prepínať v ponuke niekoľkých televíznych spoločností s licenciou slovenského vysielateľa.
Eleonóra Bujačková kritizuje premiéra Igora Matoviča za jeho nedôveru voči médiám a za jeho nápad zriadiť štátny fond na podporu investigatívnych novinárov, ktorý sa nestretol s pochopením. Namiesto toho presadil do vládneho programu štátne noviny, ktoré majú vychádzať mesačne v dvojmiliónovom náklade. Bujačková sa pýta, či bude na post šéfredaktora týchto novín verejný konkurz a kritizuje propagandu liberálneho fašizmu a novo nastupujúcej totalitnej moci, ktorú majú prevziať na svoje plecia avizované Matovičove vládne noviny.
Keď dnes už niekdajší premiér za stranu Smer - sociálna demokracia predstavil názov a logo svojho nového politického subjektu Hlas - sociálna demokracia, Bujačková si položila otázku, či čerství hlasisti vôbec tušia, k čomu sa nevdojak historicky hlásia. Hlas bol mesačník pre literatúru, politiku a sociálne otázky, ktorý vychádzal v rokoch 1898 - 1904 a jeho prispievatelia i prívrženci dostali skupinové meno hlasisti. Kriticky vystupovali proti tomu, čo reprezentoval Martin v slovenskom národnom živote i v slovenskej kultúre. Negatívny postoj zaujali aj k štúrovskému pokoleniu. Dominujúcou bola pre nich československá orientácia rozličných odtieňov až po popieranie existencie samobytného slovenského národa a presvedčenie o zbytočnosti slovenčiny ako spisovného jazyka. Pravdaže nejde o prvé ani posledné používanie názvu s celkom odlišnými historickými súvislosťami. Napríklad populárna hudobná skupina Prúdy (tiež pravdepodobne nevedomky) prevzala pomenovanie časopisu, ktorý vyhádzal v obdobiach 1909 - 1914 a 1922 - 1938 s podtitulom Revue mladého Slovenska. Mimochodom - periodikum sa hlásilo k odkazu spomínaného Hlasu a k československej orientácii.
Článok obsahuje aj niekoľko vtipov a anekdot, ktoré odrážajú rôzne aspekty slovenskej reality. Napríklad vtip o mravcovi a kravskom lajne, vtipy o intímnom živote na dedine, anekdoty o opitých ľuďoch a vtipy o politikoch. Tieto humoristické vsuvky slúžia na odľahčenie vážnejších tém a zároveň na poukázanie na niektoré absurdity a zvláštnosti slovenskej spoločnosti.
Článok Eleonóry Bujačkovej poskytuje komplexný pohľad na súčasnú situáciu na Slovensku. Analyzuje spoločenské nálady, hospodársku realitu, politické udalosti a kultúrne fenomény. Kriticky hodnotí niektoré aspekty života v krajine, ale zároveň ponúka aj východiská a riešenia. Prostredníctvom humoru a anekdot odľahčuje vážne témy a poukazuje na zvláštnosti slovenskej spoločnosti. Celkovo je článok cenným príspevkom k diskusii o budúcnosti Slovenska.
Prečítajte si tiež: Odpustenie súdnych trov: Kompletný sprievodca
Prečítajte si tiež: Ako využiť zľavy pre dôchodcov vo viedenskej MHD
tags: #dochodcovia #Eleonóra #Bujackova