
Rozhodcovské konanie predstavuje alternatívny spôsob riešenia sporov, ktorý získava na popularite vďaka svojej pružnosti, rýchlosti a hospodárnosti. Na Slovensku je táto forma riešenia sporov upravená zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty rozhodcovského konania, najmä v kontexte prípravy a uzatvárania zmlúv, a ponúka komplexný pohľad na túto oblasť.
Rozhodcovské konanie je alternatívou k občianskemu súdnemu konaniu pred štátnymi súdmi. Využíva sa na riešenie majetkových sporov, ktoré vznikli z tuzemských a medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak sa konanie uskutočňuje na území Slovenskej republiky. Zákon o rozhodcovskom konaní upravuje nielen samotný priebeh konania, ale aj uznávanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí na Slovensku.
Základným predpokladom pre využitie rozhodcovského konania je existencia platnej rozhodcovskej zmluvy. Ide o prejav vôle strán, ktoré sa dohodli, že prípadné spory budú riešené nie štátnym súdom, ale v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu samostatnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou inej zmluvy.
Dôležité je, aby rozhodcovská zmluva spĺňala určité formálne náležitosti. Musí byť písomná, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma stranami, alebo ak bola dohodnutá prostredníctvom telekomunikačného zariadenia, ktoré umožňuje zachytenie jej obsahu a identifikáciu strán.
Rozhodcovská zmluva sa môže týkať konkrétneho sporu, ktorý už vznikol, alebo neurčitého počtu sporov, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti z určitého právneho vzťahu. Ak jedna zo strán zanikne a do jej práv a povinností vstúpi právny nástupca, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti, pokiaľ si strany v pôvodnej zmluve nedohodli inak.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti s arbitrážou
Rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí aj v prípadoch postúpenia práv alebo povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.
Zákon o rozhodcovskom konaní vymedzuje, o akých sporoch možno rozhodovať v rozhodcovskom konaní. Vo všeobecnosti platí, že ide o majetkové spory, v ktorých môžu účastníci konania pred súdom uzavrieť súdny zmier. Existujú však aj výnimky, kedy nie je možné spor riešiť v rozhodcovskom konaní. Ide napríklad o spory týkajúce sa:
Rozhodcovský súd sa skladá z jedného alebo viacerých rozhodcov. Počet rozhodcov musí byť vždy nepárny. Ak sa strany nedohodnú na počte a osobách rozhodcov, ich spor bude rozhodovať trojčlenný rozhodcovský súd.
Strany sa môžu dohodnúť na predložení svojich sporov stálemu rozhodcovskému súdu. Takýto súd môže zriadiť a udržiavať právnická osoba, ako napríklad združenie podnikov, záujmová organizácia alebo priemyselná komora. Zriaďovateľ je povinný vydať štatút a rokovací poriadok, a zverejniť určité údaje o súde v Obchodnom vestníku.
Ak sa strany dohodnú na predložení sporu stálemu rozhodcovskému súdu, podrobujú sa jeho predpisom (štatútu a rokovaciemu poriadku). V prípade zmeny predpisov sa riešenie sporu posudzuje podľa pravidiel platných v čase začatia konania, pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak.
Prečítajte si tiež: Riešenie sporov: Rozhodcovský Súd
Zákon o rozhodcovskom konaní nevyžaduje osobitnú odbornú kvalifikáciu na výkon funkcie rozhodcu. Rozhodcom sa môže stať v podstate každá fyzická osoba, ktorá je plnoletá, spôsobilá na právne úkony, bezúhonná a spĺňa osobitné požiadavky strán. Dôležitá je aj nestrannosť a nezávislosť rozhodcu.
Ak sa strany nedohodnú na osobe rozhodcu, ustanoví ho na žiadosť jednej zo strán vybraná osoba alebo súd. Rozhodca, ktorý prijme funkciu, ju musí písomne potvrdiť a zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie.
Rozhodca je povinný informovať strany o všetkých skutočnostiach, pre ktoré by mohol byť vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, napríklad pre svoj pomer k veci alebo k stranám. V takýchto prípadoch sa ustanoví náhradný rozhodca.
Rozhodcovské konanie sa začína na základe žaloby jedného z účastníkov právneho vzťahu. Žaloba musí obsahovať určité náležitosti, ako napríklad:
K žalobe je potrebné pripojiť aj kópiu rozhodcovskej zmluvy a dôkazy, ktoré má žalobca k dispozícii. Ak žaloba neobsahuje všetky potrebné náležitosti, rozhodcovský súd určí žalobcovi lehotu na ich doplnenie.
Prečítajte si tiež: Rozhodcovské konanie: Obrana
Súd upovedomí o žalobe žalovaného, ktorý má možnosť sa k nej vyjadriť. Odpoveď na žalobu musí obsahovať vyjadrenie žalovaného ku všetkým skutočnostiam uvedeným v žalobe.
Rozhodcovský súd rozhoduje o tom, či sa vykoná ústne pojednávanie, alebo sa rozhodnutie bude opierať len o písomnosti. Ak sa nariadi ústne pojednávanie, účastníci musia byť o jeho konaní informovaní aspoň 30 dní pred jeho začatím.
Až do začatia ústneho pojednávania (alebo do skončenia písomného konania) môže žalovaný uplatniť svoje práva proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomná žaloba je prípustná len v prípade sporov, na ktoré sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.
Rozhodcovia sú oprávnení rozhodovať o svojej príslušnosti. Ak dospejú k názoru, že nie sú príslušní na prejednanie sporu, rozhodnú o tom uznesením, ktoré musí byť odôvodnené a doručené stranám konania.
Rozhodcovské konanie sa uskutoční na mieste dohodnutom účastníkmi konania. Ak sa nedohodnú, konanie sa uskutoční na mieste, ktoré určí rozhodcovský súd so zreteľom na povahu sporu a záujmy účastníkov konania. Rozhodcovský súd môže tiež rozhodnúť o jazyku, ktorý sa bude používať v konaní, ak sa o tomto účastníci nedohodli.
Rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k objasneniu sporu. Ak rozhodcovský súd nemôže zabezpečiť vykonanie dôkazu sám, požiada o to súd. Výsledky dokazovania hodnotí rozhodcovský súd nestranne podľa svojej úvahy.
Ak je na posúdenie sporu potrebná odborná znalosť, rozhodcovský súd môže ustanoviť znalca, ktorý posúdi skutočnosti a podá znalecký posudok.
Rozhodcovský rozsudok je normálnym výsledkom rozhodcovského konania. Musí byť podpísaný väčšinou rozhodcov a musí spĺňať zákonom stanovené podmienky. O hlasovaní a o výroku rozhodcovského rozhodnutia musí byť spísaná zápisnica, ktorú podpíšu rozhodcovia. Rozhodcovský rozsudok má pre strany rovnaké účinky ako rozsudok štátneho súdu.
Rozhodcovskú doložku je možné začleniť aj do všeobecných obchodných podmienok (VOP) podnikateľského subjektu. V takomto prípade je dôležité, aby boli VOP uverejnené na webovej stránke a aby sa zmluva odkazovala na tieto VOP, napríklad formou hypertextového odkazu.
tags: #rozhodcovský #súd #pred #podpisom #zmluva