Nová Baňa: Aktivity a Zariadenia pre Seniorov

Mesto Nová Baňa, ležiace v malebnom prostredí stredného Slovenska, ponúka svojim obyvateľom a návštevníkom nielen bohatú históriu a kultúru, ale aj širokú škálu aktivít a služieb. Medzi dôležité aktivity mesta patrí starostlivosť o seniorov a aktivity spojené s prírodou a rekreáciou. Tento článok sa zameriava na tieto dve oblasti, pričom poskytuje komplexný pohľad na aktivity v Novej Bani.

Zariadenie pre seniorov ÚSMEV

S pribúdajúcim vekom sa problémy starnutia a staroby stávajú čoraz významnejšími. Svetová populácia starne, ľudia sa dožívajú vyššieho veku a zároveň klesá počet narodených detí. V tejto situácii je dôležité zabezpečiť kvalitnú starostlivosť o seniorov, ktorí potrebujú pomoc a podporu.

Mesto Nová Baňa prevzalo v roku 2022 od Banskobystrického samosprávneho kraja do správy Domov dôchodcov, ktorý sídli na Moyzesovej ulici 10. Po vybavení všetkých potrebných dokumentov a náležitostí bola Mestu Nová Baňa udelená registrácia na poskytovanie sociálnej služby - zariadenie pre seniorov. Od 1. januára 2023 tak začalo fungovať Zariadenie pre seniorov ÚSMEV.

Poskytované služby

Zariadenie pre seniorov ÚSMEV poskytuje služby pobytovou celoročnou formou podľa zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a v súlade s VZN mesta Nová Baňa č. 7/2022 o podmienkach poskytovania sociálnych služieb a platení úhrad za poskytované sociálne služby zo dňa 13. júla 2022.

Zariadenie pre seniorov ÚSMEV je pobytovým zariadením pre seniorov s kapacitou 20 miest. Nachádza sa v centre mesta Nová Baňa. Hlavným cieľom zariadenia pre seniorov je podpora všetkých činností vedúcich k samostatnosti prijímateľa. Pomoc pri odkázanosti na pomoc inej osoby vykonáva odborne vzdelaný personál, ktorý zabezpečuje nepretržitú pomoc, podľa potrieb prijímateľov sociálnej služby. O túto činnosť sa stará 5 opatrovateliek, 1 zdravotnícky asistent a 1 denná sestra priamo v budove zariadenia.

Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?

Sociálna rehabilitácia a ošetrovateľská starostlivosť

Sociálna rehabilitácia je zabezpečovaná inštruktorom sociálnej rehabilitácie, ktorý vypracováva týždenné a mesačné plány sociálnej rehabilitácie a aktivít s prihliadnutím na individuálne potreby prijímateľa sociálnej služby. Cieľom poskytovania ošetrovateľskej služby je monitorovať a uspokojovať bio-psycho-sociálne potreby prijímateľov. V prípade potreby zdravotná sestra zabezpečuje prostredníctvom lekára, resp. lekárskej služby, odborné lekárske vyšetrenie a ošetrenie v akútnej situácii, alebo sa môžu obnoviť, resp. udržať schopnosti prijímateľa sociálnej služby.

Stravovanie

Prijímateľom sociálnej služby sa poskytuje stravovanie v súlade so zásadami zdravej výživy a s prihliadnutím na vek a zdravotný stav fyzických osôb podľa stravných jednotiek. PSS sa poskytuje celodenné stravovanie, za ktoré sa považujú raňajky, desiata, obed, olovrant, večera a II. večera pri diabetickej diéte. Diétne stravovanie navrhuje lekár. V ZPS sa podáva strava racionálna, diabetická a šetriaca. Ak prijímateľ sociálnej služby odmietne diétne stravovanie na návrh lekára, upraví sa platba a počet odobratých jedál dodatkom k zmluve o poskytovaní sociálnej služby.

Ďalšie služby

Zariadenie zabezpečuje aj pomoc pri komunikácii v úradnom styku a vybavovaní iných vecí v záujme fyzickej osoby. Má vytvorené podmienky na úschovu cenných vecí. Pokiaľ má prijímateľ sociálnej služby požiadavku, je možné uložiť si vybrané cennosti (cenné veci a vkladné knižky) do úschovy v nadväznosti na Zmluvu o úschove cenných vecí, ktorú zariadenie uzatvorí s prijímateľom sociálnej služby. Zariadenie následne prevezme do úschovy cenné veci od prijímateľa sociálnej služby, ktorý o ich prevzatie požiada pri nástupe alebo aj počas pobytu v zariadení.

Aktivity a voľný čas

Zariadenie vytvára podmienky na zmysluplné využívanie voľného času podľa momentálneho fyzického a psychického stavu prijímateľov, s ohľadom na vek, zdravotné znevýhodnenie, potreby a ich záujmy, tak aby im bol vytvorený pocit domova a čo najviac priblížená rodinná atmosféra. Pri plánovaní záujmových činností môžu prijímatelia spolurozhodovať a predkladať svoje návrhy a predstavy vedeniu. Cieľom je sprostredkovať prijímateľom čo najviac činností aj mimo zariadenia. Účasť prijímateľov na všetkých aktivitách je dobrovoľná, pričom je rešpektovaný princíp rovnosti príležitostí pre všetkých prijímateľov bez ohľadu na druh a mieru zdravotného postihnutia, vek, pohlavie, národnosť či vierovyznanie. Zariadenie nezabúda ani na duchovný život prijímateľov, ktorí majú možnosť zúčastniť sa bohoslužieb, prijať sviatosť zmierenia a pod.

Koncepcia rozvoja

Koncepcia rozvoja zariadenia sociálnych služieb vychádza z koncepcie rozvoja sociálnych služieb v meste Nová Baňa v Komunitnom pláne sociálnych služieb mesta Nová Baňa. V roku 2022 bolo zahrnuté do Komunitného plánu sociálnych služieb mesta Nová Baňa - poskytovať sociálnu službu - zariadenie pre seniorov. V rámci koncepcie rozvoja má Mesto Nová Baňa plán rozšíriť kapacitu poskytovanej sociálnej služby - z dnešných 20 klientov zariadenia pre seniorov na 40 klientov zariadenia pre seniorov. Uvedené rozširovanie sociálnej služby je možné len rozšírením kapacitných možností existujúcej budovy zariadenia.

Prečítajte si tiež: Odpustenie súdnych trov: Kompletný sprievodca

Prírodné a rekreačné aktivity v okolí Novej Bane

Nová Baňa a jej okolie ponúkajú množstvo príležitostí na aktívne trávenie voľného času v prírode. Medzi najvýznamnejšie patrí Náučný chodník Zbojnícke studničky, Tajch a rybník Jarmila.

Náučný chodník Zbojnícke studničky

Náučný chodník Zbojnícke studničky spája jednotlivé studničky a vodné diela, ako aj územie mokrade, kde obnovuje a oživuje ekologicky hodnotné plochy. Trasa vedie od vodnej nádrže Tajch cez Šarvíz až do Kohútova. Účelom a prínosom je zvýšenie environmentálneho povedomia a lepšie pochopenie vzájomného vzťahu človeka a prírody. Náučný chodník je obojsmerný, celoročne prístupný a nenáročný. Náučný chodník meria približne 10 km, s najnižším bodom vo výške 290 m n.m. a s najvyšším bodom vo výške 478 m n.m.

Voda ako základ života

Náučný chodník sa zameriava aj na dôležitosť vody pre život na Zemi. Zem, inak nazývaná aj modrá planéta, vďačí za svoju prezývku vode. Pri pohľade z vesmíru by sa vám naskytol pohľad na rozsiahle vodné plochy, ktoré zaberajú až dve tretiny povrchu Zeme. Voda sa na našej planéte nachádza v rôznych formách a môže byť dokonca ukrytá pod povrchom, rozptýlená vo vzduchu či zmrznutá v ľadovcoch. Všetka voda na Zemi tvorí hydrosféru, ktorá sa neustále premieňa a pohybuje. Celý pohyb vody je spôsobený gravitáciou Zeme a energiou zo slnečného žiarenia.

Mokrade

Mokrade sú územia, v ktorých je voda základným faktorom ovplyvňujúcim prostredie a v ňom žijúce rastliny a živočíchy. Sú prechodom medzi suchozemskými a vodnými ekosystémami. Tieto svojrázne ekosystémy, trvalo alebo sezónne nasýtené alebo zaplavené vodou, sa vyznačujú veľkým bohatstvom flóry a fauny. Rozloha mokradí na Zemi je približne 44 miliónov km2. Od roku 1900 zaniklo až 64 % mokradí sveta, preto má ich ochrana medzinárodný rozmer. V roku 1971 bol prijatý Dohovor o mokradiach, tzv. Ramsarský dohovor, ku ktorému Slovenská republika pristúpila v roku 1990, resp. 1993.

Tajch

Tajch slúži na rekreačné a rybárske účely. V lete je jazero spolu s okolím ideálne na aktivity ako plávanie, vodné športy, rybolov a cyklochodník slúži cyklistom, korčuliarom, bežcom, ale aj peším turistom.

Prečítajte si tiež: Ako využiť zľavy pre dôchodcov vo viedenskej MHD

V 30. rokoch 18. storočia v Novej Bani došlo k úpadku baníctva. Okrem zanedbávania údržby štôlní a problému s odvádzaním banských plynov bol hlavnou príčinou najmä nedostatok vodnej energie. Dvorská komora sa po konzultácii s Hlavnou banskou správou na Vindšachte rozhodla vyriešiť nedostatok potrebnej vodnej energie v novobanských baniach vystavaním vodnej nádrže - tajchu, ktorá mala slúžiť ako zdroj vody na pohon banských ťažných a čerpacích zariadení. Pre rôzne technické problémy sa so stavbou vodnej nádrže začalo až v roku 1792 a rozpočet bol 25 061 zl. Na stavbe pracovalo 92 robotníkov - pre nedostatok mužov aj ženy, 12 dozorcov, banský správca a vrchným dozorcom stavby bol Ján Lill. Voda z nádrže sa mohla používať iba na potreby eráru, nie na súkromné účely. Základy hrádze boli vymurované v dĺžke 15,5 siahy, na ostatnú časť hrádze položili múr spevnený haseným vápnom. Stavba nádrže bola dokončená 13. septembra 1797.

Nielen úpadok ťažby, ale aj časté opravy vodnej nádrže viedli k veľkým stratám v novobanskom baníctve. Napriek tomu mala na prelome 18. a 19. storočia veľký význam. Na pohon technických zariadení, od chodu ktorých bola prevádzka baní závislá, slúžila primárne voda z vodnej nádrže, privádzaná k baniam vodnými jarkami a tunelmi. Zisky v novobanskom baníctve v tomto období boli priamo podmienené existenciou vodnej nádrže.

Kolobeh vody

Voda sa na našej planéte okrem kvapalného a pevného skupenstva vyskytuje aj v podobe plynu. Vyparovanie je skupenská premena, pri ktorej sa kvapalina mení na plyn. S vodnou parou stúpajúcou z vriacej vody sa stretávate každý deň v domácnosti. Viete však, že tento proces neustále prebieha v prírode aj pri oveľa nižších teplotách? Vyparovanie z neživých povrchov, ako sú voda, horniny či rôzne predmety, nazývame evaporácia. Okrem toho sa však voda vyparuje aj z rastlín a živočíchov a vtedy hovoríme o transpirácii. Vodná para sa teda nachádza všade okolo nás a jej množstvo vnímame ako vlhkosť vzduchu. Práve príjemne vlhký vzduch je dôvod, prečo sa vám tu v lese tak dobre dýcha.

Rybník Jarmila

Rybník Jarmila je miesto v doline Suchého potoka, kde bol v roku 1950 vybudovaný malý rovnomenný rybník - prvý v Novej Bani. Rybník Jarmila bol vybudovaný miestnym rybárskym spolkom. Pomenovanie dostal po Jarmile Tomeškovej, vtedajšej referentke Povereníctva pôdohospodárstva v Bratislave, ktorá bola krstnou matkou diela a spolu s doc. Dr. Pacákom podporovali jeho výstavbu. Rybník bol slávnostne otvorený 18. júna 1950, keď bol aj zarybnený. Každý člen mal v tej sezóne povinnosť odovzdať ulovené kvalitnejšie ryby rybárskemu spolku, a tak prispieť k zarybneniu a k príprave slávnostného obeda a robotníckeho oldomášu. Výbor spolku konštatoval, že „prevedenie osláv otvárania rybníka sa nad očakávania vydarilo, jak po morálnej stránke (veľká účasť hostí i miestneho obyvateľstva, disciplinovanosť členov spolku), ako i po finančnej stránke” (zápis zo 6. výborovej schôdze RS, 5.7.1950). Robotníci, ktorí pracovali na stavbe, dostali ako oldomáš obed a 50-litrový sud piva. Nádrž už o niekoľko rokov neskôr zničila silná prietrž mračien.

Oblaky a zrážky

Voda v prírode vďačí za svoj neustály pohyb slnečnej energii a gravitácii. Slnečné lúče prechádzajúce atmosférou dopadajú na zemský povrch a odovzdávajú energiu okolitému prostrediu. Ako zohriaty vzduch stúpa vyššie a vyššie, ochladzuje sa. V určitej výške sa začnú z doteraz neviditeľnej vodnej pary kondenzovať drobné kvapôčky vody či kryštáliky ľadu a vytvoria sa oblaky. Oblaky sa od seba odlišujú svojím vzhľadom, výškou, farbou a podobne. Jemné biele riasovité oblaky, ktoré sa tvoria vo veľkých výškach, nazývame Cirrus. Naopak, spozornieť by ste mali, ak na oblohe spozorujete Nimbostratus - súvislú sivú oblačnú vrstvu, cez ktorú nepreniká slnečné žiarenie. V letných mesiacoch môžete na oblohe pozorovať husté a jasnobiele oblaky s plochou základňou, ktoré sa podobajú barančekom. Cumulus - kopa sa tvorí pomerne nízko nad povrchom a postupne rastie smerom nahor. Z tohto zdanlivo neškodného oblaku sa však pri mohutnom výstupnom prúdení teplého a vlhkého vzduchu môže vytvoriť búrkový oblak - Cumulonimbus. Tento oblak sa rozprestiera vo všetkých výškových hladinách a zatiaľ čo nižšie je tvorený kvapkami vody, vo vyšších častiach pozostáva z ľadových kryštálov.

Zrážky sú produkty kondenzácie alebo sublimácie vodnej pary, ktoré v kvapalnom alebo tuhom skupenstve vypadávajú z oblakov. Vertikálne zrážky padajú na zem v dôsledku gravitácie. Do tejto kategórie zaraďujeme napríklad dážď, ktorý tvoria vodné kvapky s priemerom 0,5 mm až 8 mm. Vertikálnymi zrážkami sú napríklad aj krúpy (ľadovec), ktoré vznikajú v búrkových oblakoch kumulonimbus. Silné a teplé výstupné prúdy v týchto oblakoch vynesú vodnú paru až do takej výšky, v ktorej sa začnú tvoriť ľadové kryštáliky. Tie vplyvom gravitácie klesajú a znovu sa dostávajú do výstupného prúdu, kde na kryštálikoch namrzne ďalšia vrstva vody. Tento proces sa mnohokrát opakuje a ľadová krúpa sa zväčšuje až do takej miery, kým ju výstupný prúd nedokáže v oblaku udržať. Snehové vločky vznikajú v porovnaní s krúpami podstatne voľnejším spôsobom. V oblakoch nepôsobia silné výstupné prúdy a molekuly vody majú dostatok času zmrznúť v štruktúre šesťuholníkovej sústavy. Najjemnejšie a najrozvetvenejšie vločky vznikajú vo veľmi vlhkom vzduchu a teplotách blízko 0 °C. Horizontálne zrážky sa v atmosfére tvoria v dôsledku horizontálneho prúdenia vzduchu. Zachytené horizontálne zrážky vznikajú, keď sa kvapôčky vody v hmle či kryštáliky námrazy zachytia na rôznych prekážkach. Iným spôsobom sa tvoria usadené horizontálne zrážky, ako napríklad rosa, srieň či inovať.

Studnička pod Lipinou

Studnička je pomenovaná podľa lipiny, t.j. lipy. Lipa je považovaná za symbol Slovanov, niekedy aj za symbol zmierenia a lásky. V alejách a pri významných lokalitách je vysádzaná ako okrasná drevina. Lipa je strom s košatou korunou, ktorý dorastá do výšky až 40 metrov a dožíva sa až 600 rokov. Srdcovité sýtozelené listy majú pílkovité okraje. Stopkaté súkvetia vyrastajú z pazušiek listov, majú listeň a 3 - 15 svetložltých kvietkov. Kvety zbierame v júni na začiatku ich kvitnutia. Z lipy sa vyrába jeden z najhodnotnejších medov. Jej liečivé účinky sa využívajú pri zápaloch dýchacích ciest, nachladnutí, chrípke, angíne a tiež na zníženie horúčky. Hlavný účinok je potopudný a protizápalový. Tíši kŕče a bolesť, rozpúšťa hlieny, odporúča sa aj pri chorobách žlčníka a tráviaceho traktu. Priaznivo účinkuje pri zápaloch močového ústrojenstva. Zrieďuje krv, a tak pôsobí preventívne proti infarktu. Lipa má aj upokojujúce účinky a podporuje chuť do jedla. Lipové drevo obľubujú stolári a rezbári. Drevo je mäkké a ľahko sa doň vyrezáva. Vzácnym, chráneným stromom v Novej Bani je aj lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) rastúca pri farskom kostole v Novej Bani. Zasadená bola v roku 1726 pri príležitosti opráv kostola vypáleného tureckým vojskom.

Odpoveď na otázku, odkiaľ sa berie voda v studničke, sa zdá byť jednoduchá - predsa z oblakov. Ale prečo je to tak? Na predchádzajúcej zastávke náučného chodníka ste sa dozvedeli, že oblaky vznikajú skvapalnením vodnej pary. Po ochladení na teplotu rosného bodu sa z vodnej pary začnú vytvárať drobné kvapôčky, ktoré sú asi 100-krát menšie ako bežná dažďová kvapka. Z povrchu takejto malej kvapky sa neustále odparujú molekuly vody, zatiaľ čo iné molekuly na nej kondenzujú. Zatiaľ čo malé kvapôčky vody v oblaku stúpajú kvôli výstupnému teplému prúdeniu, väčšie kvapky už toto prúdenie v oblaku neudrží a vplyvom gravitácie z oblaku vypadávajú. Keď zrážky vypadnú z oblakov, neznamená to, že aj dopadnú na zem. Záleží to od atmosférických podmienok pod oblakom.

Povesť o Johanovi

Smutná je to povesť, ktorá sa spája s týmto miestom… Kedysi doľahli na mesto ťažké časy. Ťažba utíchala a veritelia tlačili na mestský magistrát. Johan bol odmalička sprostáčikom. Bavil sa hrou s deťmi a túlal sa po horách. Jedného dňa sedel kdesi pri studničke a pozeral do slnka cez dve farebné sklíčka. Zrazu za ním stojí zvedavý permoník: „Daj, daj, nech sa aj ja pozriem!“ Johan sa s ním podelil a potom sa pustili do veselých naháňačiek. Johana toľko hier už aj unavilo a opäť sa len vrátil ku sklíčkam. Permoník sa namosúril a sklíčka mu zahodil. Nato spustil Johan veľký nárek. Permoníkovi to prišlo ľúto, a tak mu sľúbil tri želania. Johan vraví: „Jedol by som!“ Permoník ho ponúkol klobásou. Ďalej Johan vymýšľal: „Ja by som chcel kopu tých lesklých kamienkov, čo kope otec v bani.“ Permoník ukázal na skalu a v nej sa zjavilo zlaté bohatstvo. Johan si zviazal košeľu a potešil sa, koľko kamienkov donesie deťom do mesta. Ľudia neverili vlastným očiam. Hneď posadili Johana na koníka a všetci doňho dorážali, aby im ukázal to miesto. Chudák Johan sám nevedel, odkiaľ prišiel a toľkí dospelí kričiaci okolo neho ho vystrašili. Kôň chodil, kadiaľ sa mu chcelo a mešťania za ním. A to bolo jeho posledné želanie… Mešťania sa už miesto nálezu nedozvedeli. Správa o bohatstve však uspokojila veriteľov a podnietila otvorenie nových baní na severovýchode mesta. Johan, aj keď bol blázonkom, mesto zachránil.

Kolobeh vody v prírode

Voda, ktorá dopadá na zemský povrch vo forme zrážok, má rozhodujúci význam pre rastliny, živočíchy a biosféru celkovo. Kolobehom vody v prírode pokračuje voda na zemskom povrchu rôznymi spôsobmi. S vodou bystrín, potokov, riek, rybníkov, jazier a vodných nádrží sa v slovenskej prírode stretávame často. Povrch Slovenska predstavuje klenbu, z ktorej sa rieky rozbiehajú na všetky strany. Po hrebeni Karpát sa tiahne hlavné európske rozvodie, ktoré oddeľuje Baltské a Čierne more. Vodné toky sú charakteristické tvarom svojej riečnej siete, ktorá sa prispôsobuje geologicko-geomorfologickým pomerom. Celková dĺžka riečnej siete na Slovensku je 49 774,8 km. Riečne toky na Slovensku prechádzajú počas roka rôznymi zmenami, ktoré nazývame hydrologický režim. Rieky vo vysokohorských oblastiach majú prechodne snehový režim, čo znamená, že najviac vody preteká riekou v máji až júli, keď sa v horách topí posledný sneh. Stredohorské rieky sú charakteristické snehovo-dažďovým režimom s najvyšším prietokom v apríli. Takýto hydrologický režim má aj neďaleký Hron. Hydrologický režim riek významne ovplyvňujú aj lesné porasty, ktoré majú mimoriadnu schopnosť zadržiavať vodu v prírode.

Zbojnícke studničky a ich história

Zbojnícke studničky sa skrývajú za masívom Hája, vôbec nie ďaleko od Vŕškov a šachty Althandel. Skupinka plieniaca v širokom okolí Pohronia mala viaceré úkryty. Hovorilo sa, že osídlili opustený hrádok Ivankovo nad Rudnom nad Hronom aj malú vežovitú pevnosť na pomedzí Pohronia a Požitavia. V tejto veži nazývanej Živánska si družina držala starú gazdinú okresanú životom so zbojníkmi. Jedného dňa sa kapitán vybral z Rudna do Horných Hámrov. Keď oddychoval pri studničkách na Zadnom Šarvíze, napadlo mu, že by sa im zišla nová gazdiná. Z Hámrov teda privliekol mladé dievča a gazdinej hovorí: „Na, ty striga, zauč túto mladú!“ Dievča bolo v službe začas spokojné, plácu malo dobrú a kapitán sa začal k nej akosi krajšie chovať. Stará gazdiná dobre poznala osud dievčaťa a uľútostilo sa jej. Keď osameli, prezradila dievčaťu, čo ju tam vlastne čaká. Dievčina sa vystrašila, no gazdiná jej vraví: „Neboj, nebudeš tu na večnosť.“ V jeden deň sa všetci zbojníci nahrnuli do pevnosti a usídlili sa tam na niekoľko dní. Gazdiná vytušila, že ich asi vonku hľadajú pandúri. Ale keďže vo veži mali dosť zásob a cítili sa bezpečne, spávali pokojne. A tak sa v jednu noc gazdiná rozhodla. Vzala dievča a cez podzemné chodbičky ju vyviedla von. Tam sa s ňou rozlúčila, schmatla sviečku a zamierila k sudom plným pušného prachu. Sviečku položila na jeden sud a ponáhľala sa preč. Onedlho sa ozval strašný výbuch. Veža sa zrútila a ako svedok minulosti tam ostala len východná polovica.

Ondrej Hraško

Ondrej Hraško - rodák z Príboviec v okrese Martin, pochádzajúci zo 4 súrodencov, ktorý zasvätil celý svoj život lesníctvu. Vyštudoval Stredné odborné učilište lesnícke v Pezinku. Stal sa lesníkom v Hornej Štubni, neskôr prišiel za prácou do Novej Bane. Lesník celou dušou a celým telom mal na starosti územie od železničnej stanice až po Kajlovku, dohliadal na lesných pracovníkov - drevorubačov a lesné pracovníčky. Neďaleko tejto studničky kedysi stála chata známa ako Hraškova chata, v ktorej mali lesní pracovníci odložené svoje náradie. Ondrej Hraško pôsobil tiež v poľovníckom združení v našom meste. Rád sa zúčastňoval rôznych poľovníckych súťaží, z ktorých si neraz odniesol vzácne trofeje.

Podzemná voda a jaskyne

Keď voda spadne na zemský povrch, časť z nej odtečie po povrchu a časť z nej vsiakne do pôdy alebo cez priepustné horniny, pukliny a skalné dutiny aj do hlbších vrstiev hornín. Úloha podzemnej vody je dôležitá, pretože predstavuje cenné zásoby pitnej vody. Je obohatená o minerálne látky a súčasne sa filtruje pretekaním cez piesok a štrk. Voda v niektorých menej odolných horninách (vápence, dolomity), prípadne v puklinách tvrdších hornín za tisícročia vyformovala podzemné priestory - jaskyne. Pri vhodných podmienkach sa z vápenca (alebo z ľadu či kamennej soli) vytvárajú rôzne formy kvapľovej výzdoby. Na Slovensku je známych vyše 7000 jaskýň, turisticky prístupných je z nich 12.

tags: #dochodcovia #nova #bana #aktivity