Starobné dôchodky a dôchodkový fond pred rokom 1989 v Československu

Starobný dôchodok, ako ho poznáme dnes, je relatívne nedávny výdobytok sociálneho pokroku. Málokto si to uvedomuje, ale jeho história siaha hlbšie, než by sa mohlo zdať.

Počiatky dôchodkového zabezpečenia v Uhorsku

Ešte pred vznikom Československa existovali určité formy zabezpečenia na starobu. Ako prví si mohli nárokovať starobný dôchodok štátni zamestnanci. Vtedajší starobný dôchodok alebo penzia sa nazýval „odpočivné“. Už pred 100 rokmi sa o „odpočivné“ usilovali aj farári a ďalší duchovní na Slovensku. Poslanci ľudovej strany v československom parlamente predložili návrh zákona, ktorý by duchovným zabezpečil nárok na „odpočivné“, podobne ako ho už mali niektoré kategórie štátnych úradníkov, najmä učitelia.

Penzijné normály Márie Terézie a Jozefa II.

Najväčšia reformátorka spomedzi Habsburgovcov, Mária Terézia, zaviedla takzvané penzijné normály. Neskôr nasledoval dekrét o penzijnom systéme pre štátnych úradníkov, ktorí „sa najmenej po desiatich rokoch uspokojivej služby stali neschopnými práce“ a pre ich pozostalých. Panovník Jozef II., syn Márie Terézie, vydal dekrét o dôchodkovom zabezpečení vojakov a zriadil penzijný fond pre profesorov univerzít a gymnázií.

Výška penzií v 19. storočí

Zo spomienok slovenských vzdelancov 19. storočia sa dozvedáme, aké boli vtedajšie penzie. Učiteľ Jozefa Gregora-Tajovského na ľudovej škole dostával desať zlatých mesačne. Do dôchodku odišiel okolo roku 1860, keď Jozef L. Holuby začal študovať na bohosloveckej fakulte vo Viedni. Holuby spomínal, že za šesť zlatých mohol celý mesiac obedovať v hostinci U čierneho leva. Avšak už o trinásť rokov neskôr by mu šesť zlatých stačilo ledva na dva obedy, pretože po krachu viedenskej burzy zavládla v krajine veľká drahota. Starobné dôchodky učiteľom a ďalším štátnym zamestnancom vzrástli až v roku 1896. „Odpočivné“ predstavovalo po novom 40 % priemerného platu za 10 rokov služby a 2 % navyše za každé ďalšie dva odslúžené roky.

Inšpirácia nemeckými sociálnymi reformami

Rakúsko-Uhorsko preberalo nemecké skúsenosti z uplatňovania sociálnych reforiem, ktoré zaviedol Otto von Bismarck. Vďaka Bismarckovi vznikli prvé zásady povinného starobného poistenia. Výška dôchodku sa odvíjala od dĺžky poistenia. Nárok na dôchodok však vznikal poistenému zamestnancovi v nemeckom priemysle až od veku 70 rokov, ktorého sa koncom 19. storočia dožil málokto.

Prečítajte si tiež: Starobné a invalidné dôchodky

Pracovné podmienky a dĺžka života

Továrenský robotník sa po tridsiatich rokoch musel zodrať. Nemal čas na reprodukciu svojej pracovnej sily. V tie časy sa pracovalo od 5. hodiny rannej do 7. hodiny večernej, i v nedeľu ráno dve hodiny. „Ale pridalo sa aj raz-dva razy do týždňa pracovať, prezčas, na fajront, večer od 8. do 10. hodiny,“ spomínal spisovateľ Ivan Stodola. Uhorský živnostenský zákon z roku 1884 zakazoval začínať prácu v továrňach pred 5. hodinou ráno a končiť ju po 21. hodine. Čiže pracovný čas mohol trvať aj 16 hodín.

Bismarckov návrh a jeho kritika

Tým, čo sa dôchodku predsa len dožili, zabezpečoval vládny návrh starobného poistenia veľmi skromnú existenciu. Nemecký ríšsky snem však prijal v roku 1889 značne okresanú podobu pôvodného návrhu zákona, ktorý doplnil o nové ustanovenia. Štát už nemusel platiť tretinu poistného, ale fixných 50 mariek ročne na jednu penziu. Neprešla ani navrhovaná výška platieb bez ohľadu na príjmy zamestnanca. Namiesto toho začal fungovať systém progresívnych príspevkov, vypočítaných na základe štyroch (neskôr piatich) samostatných príjmových kategórií. Starobný dôchodok sa však aj podľa upravenej a prijatej predlohy zákona mal vyplácať až po dosiahnutí veku 70 rokov. Aj preto sa stal predmetom ostrej kritiky odborových zväzov a sociálnych demokratov. Odborníkmi na sociálne reformy je však dodnes považovaný za pokrokový čin.

Penzijný systém pre štátnych zamestnancov v Rakúsku

V roku 1901 prišla Viedeň s návrhom vládneho zákona o penzijnom poistení pre štátnych zamestnancov. Parlament ho schválil až o päť rokov neskôr a začal platiť v roku 1909. Na rozdiel od nemeckého systému sa však starobný dôchodok priznával mužom už od veku 60 rokov, ak sa podieľali na poistení aspoň 40 rokov.

Dôchodkové zabezpečenie v prvej Československej republike

Samostatná Československá republika v prvých rokoch po svojom vzniku nadväzovala na sociálne zákonodarstvo bývalej monarchie - na Slovensku na uhorské právne normy a v Česku na rakúske.

Zákon o penzijnom poistení z roku 1924

Zákon o penzijnom poistení sa stal predmetom odbornej i verejnej diskusie na jeseň 1923, parlament ho však schválil až v nasledujúcom roku. Profesor Engliš bol za to, aby finančné prostriedky na sociálne opatrenia štátu plynuli v značnej miere z príjmov a majetku najbohatších vrstiev. Nie je teda pravda, že s týmto spôsobom prerozdeľovania národného produktu a s princípom solidarity v spoločnosti prišli až komunisti. Engliš bol v čase prijímania zákona o penzijnom poistení poslancom za Národno-demokratickú stranu.

Prečítajte si tiež: Krajský súd Nitra o starobných dôchodkoch

Kompromis a obmedzenia zákona

Zámer vlády zaťažiť firmy platbami do penzijného systému za ich zamestnancov narazil na odpor veľkopodnikateľov. Výsledkom diskusií bola kompromisná legislatívna úprava. Zákon sa netýkal roľníkov, živnostníkov ani slobodných povolaní. Povinné náklady na starobné dôchodky, ktoré v prípade robotníkov vyplácala Ústredná sociálna poisťovňa, niesli spolovice poistenci a spolovice ich zamestnávatelia.

Triedy poistencov a výška dôchodkov

Poistencov rozdelili podľa výšky miezd do desiatich tried a podľa toho stanovili odvody aj dávky. Robotníci proti nútenej zrážke zo mzdy namietali, že pochybujú, či sa dôchodkového veku vôbec dožijú. Zákonodarca stanovil totiž odchod do dôchodku na 65 rokov. Továrenskí robotníci v tom čase zarábali v priemere okolo 600, baníci 940 a úradníci približne 1 400 korún. Po 20 rokoch platenia poistného mal robotník nárok na 200, ale úradník až na 800 korún dôchodku. Roľníci a poľnohospodárski robotníci museli na starobu šetriť sami.

Kritika a novelizácie

Napriek tomu bol zákon viackrát novelizovaný. Nespokojní s ním boli najmä „staropenzisti“ (obdoba súčasných „starodôchodcov“), ktorí odišli do dôchodku ešte pred vznikom ČSR a penzia im bola vymeraná podľa starých uhorských noriem. Senátor Teodor Wallo zo Zvolena ich nazval „štátnymi sirotami“, pretože poberali výrazne nižšie dôchodky ako ich mladší kolegovia.

Hodnotenie systému sociálneho poisťovníctva prvej republiky

Odborníčka na túto oblasť práva Viera Štangová z Univerzity Karlovej v Prahe vidí svetlá i tiene systému sociálneho poisťovníctva prvej republiky. Za negatíva považuje najmä to, že sa poisťovníctvo rozpadlo do malých uzavretých celkov s uprednostňovaním štátnych zamestnancov.

Dôchodkový systém po druhej svetovej vojne a počas socializmu

Po druhej svetovej vojne sa v obnovenom Československu rozhodla koaličná vláda prekonať rozdrobené sociálne poisťovníctvo. Vznikla jedna štátna Ústredná národná poisťovňa s pomerne širokou samosprávou.

Prečítajte si tiež: Všetko o dobrovoľných príspevkoch na dôchodok

Zmeny po roku 1948

Hlavné nóvum, pokiaľ ide o starobné dôchodky, spočívalo podľa českého odborníka na pracovné právo Petra Tröstra v tom, že sa penzijné poistenie rozšírilo na ďalšie skupiny obyvateľstva. Nárok na dôchodok vznikal po 20 rokoch poistenia, každý ďalší odpracovaný rok znamenal jeho zvýšenie o 0,4 %, ale horná hranica nesmela prekročiť 85 % priemernej mzdy. Základ dôchodku pritom predstavovala suma 8 400 korún. Tento systém fungoval ešte rok a pol aj po „Víťaznom februári“. Nové právne predpisy vytvorili tri kategórie zamestnancov, z ktorých prvé dve boli výrazne preferované (napríklad baníci v prvej a hutníci v druhej). To sa týkalo aj veku odchodu do starobného dôchodku.

Osobný dôchodok a princíp rovnostárstva

Novinkou bolo zavedenie takzvaného osobného dôchodku. O jeho udelení rozhodovala špeciálna vládna komisia podľa politickej smernice, ktorá nikdy nebola zverejnená. Princíp zásluhovosti sa však z penzijného systému časom vytrácal a nahrádzalo ho rovnostárstvo. V podmienkach výstavby socializmu musel každý pracovať (či skôr byť zamestnaný), inak bol braný ako príživník. To až niekoľkonásobne zvýšilo náklady na dôchodkový systém. Ak už štát nedokázal všetkým ľuďom starobu osladiť, snažil sa ju každému aspoň pocukrovať.

Dôchodkový systém po roku 1989

Po roku 1989 sa aj sociálna sféra u nás musela prispôsobiť trhovému hospodárstvu. Prebehol návrat k penzijnému poisteniu. Nasledovalo niekoľko reforiem dôchodkového systému alebo aspoň pokusov o ne. Vznikli jeho piliere - povinný, priebežný a dobrovoľný. Štátom garantovaný vek odchodu do dôchodku sa posunul na 64 rokov.

Čestné penzie

Čestná penzia bola pozostatkom monarchie, ale udržala sa aj v prvej Československej republike. Navrhovala ju vláda údajne tým najzaslúžilejším spomedzi zaslúžilých a schvaľoval to prezident. Napríklad v auguste 1931 ju prezident Tomáš G. Masaryk udelil Mauricovi Janinovi, francúzskemu generálovi, ktorý sa v januári 1918 stal vrchným veliteľom československého zahraničného vojska. V roku 1948 poskytla vláda čestnú penziu vdove po prezidentovi Edvardovi Benešovi, a to „vo výške platu aktívneho ministra“.

Pôvod a vývoj čestných penzií

Tradícia udeľovať čestné penzie (Honorary Pensions) vznikla vlastne v britskom kráľovstve v roku 1837. Panovník ju priznával na odporúčanie prvého lorda štátnej pokladnice (First Lord of the Treasury). Podľa zistení amerického historika Jeroma J. McGanna činila britská čestná penzia v roku 1911 okolo 1 200 libier a priznali ju 20 osobám ako prilepšenie k ich platnému dôchodku.

Čestné penzie v socialistickom Československu

Po oslobodení v roku 1945 u nás zriadili podľa sovietskeho vzoru titul národný umelec, na čo bola viazaná aj čestná penzia. Do mája 1948 titul udelili 33 umelcom, vtedy sa prvýkrát zverejnilo, že tento osobitný dôchodok sa rovná služnému vysokoškolského profesora. Práve v máji 1948 sa stal asi bezprecedentný prípad, keď český básnik Petr Bezruč odmietol prijať s titulom národného umelca aj čestnú penziu. Do roku 1990 u nás udelili titul národný umelec 316 osobnostiam, potom ho zrušili.

tags: #starobné #dôchodky #a #dôchodkový #fond #pred