
V Slovenskej republike je bežné, že fyzické osoby si popri zamestnaní, štúdiu alebo inej hlavnej činnosti privyrábajú vedľajšími príjmami. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach dosahovania príjmu a vedľajších príjmov, vrátane daňových a odvodových povinností, ako aj rôznych foriem spolupráce a ich špecifikácií. Cieľom je objasniť, ako legálne a efektívne získať vedľajší príjem bez zbytočných komplikácií.
Každá fyzická osoba v SR môže dosahovať tzv. príležitostné príjmy. Výhodou je oslobodenie od dane do sumy 500 EUR ročne. Príjem do 500 EUR ročne nemusí občan nikde uvádzať - ani v daňovom priznaní, ani v ročnom zúčtovaní dane. Vyplácateľ si však takúto odmenu môže dať do nákladov.
Ak ktokoľvek dosiahne oficiálny príjem vyšší než 500 EUR ročne, musí priznať a zdaniť iba rozdiel - sumu prevyšujúcu 500 EUR. Túto sumu uvedie do daňového priznania medzi ostatné príjmy a zaplatí z nej 19 % daň (bez uplatnenia nezdaniteľných častí) a 14 % zdravotné poistenie z celej sumy, teda dokopy 33 %. Od príležitostných príjmov si môže odpočítať preukázateľné výdavky na ich dosiahnutie, čím zníži základ dane.
Zákon o dani z príjmov nedefinuje výraz „príjmy z príležitostných činností“. Malo by ísť o náhodné, jednorazové činnosti, ktoré človek vykonáva len raz alebo párkrát ročne a nesúvisia s jeho hlavnou činnosťou. Príkladom môže byť IT-čkár, ktorý zmontuje kamarátovi nábytok, študentka, ktorá vyhotoví blogerovi korektúry textov, alebo realiťák, ktorý nastaví e-shopu PPC reklamu.
Občiansky zákonník umožňuje uzavrieť podnikateľovi s občanom niekoľko typov zmlúv, napríklad zmluvu o dielo, ale najideálnejšie je použiť inštitút tzv. nepomenovanej zmluvy podľa § 51. Táto zmluva umožňuje nadefinovať si práva a povinnosti podľa potrieb oboch strán. Ak obsahuje základné náležitosti účtovného dokladu (kto, komu, čo, za čo a kedy), je plnohodnotným dokladom pre zachytenie transakcie v účtovníctve a za podmienky, že danú prácu/službu občana využil podnikateľ na dosiahnutie, zabezpečenie či udržanie svojich príjmov, aj dokladom pre daňový výdavok.
Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok
Finančná správa tvrdí, že ak je príležitostný príjem písomne podchytený zmluvou, nie je možné uplatniť oslobodenie do sumy 500 EUR ročne, ale takýto príjem musí prijímateľ zdaniť ako ostatný príjem občana bez oslobodenia. Od roku 2018 platí, že ak má vyplácateľ vyplatenú odmenu za príležitostnú činnosť v daňových nákladoch na základe zmluvného vzťahu, prijímateľ si nemôže uplatniť žiadne oslobodenie.
Firma nepotrebuje faktúru od občana, s ktorým uzatvorila zmluvu o dielo. Ako účtovný doklad jej postačí predmetná zmluva plus doklad o úhrade odmeny (výpis z účtu alebo pokladničný doklad).
Ak ste zamestnancom v súkromnej sfére, žiaden právny predpis vám vo všeobecnosti nezakazuje začať svoju podnikateľskú činnosť. Musíte si však dať pozor na to, v čom máte záujem začať podnikať. Ak by vaše podnikanie malo konkurenčný charakter vo vzťahu k vášmu zamestnávateľovi, musíte si najprv vyžiadať súhlas od zamestnávateľa na výkon podnikateľskej činnosti v zmysle § 83 ods. 1 Zákonníka práce. Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od vašej žiadosti, platí fikcia udelenia súhlasu. Zamestnávateľ môže svoj súhlas odvolať z vážnych dôvodov a tým pádom budete mať povinnosť svoju podnikateľskú činnosť ukončiť.
Daňovo-odvodové zaťaženie bude závisieť od toho, ako sa vám bude dariť vo vašej podnikateľskej činnosti. Oproti bežnému živnostníkovi máte výhodu v podobe odvodov do zdravotnej poisťovne. Na druhú stranu, pri odvodoch do Sociálnej poisťovne sa na vás uplatňujú rovnaké pravidlá, ako pre bežného živnostníka.
Ak ste zamestnancom, ktorý si založí živnosť v roku 2025, na začiatku nemáte povinnosť platiť mesačne preddavky na zdravotné odvody, nakoľko ich už platíte ako zamestnanec. Nasledujúci rok podáte daňové priznanie zo svojej podnikateľskej činnosti a z tohto vám zdravotná poisťovňa vypočíta ročné zúčtovanie, výsledkom ktorého môže byť preplatok alebo nedoplatok. Preto je vhodné zvážiť, aby ste si platili aj prvý rok preddavky na zdravotné poistenie, aby vás ročné zúčtovanie nemilo neprekvapilo. Môžete si zvoliť platenie preddavkov aj v nižšej sume ako je nastavená pre bežného živnostníka, ktorý má povinnosť platiť preddavky hneď od začiatku svojej podnikateľskej činnosti v minimálnej výške 107,25 € pre rok 2025.
Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec
Aj keď začnete podnikať popri zamestnaní, nemáte povinnosť platiť v prvom roku podnikania sociálne odvody, rovnako ako bežný živnostník. To, či budete platiť sociálne odvody nasledujúci rok, bude závisieť od vašich príjmov zo živnosti za aktuálny rok. V prípade, ak váš príjem z podnikania prekročí stanovenú hranicu, vznikne vám povinnosť platiť sociálne odvody od 1.7. nasledujúceho roka (resp. od 1.10, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania). Výšku samotných sociálnych odvodov určí Sociálna poisťovňa na základe vašich príjmov zo živnosti.
Pre vás ako živnostníka, ktorý podniká popri zamestnaní, neplatia osobitné pravidla pre daň z príjmov. Ak začínate podnikať v roku 2025, prvé daňové priznanie podávate v klasickom termíne do konca marca v roku 2026. Je nevyhnutné myslieť na to, že pri živnosti nemôžete požiadať svojho zamestnávateľa, aby vám vykonal ročné zúčtovanie, preto musíte podať daňové priznanie vy, a to na inom formulári (pôjde o Daňové priznanie FO typ B). Následne po podaní daňového priznania bude vašou povinnosťou jednorázovo odviesť daň. Pre správne určenie daňovej povinnosti budete musieť poznať svoj základ dane z príjmov. V závislosti od výšky zdaniteľných príjmov a základu dane, ktorá vám vyšla, budete platiť daň. Ak patríte do 1. daňovej kategórie (dosiahnete príjmy do 100 000 eur), vaša sadzba dane bude pre rok 2025 vo výške 15 %.
Založiť živnosť popri zamestnaní môžete jednoducho online z pohodlia domova.
Práca na dohodu je flexibilná forma pracovného pomeru, ktorá je obľúbená najmä medzi študentmi, dôchodcami a osobami, ktoré hľadajú vedľajší príjem.
Podľa Zákonníka práce existujú tieto typy dohôd:
Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku
Pracovný čas zamestnanca vykonávajúceho prácu na základe dohôd nesmie presiahnuť 12 hodín v priebehu 24 hodín, v prípade mladistvého zamestnanca 8 hodín počas 24 hodín. Nie je možné dohodnúť prácu nadčas alebo pracovnú pohotovosť.
Na dohodárov sa vzťahuje ustanovenie Zákonníka práce § 119 ods. 1 a ich odmena nemôže byť nižšia ako minimálna mzda. V roku 2025 je minimálna mzda za jednu odpracovanú hodinu stanovená na úrovni 4,69 eura. Za každú hodinu práce počas sviatkov tiež dohodárom prináleží dohodnutá odmena navýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu podľa osobitného predpisu.
Pri dohode o vykonaní práce je odmena splatná po odovzdaní celej pracovnej úlohy, prípadne po vykonaní jej určitej časti. Pri dohode o pracovnej činnosti a brigádnickej práci študentov je odmena splatná najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa pracovná úloha vykonala.
Tento typ dohody môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou najviac na dobu 12 mesiacov, ak rozsah pracovnej úlohy, na ktorú je táto dohoda uzatvorená, neprekročí v kalendárnom roku 350 hodín. Dohodu je nutné uzatvoriť písomne s jasne vymedzenou pracovnou úlohou, dohodnutou odmenou a dobou, počas ktorej sa má pracovná úloha vykonať.
Zamestnávateľ ju môže uzavrieť s fyzickou osobou, študentom strednej alebo vysokej školy študujúceho dennou formou, ktorý ešte nedovŕšil 26 rokov. Na základe takéhoto druhu dohody môže študent vykonávať prácu najviac v priemere 20 hodín týždenne. Maximálna doba, na ktorú je možno dohodu uzatvoriť, je 12 mesiacov. Odmena za vykonanú prácu sa vypláca pravidelne (mesačne).
Uzatvára sa písomne, s uvedením dohodnutej práce, odmeny, rozsahom pracovného času a dobou, na ktorú sa táto dohoda uzatvára. Možno ju uzatvoriť na dobu najviac 12 mesiacov a na jej základe je možné vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne.
Pri sezónnej dohode je možné odpracovať až 520 hodín u jedného zamestnávateľa za kalendárny rok. Dohoda sa dá uzatvoriť len na prácu, ktorá je jednoznačne viazaná na sezónne obdobie a nemôže sa využívať na činnosti, ktoré majú celoročný charakter.
Zamestnanci, ktorí pracujú na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, sú zahrnutí do nemocenského, dôchodkového poistenia aj do poistenia v nezamestnanosti. Výnimku majú študenti a poberatelia dôchodku, ktorí si po splnení zákonných podmienok môžu uplatniť odvodovú výnimku.
Odvody platené zamestnávateľom z tohto typu dohody sa líšia podľa toho, či je zamestnanec odmeňovaný pravidelne alebo nepravidelne.
Pri dohode o pracovnej činnosti sa odvody platia v rovnakej výške ako pri pracovnom pomere.
Študent si môže uplatniť oslobodenie od sociálneho poistenia do výšky 200 eur mesačne. Ak odmena presiahne 200 eur mesačne, študent odvádza zo sumy nad tento limit 4 % na starobné a 3 % na invalidné poistenie.
Pri sezónnej práci na dohodu sa uplatňuje odpočítateľná položka na sociálne poistenie vo výške 715 € mesačne. Do tejto sumy sa neplatí poistné na starobné poistenie ani poistenie v nezamestnanosti.
Od 1. júla 2018 majú dôchodcovia možnosť uplatniť si u jedného zamestnávateľa odvodovú výnimku do 200 eur mesačne, podobne ako študenti pri brigádnickej dohode. Ak mesačný príjem dôchodcu nepresiahne 200 eur, zamestnávateľ za neho platí len úrazové a garančné poistenie vo výške 1,05 %. Samotný dôchodca neplatí žiadne sociálne odvody.
Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec, ktorý je na účely nemocenského poistenia považovaný za zamestnanca podľa § 4 ods. 1 a § 4b zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Ide o fyzickú osobu, ktorá má príjem zo závislej činnosti a je povinne nemocensky poistená.
Od 1. januára 2013 platia aj dohodári pracujúci na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti poistné na nemocenské poistenie.
Výška nemocenskej dávky sa určuje rôzne v závislosti od toho, či dohodár platí poistné na nemocenské poistenie aspoň 90 dní pred vznikom práceneschopnosti.
V prípade dohodárov, ktorí ešte neplatia poistné na nemocenské poistenie 90 dní, sa výška nemocenskej dávky určí ako jedna tridsatina z pravdepodobného vymeriavacieho základu, ktorý sa rovná minimálnemu vymeriavaciemu základu.
Počas práceneschopnosti je dôležité dodržiavať liečebný režim určený lekárom. To zahŕňa:
Počas práceneschopnosti nesmiete vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť, vrátane práce na dohodu. V opačnom prípade vám môže byť nárok na nemocenské dávky odňatý a Sociálna poisťovňa vám môže uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
Nárok na nemocenské dávky trvá maximálne 52 týždňov od vzniku práceneschopnosti.
Dohodárky, ktoré sú tehotné alebo sú na materskej dovolenke, majú nárok na materské dávky. Materské sa poskytuje 34 týždňov (pri narodení jedného dieťaťa) alebo 43 týždňov (pri narodení dvoch a viac detí).
Ak pracujete na viacero dohôd o pracovnej činnosti, nárok na nemocenské dávky sa posudzuje pre každú dohodu samostatne.
Každý zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond, ak zamestnáva čo i len jedného zamestnanca na pracovný, resp. služobný pomer a bez ohľadu na to, či bol založený za účelom dosahovania zisku, alebo nie. Povinný minimálny prídel vo výške 0,6 % vytvára zamestnávateľ povinne, bez rozdielu toho, či je tvorba a použitie sociálneho fondu dohodnutá v kolektívnej zmluve.
Zamestnávateľ môže v rámci svojej sociálnej politiky poskytovať zamestnancom príspevky zo sociálneho fondu na rôzne účely, napríklad:
Niektoré príspevky zo sociálneho fondu sú zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti a podliehajú zdaneniu a odvodom. Medzi ne patria napríklad príspevky na dopravu do zamestnania a späť, príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie a peňažné príspevky na stravovanie. Naopak, od dane sú oslobodené príspevky na stravovanie poskytnuté zo sociálneho fondu nad rozsah zákonníka práce a použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia.
Ak vykonávate zárobkovú činnosť pravidelne bez živnostenského oprávnenia, môžete sa dopúšťať neoprávneného podnikania. Podstatné je, či vaša zárobková aktivita spĺňa nasledujúce atribúty:
Ak živnostenský úrad vyhodnotí, že bez živnostenského oprávnenia prevádzkujete činnosť, ktorá je predmetom voľnej živnosti, môže vám uložiť pokutu až do 1 659 Eur. Ak by ste si zarábali aktivitou, na ktorú by ste mali mať oprávnenie na remeselnú či viazanú živnosť, môže sa pokuta vyšplhať až na 3 319 Eur.