
Striedavá starostlivosť sa v posledných rokoch stala čoraz častejšou témou v kontexte rozvodov a rozchodov rodičov na Slovensku. Tento model, inšpirovaný západoeurópskymi prístupmi, prináša so sebou rôzne pohľady a skúsenosti, ktoré je dôležité zohľadniť pri posudzovaní jeho vhodnosti pre konkrétne dieťa a rodinu. V Banskej Bystrici, rovnako ako aj v iných častiach Slovenska, existujú konkrétne prípady, ktoré ilustrujú výhody aj úskalia tohto usporiadania.
Na Slovensku bola striedavá osobná starostlivosť zavedená do legislatívy 1. júla 2010 zákonom č. 217/2010 Z.z. Išlo o reakciu na požiadavky otcov, ktorí mali záujem o porozvodovú starostlivosť o dieťa, ale súdy často zverovali deti do opatery matkám.
Zákon o rodine nešpecifikuje presný interval striedania dieťaťa medzi rodičmi. Najčastejšie sa využíva interval 7 + 7 dní (týždeň u matky a týždeň u otca). Pri rozhodovaní o vhodnom intervale sa zohľadňuje stabilita prostredia pre dieťa a potreba intenzívneho kontaktu s oboma rodičmi. Príliš časté striedanie, napríklad v intervale 2 + 2 dni, nemusí byť vhodné kvôli narušeniu stability.
V prípade, že je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jednému z rodičov, zákon ponecháva úpravu styku s druhým rodičom na dohode rodičov alebo na rozhodnutí súdu. Zákon neupravuje dĺžku styku, čo umožňuje flexibilné riešenia prispôsobené individuálnym potrebám dieťaťa a rodiny.
Hoci striedavá starostlivosť môže byť v niektorých prípadoch ideálnym riešením, v praxi sa stretávame s rôznymi problémami a kontroverziami. Častokrát dochádza k situáciám, kedy jeden z rodičov zásadne odmieta striedavú starostlivosť alebo na nej nekompromisne trvá, pričom reálny styk druhého rodiča s dieťaťom nezodpovedá tomuto usporiadaniu.
Prečítajte si tiež: Výskum o striedavej starostlivosti
Napríklad, rodič navrhuje striedavú starostlivosť v intenzite 6+1, čo sa skôr podobá na výlučnú starostlivosť jedného z rodičov a právo druhého rodiča na styk s dieťaťom jeden deň z víkendu. Na druhej strane, rodič môže nesúhlasiť so striedavou starostlivosťou, ale súhlasiť s rozsiahlym kontaktom druhého rodiča s dieťaťom, napríklad 10+6 dní.
Tieto situácie často vyplývajú z nesprávneho právneho vnímania striedavej starostlivosti. Jeden z rodičov sa môže domnievať, že súhlasom s výlučnou starostlivosťou sa zbaví zvyšných rodičovských práv a povinností. V takýchto prípadoch je odporúčaná konzultácia s detským psychológom a právnikom.
Jedným z najčastejších argumentov pre aj proti striedavej starostlivosti je otázka komunikácie medzi rodičmi. Striedavá starostlivosť býva niekedy navrhovaná nie z dôvodu, že ju rodičia považujú za najlepší záujem dieťaťa, ale preto, že ich komunikácia je katastrofálna a striedavkou chcú minimalizovať ich vzájomný kontakt. V týchto prípadoch sa stáva, že rodičia neodovzdávajú druhému rodičovi podstatné informácie o dieťati, napríklad o jeho zdravotnom stave, absolvovaných vyšetreniach alebo obmedzeniach stravy, čo má negatívny dopad na dieťa.
Nedostatočná komunikácia rodičov a odmietanie odbornej pomoci pri zlepšovaní komunikácie môžu byť dôvodom pre odmietnutie striedavej starostlivosti súdom.
Štandardný model striedavej starostlivosti spočíva v tom, že otec a matka žijú vo svojich bytoch a dieťa sa v stanovených intervaloch medzi týmito bytmi strieda. Existuje aj menej častý model, kedy dieťa býva v jednom byte a rodičia sa striedajú v domácnosti. Z hľadiska komfortu dieťaťa je toto riešenie zaujímavé, pretože dieťa nemusí neustále meniť svoje prostredie.
Prečítajte si tiež: Vzor striedavej starostlivosti
V ideálnom prípade sa rodičia dohodnú na zverení dieťaťa a úprave styku. Ak k dohode nedôjde, súd musí rozhodnúť. Súd by mal posudzovať najmä osobnosť dieťaťa a jeho schopnosť vysporiadať sa s veľkou záťažou, ktorú spôsobil rozpad rodiny a ktorú by tiež mohla priniesť prípadná striedavá starostlivosť. Je potrebné zohľadniť citové preferencie dieťaťa, prínos stálosti prostredia a možnosti zachovania a rozvíjania väzieb so širšou rodinou a okolím. Ak je dieťa schopné rozumne a vedome vyjadriť svoje predstavy a priania, je potrebné v primeranej miere túto vôľu zohľadniť.
Najpodstatnejším podkladom pre zverenie dieťaťa do starostlivosti je znalecký posudok od psychológa. Z posudku by malo vyplývať, či je striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa a či komunikácia medzi rodičmi dosahuje úroveň požadovanú pre striedavú starostlivosť.
V Banskej Bystrici, rovnako ako aj v iných mestách na Slovensku, existujú rôzne skúsenosti s uplatňovaním striedavej starostlivosti. Niektoré matky uvádzajú, že im súd, so súhlasom ďalších štátnych inštitúcií a proti ich vôli, zobral dieťa z prirodzenej trvalej starostlivosti a rozhodol o striedavej starostlivosti aj otca, dokonca v niektorých prípadoch skončili deti v trvalej starostlivosti otca. Tieto prípady často poukazujú na zlyhávanie dohľadu sociálnych kurátorov a na preferovanie názoru súdneho psychológa.
Na druhej strane, existujú aj pozitívne skúsenosti, kedy striedavá starostlivosť umožňuje dieťaťu udržiavať blízky vzťah s oboma rodičmi a rozvíjať sa v stabilnom a podporujúcom prostredí.
Odborníci majú na striedavú starostlivosť rôzne názory. Niektorí zdôrazňujú, že dieťa potrebuje pevný bod, miesto, kam patrí, kde sa cíti bezpečne. Neustále striedanie domácností môže byť pre dieťa záťažou a môže mu brániť v rozvíjaní stabilných vzťahov s kamarátmi a širšou rodinou.
Prečítajte si tiež: Práva rodičov
Iní odborníci poukazujú na to, že striedavá starostlivosť môže byť prospešná pre dieťa, ak sú rodičia schopní efektívne komunikovať a spolupracovať v záujme dieťaťa. Dôležité je, aby sa pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti zohľadňovali potreby a správanie sa detí a aby komunikovali všetky zložky - kolízny opatrovník, škola, sudca, psychológ a rodičia.
tags: #striedavá #starostlivosť #Banská #Bystrica #skúsenosti