Dôchodkový Strop a Jeho Vplyv na Rozpočet: Štúdia a Analýza

Úvod

Dôchodkový systém na Slovensku prechádza neustálymi zmenami a diskusiami, pričom jednou z najkontroverznejších tém je zavedenie a úprava dôchodkového stropu. Tento článok sa zameriava na analýzu vplyvu dôchodkového stropu na rozpočet, pričom zohľadňuje rôzne faktory, ako sú demografický vývoj, zmeny v minimálnej mzde a celková udržateľnosť verejných financií. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku a zhodnotiť potenciálne dôsledky rôznych politických a ekonomických rozhodnutí.

Kritika a Úprava Dôchodkového Stropu

Rozpočtová rada sa v poslednom období kriticky vyjadrovala najmä k zavedeniu dôchodkového stropu. Aj keď sa dá zastropovanie prijať v ústavnom zákone, dá sa aj zmeniť. Bude to však ťažké, keďže je na to potrebná ústavná väčšina. Spôsobov, akým by sa dal dôchodkový strop upraviť, je veľa. Jednou z možností by bolo, aby sa pravidelne prehodnocoval strop napríklad tak, ako to robia v Česku. Tu platí dôchodkový strop 65 rokov s tým, že sa každých päť rokov budú zaoberať novým návrhom, ktorý bude zohľadňovať vývoj strednej doby dožitia, teda dĺžky ľudského života.

Dôchodkový strop motivuje všetkých ľudí po dosiahnutí 64 rokov, ženy v závislosti od počtu detí ešte skôr, ísť do penzie bez ohľadu na to, či to potrebujú alebo nepotrebujú. Práve to je jeden z veľkých nedostatkov stropu tak, ako bol schválený. Okrem toho, že sa výrazne zvyšujú náklady na celý dôchodkový systém, strop spôsobí aj to, že ľudia budú mať v porovnaní so systémom, ktorý existoval, nižšie penzie, keďže odpracujú menej rokov.

V prípade dôchodkového stropu sa názory odborníkov neakceptovali, chýbalo pripomienkové konanie, čo je v rozpore s pravidlami, ako majú vznikať návrhy zákonov. Súčasťou zákona nebola ani riadna dôvodová správa s vyčíslením dosahu. Viackrát som už v minulosti vyzýval na to, aby sa zriadila stála pracovná komisia zložená z odborníkov z rôznych oblastí, ktorá by posudzovala návrhy politikov na zmeny dôchodkového systému a hodnotila by aj vývoj. Nebránil by som sa ani tomu, aby pri odborných stanoviskách Rady pre rozpočtovú zodpovednosť plnila aj koordinačnú rolu takejto komisie. Tým by sa posilnila nezávislosť výstupov komisie.

Zmena Minimálnej Penzie a Dôchodkový Systém

SNS nečakane pretláča zmenu minimálnej penzie. Chce ju nastaviť tak, aby tvorila 30 až 35 percent priemernej mzdy a zohľadňovala aj rast životného minima. Posudzujem ho v kontexte toho, čo som už spomenul pri dôchodkovom strope. Náš dôchodkový systém je v deficite, nevytvára dostatok zdrojov na to, aby pokryl rastúce výdavky. Zastropovanie a nepriaznivý demografický vývoj v nasledujúcich rokoch situáciu ešte zhoršia.

Prečítajte si tiež: Podmienky príspevkov do III. piliera

Aj pri tomto návrhu je kľúčové, aby bol odborne podložený a analyzovaný. Až potom by sa mal dostať na hlasovanie do parlamentu. Dosah návrhu ešte nevieme vyhodnotiť, keďže nepoznáme jeho legislatívnu podobu. Vieme, čo chce SNS návrhom dosiahnuť: podľa šéfa SNS Andreja Danka ak rastie priemerná mzda, musia rásť aj minimálne dôchodky. Minimálny dôchodok podľa neho nemôže byť len 278,90 eura. Návrh by mal brať do úvahy najmä to, v akej kondícii je celý dôchodkový systém. Hovoríme o tom, že vývoj je negatívny a bude sa ešte zhoršovať. Nemali by sa preto prijímať návrhy, ktoré tento vývoj ešte výrazne zhoršia. Mali by sme tiež povedať, na úkor čoho sa budú zvyšovať minimálne penzie. Politici budú argumentovať tak, ako vždy pri podobných návrhoch, že si to môžeme dovoliť, keďže Sociálna poisťovňa už nehospodári s deficitom.

Sociálna poisťovňa mala mať tento rok vyrovnaný rozpočet aj bez dotácie zo štátneho rozpočtu. Napriek doposiaľ dobrým ekonomickým časom ho však podľa aktuálnych odhadov nedosiahne. Jedným z dôvodov sú aj rýchlo rastúce výdavky na materské dávky. Historicky prvýkrát tak popri dôchodkovom poistení bude deficitné aj nemocenské poistenie. Lepšie hospodárenie v porovnaní s uplynulými rokmi je vďaka tomu, že v roku 2012 bola prijatá významná dôchodková reforma, ktorá už bola zrušená, že sa oslabil druhý dôchodkový pilier, čo však spôsobí nárast jej výdavkov v budúcnosti, a dostala príspevky z verejných zdrojov. Výrazne jej hospodáreniu pomohlo aj to, že sa viac rokov nachádzame v dobrom ekonomickom cykle.

Minimálna Mzda a Jej Vplyv na Verejné Financie

Vedú sa tiež diskusie o tom, aká má byť minimálna mzda. Ak sa radikálne zvýši, budú sa musieť zvýšiť aj mzdové tarify, ktoré začínajú na minimálnej mzde. Keď sa to pred rokom takto previazalo, štát musel dať na vyššie tarify okolo 500 miliónov eur. Má to súvis aj s verejnými financiami. Musíme si počkať na definitívny návrh.

Kľúčovým problémom je, že minimálna mzda ovplyvňuje náklady súkromného a aj verejného sektora cez rôzne prepojenia v iných zákonoch. Napriek tomu, že v priemysle už ľudia nerobia za minimálne mzdy, väzba na ňu je napríklad cez príplatky za prácu v noci či cez víkend. Zamestnávatelia vyčíslili, že ich to na každých tisíc zamestnancov stojí vyše 2,5 milióna eur. Problém je, že nemáme analýzu dosahu minimálnej mzdy a nedotiahol sa zámer oddeliť vplyv rastu minimálnej mzdy od nákladu na zamestnancov, ktorí ju nepoberajú. Podľa vyjadrenia zamestnávateľov sa vôbec neberie do úvahy ich názor. Ide len o politické rozhodnutie, ale to by malo byť predovšetkým ekonomické. Dnes je naša minimálna mzda na úrovni priemeru medzi krajinami V4. Ak by sa zvýšila nad 600 eur, ocitli by sme sa na čele tohto rebríčka. Ak odbory tlačia na rast minimálnej mzdy, môžu si dať vlastný gól. Pri diskusii o nej by sa mal brať do úvahy aj ekonomický cyklus. Robili sme analýzu tichého zdanenia, ktoré znamená, že aj keď rastie minimálna mzda, veľká časť nárastu smeruje do verejných zdrojov. Myslím si, že nízkopríjmovým zamestnancom by sme lepšie pomohli znížením daňovo-odvodového zaťaženia.

Kríza a Verejné Financie

Ak príde kríza, štát sa bude musieť starať najmä o to, aby dokázal plniť svoje záväzky a refinancovať svoje dlhy a zároveň aby vytvoril podmienky na ekonomické oživenie. Direktívne zvýšenie mzdových nákladov pre firmy určite nepatrí medzi opatrenia, ktorými sa podarí krízu prekonať. Súčasná vláda v riadení verejných financií preferuje európske pravidlá pred tými domácimi a treba povedať, že tie dostatočne nezohľadňujú najmä začínajúci sa demografický problém Slovenska. Znamená to, že nebudeme dostatočne pripravení na budúcnosť. Budúca vláda by mala dať väčší dôraz na domácu legislatívu. Mám na mysli zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý hovorí o dlhodobej udržateľnosti. Druhá vec je zavedenie výdavkových limitov. Výdavkový limit je nástroj, s ktorým počíta aj zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Zákon, ktorý by ich zaviedol, sa však zatiaľ nepodarilo schváliť. Pozitívne hodnotím, že ministerstvo financií to už začalo testovať a pripravuje sa na ich zavedenie. Ja by som odporúčal pokúsiť sa o ich zavedenie ihneď po otestovaní, hoci aj v polovici ďalšieho volebného obdobia. Na druhej strane, ak sa to v nasledujúcom období nestihne zaviesť, čaká nás to možno až v roku 2024, takže by sme stratili ďalšie štyri roky. Po voľbách by sa dohodli v koaličnej vláde záväzné výdavkové limity, ktoré by sa dali prekročiť len za určitých, jasne určených podmienok. Platiť by mali celé volebné obdobie.

Prečítajte si tiež: Dôchodkový fond v Československu pred rokom 1989

Tretím odporúčaním je zlepšenie rozpočtového procesu. Mala by sa zvýšiť záväznosť trojročného rozpočtovania. Parlament schvaľuje len hotovostný štátny rozpočet na najbližší rok. Posilniť by sa tiež mohla nezávislosť prognózovania príjmovej stránky rozpočtu. Ak u nás máme výbor pre makroprognózu a daňový výbor, práve jeho výstupy by mali ísť do parlamentu. Niekoľkokrát sa stalo, že aj po schválení daňovým výborom boli robené rozličné dodatky, ktoré výborom neprešli. Keďže práve nedaňové príjmy často spôsobili najväčší rozdiel medzi plánovaným a neplánovaným, aj ony by mali byť súčasťou posudzovania v daňovom výbore. Z pohľadu ekonomického vývoja by vláda mala sledovať dlhší horizont a pružnejšie reagovať na meniace sa podmienky.

Analýza Dosahu Opatrení na Verejné Financie

Aký dosah môže mať na verejné financie balíček opatrení, ktoré koalícia chce presadiť v parlamente? Vývoj verejných financií po roku 2014 bol pozitívny, keďže sa nám znižoval deficit a aj dlh. My k tomu hovoríme, že sa to malo diať rýchlejšie, a vyrovnaný rozpočet sme už mohli mať v roku 2018. Aj vývoj verejných financií v roku 2019 ukazuje, že sa nesplní cieľ mať vyrovnaný rozpočet, ak sa neprijmú významné opatrenia. Riziká sa zvyšujú, spomaľuje sa globálna ekonomika, ekonomika našich hlavných obchodných partnerov a už aj naša ekonomika. My máme na to vytvorený analytický nástroj - rozpočtový semafor, ktorý na ne upozorňuje. Po období zelenej farby vlani začala na ňom svietiť červená, ktorá upozorňuje na to, že ak sa neprijmú opatrenia, odchýlka od cieľa v salde bude veľká. Zhoršenie je spôsobené najmä napĺňaním rizík, ktorá rozpočtová rada identifikovala už v čase schvaľovania rozpočtu vlani v novembri. Najvyššie riziko očakávame pri nedaňových príjmoch, kde výpadok oproti nadhodnotenému rozpočtu môže dosiahnuť až 409 miliónov eur. Riziká sa napĺňajú aj v zhoršení hospodárenia samospráv o vyše 100 miliónov eur. Nad rámec rizík identifikovaných v čase schvaľovania rozpočtu prispievajú k zhoršeniu deficitu aj faktory vyplývajúce z aktuálneho vývoja. Riziko v sociálnych transferoch a dávkach vo výške 182 miliónov eur vyplýva najmä z vysokého rastu výdavkov nemocenského poistenia a dávok v nezamestnanosti. V rámci hodnotenia pravidla vyrovnaného rozpočtu sme konštatovali, že nastala výrazná odchýlka od cieľa mať vyrovnaný rozpočet. Z nášho pohľadu sa mal spustiť korekčný mechanizmus, ktorý podľa legislatívy spočíva v stanovení výdavkových limitov. Minister financií a vláda zastávajú názor, že ich náprava nie je potrebná. Začala sa zhoršovať dlhodobá udržateľnosť a zatiaľ sme nedosiahli „bezpečnú“ úroveň dlhu. Zákon o rozpočtovej zodpovednosti cieli dlh k 40 % HDP. Nemáme zatiaľ vytvorený dostatočný fiškálny priestor na to, keď príde recesia, aby vláda mohla výrazne pomôcť ekonomike.

Dlhodobá Udržateľnosť Verejných Financií a Dôchodková Reforma

Slovenské verejné financie čelia vysokému riziku udržateľnosti v strednom aj dlhodobom horizonte. Čiastočne je to spôsobené starnutím populácie. Predpokladá sa, že index ekonomickej závislosti poproduktívnej zložky (ktorý porovnáva podiel starších ľudí s podielom obyvateľstva, ktoré pracuje alebo absolvuje odbornú prípravu) sa do roku 2060 takmer strojnásobí. Stropy na vek odchodu do dôchodku ešte viac prehlbujú negatívny vplyv na dlhodobú fiškálnu udržateľnosť. Navyše sú úspory v druhom pilieri dôchodkového systému neefektívne a prinášajú nízke výnosy, pričom informovanosť obyvateľstva o dôchodkových nárokoch je nízka.

Dôchodkovou reformou sa zlepší dlhodobá fiškálna udržateľnosť dôchodkového systému . Na tento účel sa vek odchodu do dôchodku prepojí so strednou dĺžkou života a zrušia sa stropy na vek odchodu do dôchodku. Reformou sa okrem toho zabezpečí nárok na poistno-matematickú neutrálnu dávku po minimálnom počte odpracovaných rokov a zavedie sa nová predvolená stratégia sporenia založená na životnom cykle v druhom dôchodkovom pilieri, ktorá bude menej investovať do dlhopisov s nízkym výnosom a bude ponúkať možnosť vystúpenia s cieľom zvýšiť efektívnosť úspor v druhom pilieri . Zvýši sa aj transparentnosť pravidelným informovaním ľudí o ich očakávaných dôchodkoch . Implementácia tejto reformy sa dokončí do 31. marca 2023.

Novely Zákona o Sociálnom Poistení a Starobnom Dôchodkovom Sporení

Nadobudnutie účinnosti balíka noviel (zákon 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a 43/2004 Z. z. 399/2022 Z.z. - Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa záko… Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (MPSVR SR) predložilo Národnej implementačnej a koordinačnej autorite na Úrade vlády SR (NIKA) dňa 21. augusta 2023 materiál o naplnení kvalitatívnej časti Míľnika C18-1 z hľadiska vecnej pôsobnosti MPSVR SR. Dopadovú štúdiu vplyvu schválených zmien na dlhodobú udržateľnosť verejných financií vypracováva Ministerstvo financií Slovenskej republiky (MF SR).

Prečítajte si tiež: Nepoberanie dôchodku a vek

Právna úprava, ktorou sa ustanovuje naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života vyplývajúca z Plánu obnovy a odolnosti nadobudla účinnosť 1. januára 2023. Poistencom sa teda od ročníka narodenia 1967 opätovne naviaže zvyšovanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života. Zároveň sa ustanovuje, aby ženám, ktoré vychovali dieťa, bol aj naďalej dôchodkový vek znížený o 6 mesiacov za každé vychované dieťa, maximálne však o 18 mesiacov (platí pre ženy, ktoré vychovali tri a viac detí). V záujme predvídateľnosti a zapamätateľnosti dôchodkového veku sa bude všeobecný dôchodkový vek ustanovovať všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na 6 rokov vopred. Prvýkrát sa tak stane v roku 2025 a ustanoví sa dôchodkový vek pre poistencov narodených v roku 1967. Uvedenú zmenu upravuje : § 65 ods. 2 až ods. 9, § 233 ods. 5 písm. a), § 293fw zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, príloha č. 3c k zákonu o sociálnom poistení .

Právna úprava, na základe ktorej má poistenec, ktorý získa 40 odpracovaných rokov, nárok na predčasný starobný dôchodok, nadobudla účinnosť 1. januára 2023. Jej cieľom je garantovať poistencom, ktorí väčšinu svojho života vykonávali zárobkovú činnosť a získali potrebný počet odpracovaných rokov, nárok na predčasný starobný dôchodok po 40 odpracovaných rokoch. Do odpracovaných rokov sa započítavajú aj obdobia, počas ktorých poistenec objektívne nemohol vykonávať zárobkovú činnosť (napr. obdobia vojenskej služby, starostlivosti o deti). Nezapočítavajú sa niektoré náhradné doby získané pred 1. januárom 2004, konkrétne doby nezamestnanosti, doby odborného školenia alebo politického školenia a doby štúdia ako doby zamestnania získané pred 1. januárom 2004, ako aj obdobia zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a obdobia sústavnej prípravy na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole po roku 2003, za ktoré bolo dodatočne doplatené poistné na dôchodkové poistenie. Suma predčasného starobného dôchodku za 40 odpracovaných rokov je krátená o 0,3 % za každých začatých 30 dní poberania predčasného starobného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku. Uvedenú zmenu upravuje : § 67, § 68 ods. 1 písm. b), § 68 ods. 4 až ods. 8, § 69a ods. 2, § 75 ods. 3, § 77 ods. 3, § 293fx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení .

Zákonom č. 399/2022 Z. z. z 8. novembra 2022, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení od 1. mája 2023, sa v záujme maximálneho zefektívnenia II. piliera zaviedla tzv. predvolená investičná stratégia. Majetok sporiteľa v predvolenej investičnej stratégii bude v prvej fáze sporenia alokovaný výlučne v indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde, ktorý síce je rizikovejší, ale má potenciál priniesť sporiteľovi v dlhodobom horizonte vyšší očakávaný výnos. V určenom veku sa začne časť majetku sporiteľa postupne presúvať do menej rizikového dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu, každý kalendárny rok 4 percentuálne body. Sporiteľmi v predvolenej investičnej stratégii budú automaticky všetci noví sporitelia ako aj existujúci sporitelia, ktorí v závislosti od kategórie, do ktorej patria, vyjadria svoj nesúhlas resp. súhlas s postupným presunom majetku do predvolenej investičnej stratégie. Tento presun vykoná dôchodková správcovská spoločnosť od júla 2023 do konca roka 2025 v súlade s harmonogramom presunu, ktorý zverejní na svojom webovom sídle. Predvolená investičná stratégia nie je povinná, sporiteľ má možnosť sa z nej vyviazať. Uvedenú zmenu upravuje : § 92, § 93, § 123bd, § 123be, § 123bf, § 123bg, §123bh zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení účinnom od 1. mája 2023 .

Plány Ministerstva Práce, Sociálnych Vecí a Rodiny

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR sa chce zamerať na zavedenie dôchodkového stropu či nastavenie nového životného minima. Zaoberať sa bude aj naďalej pomocou pre jednorodičov, konceptom rodinnej karty a fiktívnymi živnosťami. Od 1. februára budúceho roka začne fungovať nový program pre jednorodičov, pričom pôjde o systém komplexných poradní, kde nájdu ľudia poradenstvo od ekonóma, psychológa, právnika, sprievodcu vlastnou skúsenosťou, ktorý zažil podobné situácie, či manažéra prípadu. Jeho úlohou bude ujať sa konkrétneho jednorodiča a nastaviť konkrétny program na vyriešenie jeho životnej situácie. Rovnako by sa mal dotiahnuť aj koncept rodinnej karty, v rámci ktorej si budú môcť rodiny uplatniť zľavy na tovary a služby súvisiace so starostlivosťou o deti.

Ďalej zhodnotil, že pre MPSVR zostali ešte dve veľké výzvy z programového vyhlásenia vlády. Jednou z nich je zavedenie dôchodkového stropu minimálne pre ľudí, ktorí ťažko manuálne pracujú. Tou druhou je upravenie a nastavenie nového životného minima, od ktorého závisia mnohé ďalšie dávky. Minister objasnil, že Inštitút pre výskum práce a rodiny, ktorý patrí pod ministerstvo, už pripravil filozofiu toho, ako by malo nové životné minimum vyzerať, aby zodpovedalo minimálnym životným nákladom na Slovensku.

Fiktívne Živnosti a Ich Vplyv

Rezort sa pozrie opäť aj na fiktívne živnosti. „Určité úpravy sme už presadili v rámci balíka zákonov známeho ako lex konsolidácia, čiže došlo k niektorým sprísneniam. Ideme však ďalej a budeme opäť v sociálnom dialógu s tými, ktorých sa to týka, teda so živnostníkmi a zamestnávateľmi, pracovať na tom, ako stanoviť presné hranice, kde je ešte závislá práca a kde už takzvaná falošná alebo fiktívna živnosť,“ priblížil Tomáš s tým, že mnohí zamestnanci si neuvedomujú, že síce majú v aktuálnom období o čosi vyšší čistý príjem, ale prichádzajú o iné dôležité pracovnoprávne benefity a v budúcnosti sa im to negatívne prejaví aj na výške dôchodkov. Fiktívne živnosti majú navyše podľa ministra negatívny vplyv na štátny rozpočet, čo len vytvára ďalší tlak na konsolidáciu.

tags: #dôchodkový #strop #vplyv #na #rozpočet #štúdia