Ekonomické dôsledky rozdelenia Česko-Slovenska: Porovnanie vývoja a životnej úrovne

Rozdelenie Česko-Slovenska 1. januára 1993 predstavovalo významný míľnik v histórii oboch národov. Zatiaľ čo obe krajiny začali písať svoje vlastné príbehy, ekonomické dôsledky rozdelenia a ich následný vývoj sa stali predmetom neustáleho porovnávania. Tento článok sa zameriava na analýzu kľúčových ekonomických ukazovateľov, ako sú HDP, mzdy, nezamestnanosť, dôchodky a ďalšie faktory ovplyvňujúce životnú úroveň na Slovensku a v Českej republike po rozdelení federácie.

Lepšia štartovacia čiara Česka

Už v roku 1993, v čase rozdelenia, bola východisková pozícia Česka lepšia ako Slovenska. Väčšina ekonomického výkonu federácie zostala po rozdelení v Česku. V roku 1993 dosiahol výkon slovenskej ekonomiky v parite kúpnej sily 7 467 dolárov na obyvateľa, zatiaľ čo v Česku to bolo 12 117 dolárov na obyvateľa. V tom čase bol výkon EÚ zhruba 16 200 dolárov na obyvateľa.

Hrubý domáci produkt (HDP)

Hrubý domáci produkt je základný makroekonomický ukazovateľ, ktorý meria výkonnosť ekonomiky a hovorí o životnej úrovni, ktorú si môže užívať priemerný občan danej krajiny. Hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily je v Českej republike vyšší ako na Slovensku. Podľa údajov Svetovej banky dosiahol tento ukazovateľ v roku 2021 v Českej republike 39 778 medzinárodných dolárov, zatiaľ čo na Slovensku 31 498 medzinárodných dolárov. Ekonomická úroveň v Českej republike je teda približne o 26 percent vyššia ako na Slovensku. Podľa Eurostatu hrubý domáci produkt na osobu v parite kúpnej sily v Českej republike predstavoval 91 % priemeru Európskej únie, zatiaľ čo na Slovensku to bolo 68 %.

Medzi rokmi 2000 a 2010 Slovensko zaznamenalo výrazný pokrok, keď sa dotiahlo na 76,7 percenta priemeru EÚ 27 a zhruba na 90 percent českej úrovne a výraznejšie predbehlo aj Maďarsko a Poľsko. Po roku 2010 však slovenská ekonomika stratila dych a dobiehanie Západu sa takmer zastavilo.

Nezamestnanosť

Slovensko opustil ekonomický motor, čo sa okamžite prejavilo vo výraznom náraste nezamestnanosti. Ekonomická transformácia zasiahla Slovensko výraznejšie a v roku 1993 dosiahla miera nezamestnanosti na Slovensku 14,4 percenta, čo bolo trikrát viac než v Česku. Nezamestnanosť na Slovensku sa pohybuje okolo 6 %, čo je priemer EÚ, zatiaľ čo v Česku sa drží medzi 3 a 4 percentami. Česká republika si stále udržiava výrazne nižšiu mieru nezamestnanosti ako Slovensko. V októbri 2022 bola miera nezamestnanosti v Českej republike 2,1 %, na Slovensku to bolo necelých 6 %. Česká republika má už dlhé roky najnižšiu mieru nezamestnanosti v Európskej únii, v ktorej je priemer 6 %. Posledné známe údaje uvádzajú nezamestnanosť na Slovensku 6,4 % a v Česku 3,5 %.

Prečítajte si tiež: Slovenský dôchodkový systém

Mzdy a dôchodky

Mzdy v Českej republike sú tak v priemere o 26 % vyššie, čo zodpovedá rozdielu v hrubom domácom produkte na osobu. Priemerná mzda na Slovensku je 1 266 eur, v Česku je to v prepočte 1 614 eur. Po prepočítaní podľa parity kúpnej sily je slovenská priemerná mzda len 1 148 EUR, zatiaľ čo česká priemerná mzda je o viac ako 41 % vyššia. Inými slovami, v Českej republike si ľudia za mzdu kúpia približne o dve pätiny viac tovaru ako za mzdu na Slovensku. Priemerný dôchodok je na Slovensku 523 eur, v Česku v prepočte na eurá 744 eur.

Verejný dlh

Český verejný dlh dosiahol ku koncu roka 2021 úroveň 42 % HDP, zatiaľ čo slovenský 62,2 % HDP. Najaktuálnejšie údaje uvádzajú štátny dlh Slovenska v pomere k HDP na úrovni 63,1 %, v Česku je to 40,3 %.

Vyrovnávací príplatok pre dôchodcov

Až do konca roku 2015 pociťovali krivdu dôchodcovia, ktorí ku dňu rozdelenia ČSFR (1. január 1993) boli dôchodkovo poistení podľa československých predpisov a po 1. januári 1993 boli dôchodkovo poistení na Slovensku. V niektorých prípadoch sa stalo, že súčet súm dôchodkov, ktoré im boli priznané v Českej republike a na Slovensku, bol nižší ako bol slovenský dôchodok občana, ktorý bol počas svojho života rovnako dlhú dobu poistený len na Slovensku a mal rovnaký príjem. Táto krivda bola od 1. januára 2016 odstránená a týmto občanom sa v rokoch 2016 až 2019 priznával a vyplácal tzv. vyrovnávací príplatok. Od 1. januára 2020 sa v zákone o sociálnom poistení prijalo technicky lepšie riešenie.

Účelom vyrovnávacieho príplatku je dorovnať rozdiel medzi sumami českého starobného dôchodku a slovenského starobného dôchodku a sumou, fiktívneho starobného dôchodku, na ktorý by mali penzisti nárok, ak by nedošlo k rozdeleniu spoločnej republiky. Takáto dávka sa má vzťahovať na penzistov poberajúcich dôchodok u nás aj v Česku, pod podmienkou, že získali najmenej 25 československých rokov dôchodkového poistenia pred 1. januárom 1993, alebo získali v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 aspoň 1 rok dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.

Ďalšie ukazovatele

• Priemerná dĺžka života: Priemerne sa na Slovensku dožívame 76,9 roka, v Česku o dva roky viac, teda 78,9 roka.
• Index ľudského rozvoja (HDI): V roku 2021 sa Česká republika umiestnila na 32. mieste s hodnotou HDI 0,889 a Slovensko na 45. mieste s hodnotou HDI 0,848.
• Index šťastia: Česká republika je na 18. mieste so skóre šťastia 6,92 a Slovensko na 35. mieste so skóre 6,391.

Prečítajte si tiež: Praktické rady o dôchodkoch

Prečítajte si tiež: Doplnkové Dôchodkové Sporenie

tags: #dochodky #po #rozdelení #Česko-Slovenska