Dôchodkové poistenie počas PN dávky: Komplexný prehľad

Práceneschopnosť (PN) je situácia, ktorá môže nastať v živote každého zamestnanca alebo SZČO. V takomto prípade je dôležité mať prehľad o tom, ako sa táto situácia dotýka dôchodkového poistenia a aké sú možnosti pre zabezpečenie príjmu počas PN. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, s ohľadom na zmeny v legislatíve platné od 1.1.2023.

Práceneschopnosť a jej dopad na príjem

Ak sa zamestnanec alebo SZČO stane práceneschopným z dôvodu choroby alebo úrazu, je to nepríjemná situácia nielen pre neho, ale aj pre jeho zamestnávateľa. Zamestnanec však o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa.

Zamestnanca za práceneschopného uznáva ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. januára 2023 používa výlučne v elektronickej podobe. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.

Finančné zabezpečenie počas PN

Počas práceneschopnosti má zamestnanec nárok na dve formy finančnej podpory:

1. Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti: Túto náhradu vypláca zamestnávateľ od 1. do najviac 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
2. Nemocenská dávka: Túto dávku vypláca Sociálna poisťovňa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac do 52. týždňa.

Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské.

Prečítajte si tiež: Prihlásenie na dôchodkové poistenie

Podmienky nároku na náhradu príjmu a nemocenské

Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské nevznikne študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Výpočet nemocenskej dávky

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor.

Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.

Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka.

Prečítajte si tiež: Dôchodok a vysoká škola

Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

Zmeny v sociálnom poistení od 1.1.2023

Od 1.1.2023 došlo v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení k viacerým komplikovaným zmenám. Jednou z nich, ktorá vyplýva zo zákona č. 125/2022 Z. z., je úprava obdobia, počas ktorého sa poskytuje materské, ošetrovné a nemocenské.

Materské:

• Poskytuje sa od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, alebo ak pôrod nastal skôr, odo dňa pôrodu do nástupu na rodičovskú dovolenku, najdlhšie do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, alebo ak pôrod nastal skôr ako šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, do konca 43. týždňa odo dňa pôrodu, alebo ak je iným poistencom podľa § 49, odo dňa, od ktorého sa stará o dieťaťa, do nástupu na rodičovskú dovolenku, najdlhšie do konca 37. týždňa.
• Alebo od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, alebo ak pôrod nastal skôr, odo dňa pôrodu, do priznania rodičovského príspevku, najdlhšie do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, alebo ak pôrod nastal skôr ako šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, do konca 43. týždňa odo dňa pôrodu, alebo ak je iným poistencom podľa § 49, odo dňa, od ktorého sa stará o dieťaťa do priznania rodičovského príspevku, najdlhšie do konca 37. týždňa.

Ošetrovné:

• Poskytuje sa od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) v prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti, najdlhšie do 14. dňa.
• Alebo od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) v druhom bode do skončenia tohto ošetrovania, najdlhšie do 90. dňa.

Maximálny vymeriavací základ zamestnávateľa:

Od 1.1.2023 podľa § 138 ods. 14 zákona platí, že ak poistenie zamestnanca netrvalo celý kalendárny mesiac alebo ak sú v kalendárnom mesiaci obdobia podľa § 140, už sa neznižuje maximálny vymeriavací základ zamestnávateľa za každého zamestnanca (§ 138 ods. 14).

Príklady výpočtu vymeriavacieho základu počas PN

Príklad 1: Zamestnanec

Zamestnanec je práceneschopný v čase od 3.3.2023 do 31.3.2023. Doba práceneschopnosti zamestnanca je podľa § 140 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Maximálny VZ zamestnanca za mesiac marec 2023 sa podľa § 138 ods. 14 zákona o sociálnom poistení nekríti. Výpočet: 8477 € deleno 31 dní = 273,45 €.

Príklad 2: SZČO

SZČO je práceneschopná v čase od 3.3.2023 do 31.3.2023. Doba práceneschopnosti SZČO je podľa § 140 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení. VZ SZČO za mesiac marec 2023 sa podľa § 138 ods. 14 zákona o sociálnom poistení nekríti. Výpočet: 605,50 € deleno 31 dní = 19,53 €.

Prečítajte si tiež: Ako materská ovplyvňuje vaše dôchodkové poistenie?

Dobrovoľné poistenie ako možnosť zabezpečenia

Sociálne poistenie je povinné verejnoprávne poistenie, vďaka ktorému sú občania prostredníctvom platenia odvodov a poberania dávok zabezpečení pred rizikovými životnými situáciami. Ak z rôznych dôvodov nemôžete pracovať (choroba, materská a pod.), stratíte zamestnanie alebo dovŕšite dôchodkový vek, budú vám poskytnuté sociálne dávky, ktoré vám pomôžu prekryť obdobie bez príjmu. Ak ste zamestnaní, platí vám odvody na toto poistenie zamestnávateľ z vašej hrubej mzdy, v určitých prípadoch tak robí štát (napríklad počas materskej dovolenky), ale sú obdobia, kedy za vás poistenie nikto nehradí a vtedy je dobré vedieť o možnosti platiť si poistenie dobrovoľne.

Dobrovoľné poistenie je určené pre tých, ktorí nie sú povinne poistení a chcú sa zabezpečiť v prípade neočakávaných situácií. Jeho účelom je nahradiť vám príjem v prípade straty, alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a zabezpečenie príjmu v čase pracovnej neschopnosti, tehotenstve i počas materskej.

POZOR: Nemýľte si nemocenské poistenie so zdravotným.

Kto sa môže a nemôže dobrovoľne poistiť?

Môžete si vybrať jeden samostatný druh poistenia, alebo viaceré poistenia v rámci piatich balíkov, ktoré ponúka Sociálna poisťovňa.

Kto sa môže poistiť?

• Nezamestnaný (napr. študent)
• SZČO, ktorej hrubý príjem nepresiahol stanovenú hranicu a nevznikla jej povinnosť platby povinného poistenia.
• Policajtka/policajt alebo profesionálna vojačka/vojak, ktorí sú súčasne nemocensky zabezpečení podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

Kto sa nemôže poistiť?

• Povinne nemocensky poistený (zamestnanec, SZČO, ktorej príjem presiahol stanovenú hranicu a musí si platiť povinné poistenie).
• Osoba s priznaným starobným, či predčasným starobným dôchodkom, invalidným dôchodkom s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % (t. j. odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku).
• Poberateľ akéhokoľvek invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku (t. j. odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku).
• Osoba, ktorá čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu.

Dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie

Ak ste v minulosti neplatili poistné, ale chceli by ste, aby sa vám dané obdobie započítalo, máte možnosť doplatiť poistné za obdobie od 1. 1. 2004 (resp. obdobia prerušenia dôchodkového poistenia od 1. 1. 2004). Vymeriavací základ, z ktorého zaplatíte poistné na dôchodkové poistenie dodatočne, si určíte sám. Pri dodatočnom zaplatení poistného na dôchodkové poistenie nie je stanovená splatnosť poistného. Sociálna poisťovňa ho nemôže predpísať ani vymáhať.

Príklad z praxe

Zamestnankyňa je zamestnaná v pracovnom pomere od 1.1.2023. Predtým nebola zamestnaná ani nemocensky poistená. Po skončení materskej dovolenky prejde od 27.8.2024 na rodičovskú dovolenku (RD).

tags: #dochodkove #poistenie #pocas #pn #davky