Splnomocnenie pre škôlku, ak neviete, kde sa nachádza otec: Právny pohľad

Často sa stáva, že rodičia dieťaťa nežijú spolu, alebo jeden z rodičov nie je dostupný. V takýchto prípadoch vznikajú otázky ohľadom právnych úkonov, ako je napríklad splnomocnenie pre škôlku. Tento článok sa zameriava na túto problematiku a poskytuje komplexný pohľad na danú situáciu.

Vyživovacia povinnosť a nezaopatrené dieťa

Podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z. z. sa na definíciu nezaopatreného dieťaťa použije § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa. Po skončení povinnej školskej dochádzky, maximálne však do dovŕšenia 25 rokov veku, sa dieťa považuje za nezaopatrené, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom.

Ukončenie vyživovacej povinnosti

Ďalšou dôležitou otázkou je ukončenie vyživovacej povinnosti. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Posúdenie, či je dieťa schopné samo sa živiť, závisí od okolností konkrétneho prípadu. Vo všeobecnosti je za schopnosť sám sa živiť možné považovať situáciu, kedy je dieťa z vlastných príjmov stabilne schopné uhrádzať svoje opodstatnené životné náklady. Určité príležitostné príjmy preto nie sú postačujúce. Pri posúdení sa zohľadňuje, či sa dieťa sústavne pripravuje na výkon povolania, napríklad denným štúdiom na vysokej škole.

Pokiaľ bolo platenie výživného určené rozhodnutím súdu, je potrebné ho uhrádzať až do zrušenia vyživovacej povinnosti súdom.

Prečítajte si tiež: Vzor splnomocnenia ÚPSVaR

Výživné po dosiahnutí plnoletosti

Právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zakotvená v zákone č. 36/2005 Z. z. Po dosiahnutí plnoletosti môže rodič prispievať na účet dieťaťa. Ak súd doteraz neupravil vyživovaciu povinnosť, môže plnoleté dieťa podať návrh na súd na úpravu vyživovacej povinnosti.

Vyživovacia povinnosť rodiča do 25 rokov jeho dieťaťa je v slovenskej legislatíve veľmi častý mýtus. Dĺžka vyživovacej povinnosti trvá do momentu, keď je dieťa schopné samostatne sa živiť. Skúmajú sa viaceré faktory, ktoré je nutné naplniť, aby sa dieťa pokladalo za samostatné, nakoľko je to u každého individuálne. Dieťa je prevažne samostatné v momente, keď je schopné samostatne sa živiť a pokrývať všetky nevyhnutné potreby pre život zo zdrojov práce, na ktorú je psychický a fyzický spôsobilé.

Právo na informácie o dieťati

Podľa § 24 ods. 6 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine, súd dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Toto ustanovenie sa týka situácie, ak maloleté dieťa bolo zverené súdnym rozhodnutím do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov.

Právo byť informovaný o všetkých záležitostiach ohľadom dieťaťa (napr. o jeho zdravotných problémoch, o liekoch, školskej dochádzke, záujmových aktivitách, dočasnej zmene pobytu dieťaťa či táboroch a pod.) je nevyhnutnou zložkou súboru rodičovských práv a povinností, ktoré patrí obom rodičom aj v čase po rozvode (alebo ak manželia sú stále „svoji“, no žijú odlúčene) a bez ohľadu na to, ktorý z rodičov zabezpečuje dieťaťu osobnú starostlivosť.

Vo Vašom prípade existuje možnosť obrátiť sa na súd, aby uložil tzv. preferenčnému rodičovi výslovnú povinnosť informovať rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, o všetkých podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletého.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a splnomocnenie

Výživné na plnoleté dieťa, ktoré študuje

To, že Vaša dcéra už dosiahla plnoletosť, znamená len, že výživné môže (a mal by) platiť otec priamo jej. Právna teória i prax sa zhodujú na tom, že vyživovacia povinnosť rodiča voči jeho plnoletému dieťaťu, ktoré stále študuje, zaniká až vtedy, keď dieťa úspešne ukončí vysokú školu v určitom študijnom programe (t. j. dosiahne najvyšší možný stupeň vzdelania v určitom odbore - typicky magister, inžinier, doktor medicíny).

Styk s maloletým dieťaťom

Styk medzi rozvedenými rodičmi a ich deťmi upravuje súd len v prípade, ak ide o maloleté deti. Zákon č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej ako „ZR“) totiž výslovne hovorí o „úprave styku s maloletým dieťaťom“. Plnoleté dieťa (po dovŕšení 18. roku života) má už plnú spôsobilosť na právne úkony, z hľadiska práva je „dospelou“ osobou - nepotrebuje už ani zákonného zástupcu a môže si spravovať svoj majetok samo. Plnoletá osoba môže v zásade slobodne rozhodovať o tom, ako bude tráviť voľný čas.

Zdravotne postihnuté dieťa a vyživovacia povinnosť

Rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu aj po dosiahnutí plnoletosti, v prípade ak nie je schopné samostatne sa živiť. Nepriaznivý zdravotný stav môže ovplyvniť schopnosť dieťaťa zabezpečiť si prostriedky na živobytie. Nepriaznivý zdravotný stav ako dôvod na pokračovanie nároku na výživné aj po dovŕšení plnoletosti sa opakovane vyskytuje aj v rozhodovacej praxi súdov.

Zmena pomerov a zrušenie výživného

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ako matka ste povinná platiť Vašej dcére výživné až do času, kým nebude schopná sama sa živiť. V takomto prípade bude potrebné podať návrh na súd na zrušenie výživného.

Manipulácia s dieťaťom

Samozrejme určite môžete podať návrh na úpravu výkonu práv a povinností k dieťaťu, tak aby bolo zverené do Vašej osobnej starostlivosti a zároveň bol upravený styk.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa: Splnomocnenia a formuláre prehľadne

Preberanie a odovzdávanie dieťaťa

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 5Cdo 53/2021) je správny právny názor, že na nákladoch spojených so stykom rodiča s dieťaťom by sa mali podieľať obaja rodičia, keďže právo na osobný styk je právom dieťaťa podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Súd by mal tieto náklady zohľadniť pri rozhodovaní o výživnom, najmä ak sú preukázané a nie sú zanedbateľné.

Ak je rozhodnutie súdu už právoplatné, musíte podať návrh na zmenu úpravy styku podľa § 25 Zákona o rodine. V návrhu žiadajte, aby si otec vyzdvihol dieťa u matky a matka si ho po skončení styku vyzdvihla u otca. Takéto rozdelenie je v praxi bežné a zodpovedá princípu rovnosti rodičov.

Styk s dieťaťom pred rozhodnutím súdu

Ak Vám matka styk neumožňuje, tak podajte návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že matka Vám styk v súčasnosti neumožňuje a žiadajte upraviť styk, prípadne žiadajte striedavú starostlivosť. Poukážte nato, že Váš vzťah s dcérou je týmto negatívne ovplyvnený, nakoľko bola doteraz zvyknutá s Vami trváiť veľa času.

Situácia sa dá tiež riešiť aj formou konania o úprave práv a povinností k dieťaťu na čas do rozvodu. Toto konanie však bude trvať dlhšie, preto takýto návrh odporúčam podať v prípade, ak je predpoklad, že konanie o rozvode bude trvať dlhší čas.

Návrh na úpravu styku s maloletým dieťaťom

Ak Váš partner chce upraviť styk so svojou maloletou dcérou, môže podať návrh na úpravu styku s maloletým dieťaťom na príslušný okresný súd podľa bydliska dieťaťa. V návrhu by mal uviesť svoje údaje ako navrhovateľ, údaje dieťaťa a matky v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia a bydlisko. Opíšte rozhodujúce skutočnosti, teda že sa neviete s matkou dohodnúť na úprave styku, že mu styk neumožňuje a že má záujem sa s dcérou stýkať.

Styk s dieťaťom, ak nie je presne definovaný

Pokiaľ styk nie je rozsudkom súdu upravený, resp. súd vo výroku rozsudku vyslovil, že "styk otca s mal. deťmi sa neupravuje, potom platí, že styk nie je ani vykonateľný, t.j. Preto, ak si uvedené nárokujete otec maloletej, môže podať návrh na určenie styku s mal. dcérou na súd, v ktorom bude žiadať, aby miestom odovzdania bolo bydlisko matky. Alebo rovnako tak aj vy môžete podať návrh na určenie styku, v ktorom budete žiadať, aby súd styk otca s mal. dcérou, ktorá navštevuje internátnu školu určil tak, že tento bude prebiehať tam, resp. že miestom prevzatie dcéry na stretnutie s otcom bude práve internátna škola. Rovnako tak si môžete striktne nechať určiť aj zvyšný styk . V tomto čase si však otec maloletých nevie nárokovať to, že vy mu dieťa na styk odovzdáte v mieste vášho bydliska.

Bránenie v stretnutiach s dieťaťom

V takomto prípade Vám odporúčam podať návrh na súd, aby upravil rodičovské práva a povinnosti záväzným spôsobom. Návrh podajte na súd v obvode, ktorého má dieťa bydlisko. Vzhľadom nato, že dcéra nemá zatiaľ ani jeden rok, tak je málo pravdepodobné, že by bola nariadená súdom striedavá starostlivosť, avšak do úvahy by mohla pripadať úprava styku, napríklad, že by ste sa s dcérou mohli stretávať počas týždňa v určených okamihoch, napríklad na pár hodín niektoré dni. Takto určený styk by už matka rešpektovať musela.

Úprava styku a dohoda rodičov

Vy ako matka maloletého nemôžete otca dieťaťa donútiť, aby si uplatňoval svoje právo v zmysle súdneho rozhodnutia. Iné by to bolo v prípade, ak Vy ako matka maloltého by ste mu bránili v styku s maloletým. Ak tento stav spôsob úpravy styku maloletého s otcom nie je pre vás oboch vyhovujúci v takom rozsahu ako uvádzate v otázke, ako je uvedené v súdnom rozhodnutí, vec je možné rieišťi. Možnosťou na Vašej strane ako rodičov maloletého je spísanie dohody o úprave styku s maloletým podľa Vašich vzájomne vyhovujúcich podmienok v prospech maloletého a to tak, aby v budúcnosti nedochádzalo k nezrovnalostiam pri realizácii styku s maloletým.

Miesto preberania dieťaťa

Hoci nepoznám presné znenie výroku Vášho rozhodnutia ohľadom úpravy styku s dieťaťom, spravidla býva vo výroku formulácia približne v nasledovnom znení: "otec si vyzdvihne dieťa v mieste bydliska matky".

Mediácia a rodičovská dohoda

Súčasné spoločensko-ekonomické, sociálne a politické podmienky a zmeny v spoločnosti si vyžadujú nový prístup ku konfliktom a k spôsobu riešenia sporov v oblasti súkromnoprávnych vzťahov. Zákonom č. 420/2004 Z. z. o mediácii sa upevnila pozícia inštitútu mediácie ako legitímneho nástroja na riešenie sporov. Ako jedna z mimosúdnych metód upravených zákonom prispieva k rýchlejšiemu prístupu k spravodlivosti občanov. Úlohou mediácie nie je nahradiť fungujúci systém súdnictva, ale vytvoriť podporu k tomuto systému iným prístupom k riešeniu sporov. Jedným z hlavných cieľov zákonodarcu pri formalizovaní mediácie ako mimosúdnej psychosociálnej metódy je okrem zefektívnenia postupov pri riešení sporov aj snaha vrátiť zodpovednosť za vyriešenie sporu do rúk tým, ktorých sa spor bezprostredne týka.

Výsledkom mediácie podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii je dohoda, ktorá má písomnú formu a je pre osoby zúčastnené na mediácii záväzná. Za podmienok ustanovených uvedeným zákonom zároveň môže byť priamo vykonateľná, ak je spísaná vo forme notárskej zápisnice, schválená ako súdny zmier pred súdom, rozhodcovským orgánom.

Cieľom príspevku je poukázať na obsah rodičovskej dohody, ktorá je výsledkom mediácie a ktorá odráža potreby, záujmy a možnosti účastníkov dohody pretvorené do vzájomných práv a povinností a z tohto dôvodu je pre účastníkov viac akceptovateľná a napĺňaná. Ďalej v príspevku poukážeme na rozdiel v obsahu dohody uzatvorenej rodičmi v mediácii a dohody uzatvorenej priamo na súde, resp. schválenej súdom tak, ako ju v procese schvaľovania deklarujú súdy. V úvahách de lege ferenda sa zamyslíme nad novými prístupmi v rozhodovacej činnosti súdov, pri schvaľovaní rodičovskej dohody, resp. dohody uzatvorenej rodičmi maloletého dieťaťa v mediácii a možnosťami vykonateľnosti dohody, ktorá je výsledkom mediácie a nie je schválená ako súdny zmier pred súdom s poukázaním na zásady súkromného práva a samotné prirodzené právo zakotvené v preambule a čl. 12 ods.

Od roku 2018 Ministerstvo spravodlivosti SR realizuje projekt s názvom "Procesno-organizačný audit Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a vybraných organizácii rezortu spravodlivosti a audit výkonu súdnej moci" s pracovným názvom "Cochemská prax", ktorý si dáva za cieľ vytvoriť efektívny model vybavovania rodinnoprávnej agendy na súdoch v rámci rozhodovacej činnosti pri starostlivosti o maloleté deti. Projektom sa sleduje skrátenie času pri rozhodovaní súdu vo veciach starostlivosti súdu o maloletých a záujem na tom, aby rodičia primárne prevzali zodpovednosť za starostlivosť, výchovu a výživu svojho maloletého dieťaťa. Zákonodarca preferuje dohodu rodičov pri úprave výkonu ich vzájomných rodičovských práv a povinností, pri úprave styku s maloletými deťmi, pri určení rozsahu a výšky výživného na maloleté dieťaťa či dohodu o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí pred rozhodovacou právomocou súdu v týchto otázkach. Dohoda rodičov zodpovedá ústavnej ochrane rodičovstva a požiadavke na osobitnú ochranu detí a mladistvých garantovaných v čl. 41 ods. 1 a 4 Ústavy SR.

Zmierovacie konanie vs. Nový prístup súdov k riešeniu rodinnoprávnej agendy najmä vo veciach týkajúcich sa maloletých detí sa inšpiroval tzv. Cochemskými princípmi. Cochemský model vypracoval nemecký poručnícky sudca J. Funguje na princípe dohody rodičov ohľadom starostlivosti o maloleté deti ešte pred začatím súdneho pojednávania o rozvode manželstva a vypracovaní porozvodového plánu výchovy detí rodičmi, s cieľom zabezpečiť spoločnú starostlivosť rodičov o deti aj po rozchode. Ďalej je cieľom dosiahnuť, aby rodičia začali kvôli deťom spolu komunikovať aspoň v minimálnej miere. Nejde o nariadenú, ale o odporúčanú spoluprácu rodičov s pomáhajúcimi profesiami, ktoré sú vysoko kvalifikované, aby si rodičia uvedomili, že lepšie je spolupracovať ako rodičia a nie bojovať.

Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj "zákon o rodine" alebo "ZR") predpokladá dohodu rodičov vo väčšine ustanovení upravujúcich výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Relatívna voľnosť pri formulovaní jednotlivých ustanovení poskytuje dostatočný priestor rodičom, aby sa o výkone svojich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o úprave styku či výške a rozsahu vyživovacej povinnosti dohodli podľa ich špecifických podmienok v rodine a ich záujmu. V prípadoch, ak nedôjde k dohode rodičov, súd má tiež široké možnosti individuálne posudzovať podmienky a situáciu v každej rodine individuálne. Schválením rodičovskej dohody súdom by súd mal predchádzať budúcim sporom ohľadom starostlivosti a výchovy detí, a tak pristupovať preventívne vo vzťahu k otázkam týkajúcim sa výkonu rodičovských práv a povinností, aby v budúcnosti nedochádzalo k nedorozumeniam medzi rodičmi o ich výkone.

Zákonodarca pri zásahu do rodičovských práv a povinností preferuje dohodu rodičov o ich výkone, a teda súd o nich rozhodne iba v prípade, ak nedôjde k dohode rodičov, a to aj bez návrhu. Znamená to, že len ak rodičia nie sú schopní sa dohodnúť, zasiahne súd, aby zabezpečil spravodlivosť.

Na posúdenie spravodlivosti definoval etickú spravodlivosť a zákonnú spravodlivosť. Etická spravodlivosť stojí nad zákonom aj ľudským konaním, jej základom je rovnosť. Základným prvkom spravodlivosti je teda vzájomnosť, reciprocita v ľudských vzťahoch. Objektom spravodlivosti je konanie iného človeka vo vzťahu k iným. Neberú sa do úvahy teda iba výhody a nevýhody, ktoré sa rozdeľujú, ale prihliada sa aj na osobné kvality, zásluhy či morálne cnosti tých, ktorým sa tieto hodnoty rozdeľujú. Kritériom zákonnej spravodlivosti je platné právo. Ide o spravodlivosť, ktorú garantuje platné právo, teda o takú, akú vytvoril zákonodarca.

Žiadne pozitívne právo nie je dokonalé, a preto by každý právnik mal brať do úvahy prirodzené právo, z ktorého vychádza aj naša Ústava SR. Platné právo má svoj počiatok vo vôli zákonodarcu a mení sa s potrebami ľudí a časom. Zákony by sa mali interpretovať v zmysle prirodzeného práva. Zvlášť, ak hovoríme o normách rodinného práva, ktorým zákonodarca nechal relatívne širokú voľnosť pre rodičov, ale aj súdy, aby mohli upraviť rodičovské práva a povinnosti podľa skutočných potrieb jednotlivej rodiny.

Rodinné právo je súčasťou všeobecného súkromného práva, ktorým je občianske právo, a teda právom garantovaná možnosť napĺňať slobodu, spravodlivosť. Hovoríme o prirodzenom práve, ktoré v sebe zahŕňa aj všetky základné ľudské práva a slobody. Naša Ústava SR zakotvuje v preambule aj vo svojich článkoch prirodzenoprávny princíp práva. Pri strete medzi prirodzenými právami a právami občana majú prednosť prirodzené práva. Prirodzené právo rešpektujú mnohé vnútroštátne poriadky aj medzinárodne právo s cieľom prirodzene rešpektovať slobodu človeka.

Úlohou a oprávnenie súdov tvorivo nachádzať právo je súčasťou ústavnej funkcie justície najmä tam, kde platné právo hovorí o notoricky známych skutočnostiach, dobrých mravoch, verejnom poriadku, tam, kde sa sudca stretne s generálnou klauzulou alebo medzerou v práve, nezostáva mu iné, ako dotvárať právo svojím rozhodnutím, svojím citom pre právo a spravodlivosť. Od sudcu ako ctihodnej osoby sa teda právom očakáva, že ako vzdelaná a skúsená osoba, ktorá pozná právo, a má objektívny úsudok pri posudzovaní a rozhodovaní, na koho strane je právo, zváži všetky možnosti, aby dosiahol medzi stranami sporu zmier, a v prípade, ak vydá rozhodnutie, to bude "inteligenciou bez vášni".

Podľa § 28 ods. Čo ďalej tvorí obsah rodičovských práv a povinností sa dozvedáme z niekoľkých ďalších ustanovení zákona o rodine. Pôjde opäť najmä o exemplifikatívny výpočet uvedený v § 35 ZR, a to o rozhodovanie o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a príprave na budúce povolanie. Ďalej sú to otázky týkajúce sa výchovy v duchu náboženského a filozofického vyznania, právo na informovanie sa o maloletom dieťati, otázka trvalého pobytu dieťaťa, meno a priezvisko dieťaťa, ale, podľa nášho názoru, sú to aj otázky, ktoré súvisia s podstatnými otázkami týkajúcimi sa maloletého dieťaťa a s jeho potrebami, a to napríklad výber pediatra pre dieťa, krúžkov či športových aktivít pre deti, účasť dieťaťa na školskom výlete doma aj v zahraničí, otázky spojené s mimoriadnymi - ostatnými jednorazovými výdavkami na deti, ktoré vzniknú v budúcnosti a pod., ktoré nie sú v zákone uvedené, ale môžu byť podstatnou záležitosťou týkajúcou sa výkonu rodičovských práv a povinností a rodičia sa musia na týchto otázkach dohodnúť.

Obsahom rodičovských práv a povinností je aj úprava styku s maloletým dieťaťom a starostlivosť o výživu maloletých detí. Vyživovacia povinnosť však tvorí z teoretického hľadiska osobitnú skupinu práv a povinností, ktoré sú odvodené od príbuzenského vzťahu. Jej právna úprava sa spravuje odlišnými pravidlami, preto ju zákonodarca upravuje ako osobitnú skupinu práv a povinností a viaže sa na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných osôb a nie na výkon práv a povinností. Každý, bez ohľadu na právnu spôsobilosť, je povinný svoje dieťa vyživovať. Aj štátne dávky alebo príspevky poskytované rodičom na dieťa teda môžu byť predmetom dohody rodičov o tom, kto ich bude poberať. Pôjde teda najmä o rodičovský príspevok a daňový bonus na dieťa, ktoré si môže uplatniť iba jeden rodič. Dnes už máme rodičov, ktorí si uplatňujú rodičovské dávky v zahraničí na dieťa a chcú sa dohodnúť o ich poberaní. Rodičia sa rovnako môžu dohodnúť o výške výživného a súd takúto dohodu schváli. Posudzuje pri jej schválení tiež záujem dieťaťa. Ak rodičia predložia dohodu o úprave styku, tá sa stane súčasťou rozsudku, z tohto dôvodu súd takúto dohodu neschvaľuje v prípade rozvodu. Znamená to, že súd ju prepíše do rozsudku, ak bola predložená v písomnej forme alebo ju rodičia ústne nadiktovali do zápisnice súdu. Do týchto otázok zasahuje súd iba v prípade, ak sa rodičia nedohodnú.

Zákonodarca neustanovuje, a teda nepredpisuje rodičom obsah dohody o úprave ich styku s maloletým dieťaťom a nepredpisuje pre túto dohodu žiadne náležitosti a neukladá ani žiadne obmedzenia, ako ani nepredpisuje obsah výroku rozhodnutia súdu, ktorým tento rozhodne o úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom, a ani ho iným spôsobom v jeho rozhodovaní o tejto otázke nijako neobmedzuje. Kontakt rodičov s ich maloletými deťmi je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi; považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v zákone o rodine. Zákonodarca zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách, a to najmä v prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú; ide najmä o prípad rozvodu manželov s maloletými deťmi.

Na mysli máme to, že súdy do svojich rozhodnutí preberajú iba minimálny obsah takejto rodičovskej dohody, a to ten, ktorý podľa vlastného uváženia a aplikačnej praxe považujú za podstatný a vykonateľný. V praxi tiež absentuje v odôvodnení rozsudku súdu vysvetlenie, ktoré dôvody viedli súd k schváleniu časti rodičovskej dohody a, naopak, ktoré dôvody viedli k neschváleniu zvyšnej časti dohody. Taktiež sa v minimálnej miere stretávame v odôvodnení rozsudkov súdu s tým, že súd konštatuje záväznosť rodičovskej dohody pre rodičov v tej časti, ktorá nebola schválená súdom. To spôsobuje pochybnosti účastníkov dohody o tom, či sú povinní riadiť sa rodičovskou dohodou, alebo ju v plnom rozsahu nahrádza súdne rozhodnutie a záväzný je teda len výrok súdneho rozhodnutia o tých rodičovských právach a povinnostiach, o ktorých súd rozhodol alebo ich schválil. Absencia odôvodnenia dôvodov schválenia alebo neschválenia určitých podstatných vecí týkajúcich sa maloletých detí v písomnej rodičovskej dohode zároveň bráni aj riadnemu preskúmaniu rozhodnutia súdu v odvolacom konaní.

V mediácii sa stretávame s tým, že rodičia si potrebujú upraviť výkon svojich rodičovských práv a povinností detailnejšie, aby v čase, kedy prechádzajú rozpadom rodiny, spracovávajú vlastné emócie z rozchodu a ich komunikácia je narušená, mali záruku, že ich spoločne vytvorená dohoda bude riadne akceptovaná druhým rodičom. Rozumejú platnosti a záväznosti takejto dohody a vedia, že v prípade, ak ich spoločne prejavená vôľa v dohode nebude akceptovaná, môže dôjsť k zmene obsahu dohody rozhodnutím súdu.

Napriek povinnosti súdu pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného rodiča dbať na právo druhého rodiča pravidelne sa informovať o maloletom dieťati, súdy opomínajú túto svoju povinnosť určením informatívnej povinnosti. Existujú však aj sudcovia, ktorí svojimi rozhodnutiami v konaniach s maloletými deťmi nerozhodujú iba o záujme dieťaťa, ale rovnako ako v mediácii, zohľadňujú aj potreby a záujmy účastníkov konania, teda rodičov dieťaťa. Z rozsudkov takýchto sudcov možno vyvodiť, že ich autorita je dostačujúca na to, aby rodičia akceptovali aj "nevykonateľné" výroky súdu, ak sú správne odôvodnené.

Absencia širšej úpravy obsahu rodičovskej dohody uzatvorenej pred súdom môže, podľa nášho názoru, vyplývať aj z toho, že rodičia nemajú dostatok vedomostí o tom, že súd je oprávnený - a v súčasnosti sú už aj niektorí sudcovia ochotní to robiť - upraviť ich rodičovské práva a povinnosti aj v otázkach podstatných vecí týkajúcich sa maloletých detí. Neraz k takejto stručnej úprave rodičovských práv a povinností súdom dochádza aj v dôsledku edukácie rodičov advokátmi. Naproti tomu, obsah rodičovských práv a povinností je v čo najširšej možnej miere obsiahnutý v rodičovskej dohode uzavretej v mediácii. Táto dohoda flexibilne reaguje na budúce možné situácie vzniknuté v súvislosti s rozpadom rodiny.

Adopcia a náhradná rodinná starostlivosť

Ak máte záujem o adopciu dieťaťa alebo inú formu náhradnej rodinnej starostlivosti, je dôležité vedieť, ako postupovať.

#

tags: #splnomocnenie #pre #skolku #ak #neviem #kde