Dôchodky po rozdelení Českej a Slovenskej republiky: Spoločné problémy a rozdielne riešenia

Rozdelenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) v roku 1993 prinieslo so sebou nielen vznik dvoch samostatných štátov, ale aj pretrvávajúce spoločné problémy v oblasti dôchodkového zabezpečenia. Aj po šestnástich rokoch od rozdelenia riešia obidva štáty dôsledky tohto rozdelenia, ktoré sa dotýkajú občanov, ktorí pracovali v ČSFR.

Komplikácie pri priznávaní dôchodkov

Z hľadiska príslušnosti jedného alebo druhého štátu na rozhodovanie o nároku na dôchodkovú dávku je rozhodujúce, kde mal zamestnávateľ sídlo ku dňu rozdelenia federácie. To znamená, že aj keď poistenec celý život býval a pracoval na území jedného štátu, o jeho nároku na dôchodok za dobu poistenia získanú pred rozdelením federácie môže rozhodovať poisťovňa druhého štátu.

Tento stav vedie ku komplikáciám a predlžovaniu procesu priznávania dôchodku. Dôchodok je často čiastkovaný, čo môže mať negatívny vplyv na jeho celkovú výšku. Príkladom je občan zo Slovenska, ktorého zamestnávateľ mal sídlo v Českej republike. Jeho žiadosť o invalidný dôchodok Sociálna poisťovňa na Slovensku postúpila do Českej republiky, pretože nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na Slovensku. Oznámenie doby poistenia v Českej republike však Sociálna poisťovňa urgovala bezvýsledne. Tento prípad poukazuje na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Prípadové štúdie a angažovanosť verejných ochrancov práv

Na Kanceláriu verejného ochrancu práv sa obrátili občania v oboch krajinách so žiadosťami o pomoc pri riešení problémov s dôchodkami. V jednom prípade, angažovanosťou verejných ochrancov práv na Slovensku i v Čechách sa veci pohli a Sociálna poisťovňa po vyše dvoch rokoch invalidný dôchodok občanovi priznala. Vedenie Sociálnej poisťovne bolo zároveň požiadané o prijatie opatrení, ktoré zabezpečia, aby v budúcnosti k podobným zbytočným prieťahom nedochádzalo.

Ďalší prípad sa týkal pani, ktorá žiadala o invalidný dôchodok v Českej republike. Česká správa sociálního zabezpečení postúpila žiadosť na Slovensko, pretože o jej nároku na dôchodok za dobu poistenia získanú do 31. decembra 1992 mala rozhodnúť Sociálna poisťovňa. Hoci Sociálna poisťovňa rozhodla o jej žiadosti, český verejný ochranca práv zistil, že Česká správa sociálního zabezpečení medzičasom uznala žene dobu poistenia aj obdobie, počas ktorého sa starala o blízku osobu, ale neinformovala o tom slovenskú Sociálnu poisťovňu. Po upozornení a zaslaní príslušného formulára bola vec prednostne vybavená. Tento prípad poukazuje na dôležitosť komunikácie a výmeny informácií medzi inštitúciami oboch krajín.

Prečítajte si tiež: Slovenský dôchodkový systém

Absencia inštitútu odstránenia tvrdosti zákona

V tejto súvislosti sa opätovne poukázalo aj na absenciu inštitútu odstránenia tvrdosti zákona, ktorý bol prijatím nového zákona o sociálnom poistení na Slovensku zrušený. V Českej republike, kde odstránenie tvrdosti zákona zostalo súčasťou právneho poriadku, môžu mnohé nepriaznivé dopady v oblasti sociálneho zabezpečenia naďalej riešiť v prospech občanov. Česká správa sociálního zabezpečení totiž v určitých prípadoch dopláca rozdiel medzi výškou poberaných dôchodkov a dôchodkom, na ktorý by mal občan nárok iba podľa právnych predpisov Českej republiky. Na Slovensku takáto možnosť už nie je. Na tento nedostatok opakovane upozorňujú v pravidelných správach o činnosti verejného ochrancu práv aj poslancov parlamentu.

Vyrovnávací príplatok: Slovenská špecifika pre "federálnych" dôchodcov

Slovenská republika zaviedla od 1. januára 2020 dôchodkovú dávku - vyrovnávací príplatok. Cieľom vyrovnávacieho príplatku je kompenzovať situácie, kedy je dôchodok občana nižší, než by bol, keby bol získaný len podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Táto dávka sa týka občanov, ktorí získali doby dôchodkového poistenia v Českej republike a na Slovensku za obdobie do 31. decembra 1992.

Podmienkou pre priznanie vyrovnávacieho príplatku je získanie určitého počtu rokov československého obdobia dôchodkového poistenia pred 1. januárom 1993. Aktuálna právna úprava vyrovnávacieho príplatku je obsiahnutá v § 293ej ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2020.

Ústavnoprávne výzvy a judikatúra

Problematika dôchodkov po rozdelení ČSFR sa dostala aj pred Ústavný súd Slovenskej republiky. Ústavný súd sa zaoberal návrhmi na posúdenie súladu ustanovení zákona o sociálnom poistení s Ústavou Slovenskej republiky. Išlo najmä o posúdenie podmienok pre priznanie vyrovnávacieho príplatku a o otázku, či nedochádza k diskriminácii občanov, ktorí pracovali v ČSFR.

Najvyšší správny súd v konaniach sp. zn. 9 So 200/2011 z 30.1.2013 a ďalších prípadoch riešil otázku aplikácie čl. 39 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy. Dôchodcovia, ktorí nespĺňali zákonom ustanovenú dobu poistenia, sa obracali na správne súdy, ktoré im priznali vyrovnávací rozdiel na základe priamej aplikácie ústavy.

Prečítajte si tiež: Praktické rady o dôchodkoch

Zákonodarca reagoval na túto situáciu novelizáciou zákona o sociálnom poistení, ktorou zaviedol vyrovnávací príplatok. Napriek tomu sa však objavili nové ústavnoprávne výzvy, ktoré sa týkali najmä podmienok pre jeho priznanie.

Kľúčové právne aspekty a judikatúra

• Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení: Táto zmluva upravuje otázky sociálneho zabezpečenia medzi oboma krajinami, vrátane dôchodkov. Dôležitým aspektom je určenie príslušnosti štátu na rozhodovanie o nároku na dôchodok za doby poistenia získané pred rozdelením ČSFR.
• Nariadenia Európskej únie o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia: Tieto nariadenia (napr. nariadenie č. 1408/71, resp. č. 883/2004) upravujú koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia v rámci Európskej únie. Cieľom je zabezpečiť, aby občania EÚ neboli znevýhodnení pri uplatňovaní svojich práv v oblasti sociálneho zabezpečenia, ak pracovali alebo žili v rôznych členských štátoch.
• Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ): Rozhodnutia SDEÚ majú významný vplyv na interpretáciu a aplikáciu práva EÚ v oblasti sociálneho zabezpečenia. SDEÚ sa zaoberal aj otázkami týkajúcimi sa dôchodkov a započítavania dôb poistenia získaných v rôznych členských štátoch.
• Ústavné právo: Ústava Slovenskej republiky a Ústava Českej republiky obsahujú ustanovenia o sociálnych právach, vrátane práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Tieto ustanovenia sú relevantné pri posudzovaní ústavnosti právnej úpravy dôchodkov.
• Zákon o sociálnom poistení (Slovensko): Tento zákon upravuje podmienky pre vznik nároku na rôzne druhy dôchodkových dávok, vrátane starobného dôchodku, invalidného dôchodku a vyrovnávacieho príplatku.
• Zákon o důchodovém pojištění (Česká republika): Tento zákon upravuje podmienky pre vznik nároku na rôzne druhy dôchodkových dávok v Českej republike.

Princíp rovnosti a diskriminácie

Ústavný súd Slovenskej republiky sa pri posudzovaní ústavnosti právnej úpravy dôchodkov zaoberal aj otázkou dodržiavania princípu rovnosti a zákazu diskriminácie. Dôraz sa kládol na to, či právna úprava neznevýhodňuje občanov, ktorí pracovali v ČSFR, alebo občanov, ktorí získali doby poistenia v rôznych štátoch.

Ústavný súd aplikuje na posúdenie diskriminácie tradičný ústavnoprávny test. Pri nerovnosti vo vzťahu k čl. 39 Ústavy (právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe) vychádza zo svojej judikatúry k týmto referenčným normám.

Základné podozrivé kritériá odlišovania v čl. 12 ods. 2 Ústavy sú rasy, pohlavia, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Doby poistenia (zabezpečenia) takýmto typickým kritériom nie sú. Iné postavenie (čl. 12 ods. 2 Ústavy in fine) spočívajúce v dobe poistenia je teda slabým rozlišovacím kritériom a je ľahko justifikovateľné.

Prečítajte si tiež: Doplnkové Dôchodkové Sporenie

tags: #dochodky #po #rozdelení #Českej #a #Slovenskej