
V posledných rokoch pozorujeme alarmujúci nárast psychických problémov na Slovensku. Potvrdzujú to aj posledné štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií. V psychiatrických ambulanciách bolo v predminulom roku vyšetrených viac ako 417-tisíc osôb, čo predstavuje medziročný nárast o 10,7 percenta. V rovnakom období bola psychická porucha diagnostikovaná prvýkrát v živote 67 147 osobám, čo je o viac ako šesť percent viac ako rok predtým. Tento článok sa zameriava na prepojenie medzi psychickými poruchami, invaliditou a možnosťami získania príjmu, ako aj na dostupné formy podpory a poistenia pre ľudí s psychickými problémami na Slovensku.
Psychické poruchy predstavujú závažný problém verejného zdravia s rozsiahlymi sociálnymi a ekonomickými dôsledkami. Často vedú k zníženej kvalite života, obmedzeniu pracovnej schopnosti a v niektorých prípadoch až k invalidite. Depresia celosvetovo postihuje viac ako 300 miliónov ľudí, pričom na Slovensku sa s ňou potýka viac ako 300 000 osôb. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa depresia čoskoro stane druhou najčastejšou príčinou práceneschopnosti na svete.
Duševné ochorenia majú obrovský dopad na ekonomiku. Odhady hovoria, že stoja až 4% svetového HDP, čo je viac ako rakovina, diabetes aj chronické dýchacie ochorenia dokopy. Na Slovensku sa liečilo v minulom roku približne 185 tisíc pacientov na rôzne formy depresívnych porúch, pričom ročne pribúda takmer 15 tisíc nových pacientov. Celkové priame náklady slovenského zdravotníctva tak činia takmer 23 miliónov EUR. Stratená ekonomická produktivita ľudí, ktorí kvôli duševným chorobám prestávajú chodiť do práce alebo v nej nie sú rovnako výkonní ako predtým, zaťažuje ekonomiky jednotlivých krajín oveľa viac. Zamestnanec trpiaci depresiou môže podľa odborných analýz stratiť kvôli nedostatočnej produktivite až 60 pracovných dní. Štatistiky navyše ukazujú, že približne 162 430 pacientov na Slovensku sa nelieči, čo znamená, že skutočný dopad neproduktívnej prítomnosti v práci je oveľa vyšší.
Nielen depresia, ale aj úzkostná porucha či vyhorenie sú psychické diagnózy, ktorých výskyt v dobe zrýchleného životného štýlu a tlaku na výkon narastá. Syndróm vyhorenia dokonca zaradila Svetová zdravotnícka organizácia minulý rok do Medzinárodnej klasifikácie chorôb. Tieto duševné choroby môžu byť pri nepriaznivom priebehu invalidizujúcimi ochoreniami, čo potvrdzuje aj Sociálna poisťovňa.
Podľa Sociálnej poisťovne môžu byť menované duševné choroby pri nepriaznivom priebehu invalidizujúce. Pri depresiách či úzkostných poruchách je možné, podľa stupňa ich závažnosti, uznanie invalidity aj nad 40%. Aj syndróm vyhorenia je závažnou vyvolávajúcou príčinou iných psychických porúch, ktoré môžu takisto podmieňovať uznanie invalidity aj nad 40% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok
Ak lekársky posudok preukáže, že psychická porucha znižuje schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%, osoba má nárok na invalidný dôchodok. Výška invalidného dôchodku závisí od miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, od výšky predchádzajúcich príjmov a od počtu odpracovaných rokov.
Pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok sa berú do úvahy nasledovné faktory:
Proces žiadosti o invalidný dôchodok je administratívne náročný a vyžaduje si aktívnu spoluprácu s lekármi a Sociálnou poisťovňou.
Aktuálne pri životnom poistení neexistuje špecifické poistenie na krytie iba duševných ochorení, ale tieto diagnózy môžu byť kryté viacerými pripoisteniami. Poisťovne môžu kryť duševné ochorenia v rozličnom rozsahu a za rôznych podmienok, toto všetko majú stanové v poistných podmienkach a oceňovacích tabuľkách. Ešte pred niekoľkými rokmi sa duševné ochorenia nachádzali vo väčšine poistiek medzi výlukami.
V balíkoch závažných ochorení sú zahrnuté aj ochorenia ako Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba či demencia. Tieto ochorenia však patria medzi neurodegeneratívne ochorenia. V prípade detí je možné poistiť aj vyslovene psychické ochorenia ako autizmus, bipolárnu afektívnu poruchu či obsesívno-kompulzívnu poruchu.
Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec
Duševné ochorenia je možné kryť aj pripoistením invalidity. Pri závažných stavoch duševných ochorení môže Sociálna poisťovňa uznať klienta ako invalidného a v takom prípade by dostal poistné plnenie aj od komerčnej poisťovne. V rámci poistenia kritických chorôb je možné kryť aj závažné psychické poruchy ako je obsesívno-kompulzívna choroba, popôrodná depresia či laktačná psychóza. V rámci pripoistenia hospitalizácie môže byť čiastočne plnený aj pobyt v nemocnici kvôli psychiatrickej diagnóze.
Poistenie duševných chorôb môže kryť psychické problémy v dvoch prípadoch. Poistné plnenie dostane človek v prípade, že mu diagnostikujú duševnú chorobu, ktorá je poistením krytá. Diagnóza sa musí nachádzať v zozname kritických ochorení danej poisťovne a zároveň musí spĺňať podmienky stanovené pre danú diagnózu do všeobecných poistných podmienkach. Druhou možnosťou je, že poisťovňa vyplatí plnenie vtedy, keď Sociálna poisťovňa uzná človeka za invalidného z dôvodu duševnej choroby a jeho poisťovňa ju nemá vylúčenú z krytia invalidity. Sociálna poisťovňa musí potvrdiť zníženú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 percent alebo 70 percent podľa toho, ako je to nastavené v zmluve. Krytie invalidity aj z choroby musí byť nastavené od 40 percent.
Odborníci upozorňujú, že sa v životnom poistení stále nachádzajú viaceré výluky v súvislosti s duševnými ochoreniami. Poisťovne napríklad nekryjú úrazy, ktoré vzniknú v dôsledku psychiatrickej diagnózy. Rovnako napríklad hospitalizáciu či kritické ochorenia následkom choroby, ktorá vznikla v súvislosti s užívaním alkoholu či omamných a psychotropných látok. Rovnako je vo výluke hospitalizácia v psychiatrickej liečebni a inom zdravotníckom zariadení v dôsledku psychiatrického alebo psychologického nálezu. Pri poistení pracovnej neschopnosti je štandardne z poistného plnenia vylúčená pracovná neschopnosť v súvislosti s psychiatrickou alebo psychologickou diagnózou.
Ľudia musia počítať aj s tým, že ak mali psychické problémy, ktoré riešili s lekárom už pred vstupom do poistenia alebo majú vrodené ochorenia, v životnej poistke nebudú kryté. Platí pri nich to isté, čo pri iných druhoch poistenia. Poistenie sa totiž uzatvára na veci, ktoré sa ešte nestali.
S pribúdajúcimi prípadmi duševných chorôb sa medzi poisťovňami rozširuje ponuka ich krytia. V posledných rokoch o poistení duševných porúch hovorí napríklad aj poisťovňa Uniqa. V životnom poistení Uniqa kryje v rámci invalidity všetky psychické ochorenia, okrem tých, ktoré sú v príčinnej súvislosti s alkoholom, návykovými či psychoaktívnymi látkami. V pripoisteniach invalidity vypláca celú poistnú sumu aj pri čiastočnej invalidite a týka sa to aj psychických ochorení ako sú napríklad depresie, úzkostné stavy, panické ataky či syndróm vyhorenia v prípade, ak bude priznaná invalidita nad 40 percent.
Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku
Psychické ochorenia kryje životné poistenie napríklad aj v Allianz - Slovenskej poisťovni v rámci pripoistenia hospitalizácie, práceneschopnosti alebo invalidity.
Keďže samostatné poistenie duševných chorôb neexistuje, nedá sa definovať ani jeho cena. Tá závisí od zvolených pripoistení, poistných súm, poistnej doby, vstupného veku, povolania či zdravotného stavu. Ak by išlo napríklad o človeka vo veku 30 rokov, ktorý je zdravý a pracuje v nerizikovom povolaní, pri poistnej sume 10-tisíc eur by za pripoistenie invalidity od 40 percent platil okolo desať až 12 eur. Za pripoistenie závažných ochorení by platil okolo sedem až 12 eur mesačne. Ak si nieto uzatvorí komplexné životné poistenie na viacero rizík, môže dostať na poistenie aj zľavy.
Osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) majú nárok na rôzne príspevky, ktoré im pomáhajú zvládať každodenné náklady.
Za ŤZP osobu sa považuje ten, koho miera funkčnej poruchy telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností je najmenej 50 %. Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje takzvaná miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách.
Sociálna práca v zdravotníckom zariadení je súčasťou komplexnej liečebno-preventívnej starostlivosti o človeka. Jej cieľom je zlepšiť životnú situáciu ľudí, ktorí sami, bez pomoci spoločnosti, nie sú schopní ju riešiť. Vykonáva sa prostredníctvom sociálnych služieb - odbornej a obslužnej činnosti, ktorú vykonávajú sociálne sestry. Sociálna sestra navrhuje optimálne sociálne opatrenia, prípadne pomáha pacientom a ich príbuzným realizovať opatrenia, vedie pacientov k aktívnej svojpomoci, navrhuje a realizuje vhodnú sociálnu pomoc.
V nemocniciach je dostupná denná duchovná služba pre pacientov - dostupná na vyžiadanie.
Materská škola má v UNB triedy na Klinike infektológie a geografickej medicíny LF UK, SZU a UNB v Nemocnici akad. L. Dérera a v Nemocnici sv. Vykonáva v nich výchovno-vzdelávaciu činnosť s hospitalizovanými deťmi od 2 do 6 rokov.
Prevencia a včasná intervencia sú kľúčové pre minimalizáciu dopadov psychických porúch. Dôležité je vyhľadať odbornú pomoc pri prvých príznakoch psychických problémov a nečakať, kým sa situácia zhorší.
tags: #dochodok #pri #psychických #problémoch #podmienky