Parkovanie v Bratislave: Problém, Ceny a Riešenia

Parkovanie v hlavnom meste Slovenska, Bratislave, sa stáva čoraz pálčivejším problémom. Rastúci počet obyvateľov, pracujúcich a motorizovaných osôb prispieva k preplnenosti ulíc a nedostatku parkovacích miest. Kedysi bežné jedno auto na rodinu je dnes nahradené dvoma a viacerými vozidlami, nehovoriac o firemných autách, ktoré tiež zohrávajú významnú úlohu. Tento článok sa zaoberá súčasnou situáciou v parkovaní v Bratislave, cenami parkovacích miest v rôznych lokalitách a možnými riešeniami tohto problému.

Situácia v Bratislavských Mestských Častiach

Problémy s parkovaním sa líšia v závislosti od mestskej časti. V Petržalke je zaparkovanie po pracovnom čase obzvlášť náročné. Mnohí obyvatelia preto využívajú možnosť prenajatia vyhradeného parkovacieho miesta. Poplatok za celoročné vyhradené parkovanie v Petržalke je 626 eur. Mestská časť eviduje 653 miest pre fyzické osoby a 130 miest pre právnické osoby. Petržalka vlani vyčlenila 400-tisíc eur na opravu chodníkov a parkovísk a neustále hľadá možnosti, ako zlepšiť podmienky. Ideálnym riešením by bola výstavba parkovacích domov, no doterajšie snahy stroskotali na nevôli občanov, ktorí sa proti takejto výstavbe postavili viacerými petíciami.

V Karlovej Vsi je pridelených až 2000 vyhradených parkovacích miest, no aj tu je známa ťažkosť so zaparkovaním v podvečerných hodinách. Mestská časť sa snaží neustále budovať a sprístupňovať ďalšie parkovacie miesta aj v garážach vo vlastníctve alebo správe mestskej časti. V roku 2018 mohlo pribudnúť až ďalších 200 parkovacích miest v rôznych častiach Karlovej Vsi.

Lepšia organizácia parkovania vodorovným značením by mala zabezpečiť viac parkovacích státí aj v Rači. Vlani si tam platilo vyhradené státie 229 občanov.

V Ružinove fyzické osoby s trvalým pobytom zaplatia ročne miestnu daň za vyhradené parkovanie vo výške 321,20 eur. Celkový počet vyhradených parkovacích miest je aktuálne 1 696.

Prečítajte si tiež: Všetko o dodatkoch k nájomnej zmluve a príspevkoch na bývanie

V Dúbravke stojí parkovacie státie pre fyzické osoby 219 eur a 350 eur zaplatia podnikatelia. Mestská časť prenajíma asi 1600 parkovacích miest a vlani tu pribudla stovka nových. Mestská časť neustále mapuje terén, plánuje a reorganizuje parkoviská.

V bratislavskom Novom Meste sa vyhradené parkovacie miesta nachádzajú len na parkoviskách alebo parkovacích pásoch, ktoré sú súčasťou komunikácií III. a IV. kategórie a sú zverené do správy mestskej časti. Cena je 0,28 eura za meter štvorcový na deň. Plnú cenu platia právnické osoby alebo živnostníci - títo môžu získať úľavu 50%, ak parkovacie miesto využívajú maximálne 12 hodín denne. Fyzické osoby majú úľavu 50%, ak využívajú parkovacie miesto neobmedzene a 65%, ak parkovacie miesto využívajú maximálne 16 hodín denne.

Podunajské Biskupice prenajímajú 650 parkovacích miest, jedno stojí 185 eur ročne. Tento rok chcú vybudovať 100 nových státí.

Ceny Parkovacích Miest

Ceny parkovacích miest sa v Bratislave výrazne líšia v závislosti od lokality. Súkromný parkovací box v Eurovea môže vyjsť až na 40-tisíc eur, zatiaľ čo v Dúbravke je možné kúpiť parkovacie miesto už za 16-tisíc eur. Najdrahšie parkovacie miesta v podzemnej garáži v Bratislave nájdete práve v Eurovea, kde sa cena za môže vyšplhať až na sumu 40.000 eur. Dôvodom vysokej ceny je aj to, že v Starom Meste si vyhradené parkovanie od mestskej časti len tak ľahko nevybavíte. Vzhľadom na nedostatok parkovacích miest je to možné len mimo platných parkovacích zón s dopravným obmedzením. Zriadenie vyhradeného parkovacieho boxu nie je nárokovateľné.

Parkovacia Politika a Novostavby

Pozitívom je, že parkovacia politika je jasná aspoň pri výstavbe novostavieb. Podľa normy STN 73 6110 platí, že ku každému novému jednoizbovému bytu musí byť postavené jedno parkovacie miesto, pri dvojizbovom je to 1,5 miesta a pre troj a viac izbovom byte sú to miesta dve.

Prečítajte si tiež: Vzor dodatku k nájomnej zmluve

Riešenia Problému s Parkovaním

Riešenie problémov s parkovaním v Bratislave je komplexné a vyžaduje si kombináciu rôznych prístupov:

  1. Výstavba Parkovacích Domov: Ideálne riešenie, no naráža na odpor obyvateľov. Je potrebné hľadať kompromisy a zohľadňovať požiadavky občanov pri plánovaní výstavby.
  2. Lepšia Organizácia Parkovania: Efektívnejšie využitie existujúcich parkovacích miest pomocou vodorovného značenia a regulácie parkovania.
  3. Podpora Verejnej Dopravy: Zlepšenie kvality a dostupnosti verejnej dopravy môže znížiť závislosť od osobných automobilov a tým aj dopyt po parkovacích miestach.
  4. Parkovacia Politika: Zavedenie celomestskej parkovacej politiky, ktorá by zohľadňovala špecifiká jednotlivých mestských častí a motivovala k využívaniu alternatívnych spôsobov dopravy.
  5. Zvýhodňovanie Rezidentov: Uprednostňovanie rezidentov pri prideľovaní parkovacích miest a zavedenie zvýhodnených parkovacích kariet.
  6. Investície do Parkovísk: Budovanie nových parkovacích miest a rekonštrukcia existujúcich parkovísk.

Odstupy stavieb

Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.

V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3.

Prečítajte si tiež: Všetko o príspevku na mobilitu

Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby.

Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny.

Pripojenie stavby na pozemné komunikácie

Stavba podľa druhu a účelu musí mať kapacitne vyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie, prípadne na účelové komunikácie.

Pripojenie stavby na pozemné komunikácie musí svojimi rozmermi, vyhotovením a spôsobom pripojenia vyhovovať požiadavkám bezpečného užívania stavby a bezpečného a plynulého prevádzkovania na priľahlých pozemných komunikáciách. Podľa druhu a účelu stavby musí pripojenie spĺňať aj požiadavky na dopravnú obsluhu, parkovanie a prístup a použitie požiarnej techniky.

Stavba, ak to vyžaduje jej účel, musí mať zabezpečený prístup vozidiel na zásobovanie a priestor na státie vozidiel pri nakladaní a vykladaní.

Prístupové cesty k stavbe musia byť zhotovené do začatia užívania stavby.

Rozptylová, odstavná a parkovacia plocha

Stavba musí mať pred svojím vstupom rozptylovú plochu, ktorá zodpovedá druhu a účelu stavby. Riešenie rozptylovej plochy musí umožňovať plynulý a bezpečný prístup i odchod a rozptyl osôb vrátane osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu.

Stavba musí byť vybavená odstavným a parkovacím stojiskom riešeným ako súčasť stavby alebo ako prevádzkovo neoddeliteľná časť stavby, alebo umiestneným na pozemku stavby, ak tomu nebránia obmedzenia vyplývajúce z osobitných predpisov.

Odstavná a parkovacia plocha pre osobný automobil sa zriaďuje pri každom potenciálnom zdroji a cieli dopravy, ak tomu nebránia obmedzenia vyplývajúce z osobitných predpisov. Počet odstavných a parkovacích plôch musí zodpovedať slovenskej technickej norme.

Garáž, odstavná a parkovacia plocha pre vozidlo nad 3,5 t sa umiestňujú mimo obytnej časti mesta a obce okrem stavieb garáže, odstavnej a parkovacej plochy v uzatvorených priestoroch stavby a okrem stavieb garáže, odstavnej a parkovacej plochy pre špeciálne policajné vozidlo, požiarne vozidlo a sanitné vozidlo.

Odstavná plocha a garáž majú byť usporiadané a zrealizované tak, aby ich užívanie neškodilo zdraviu ľudí a nerušilo prácu, bývanie a pokoj v okolí svojím hlukom alebo zápachom. Odstavná plocha má byť zazelenená.

Požiadavky na svetlú a podchodnú “podjazdnú” výšku pre hromadné garáže

Vo viacpodlažných hromadných garáž sa musí vertikálny pohyb osôb zabezpečiť aj schodiskom, preto som do prehľadu zahrnul aj požiadavky na podchodnú a priechodnú výšku v priestore schodiska.

Najmenšia priechodná šírka šikmej rampy určenej na verejné užívanie je 1 100 mm. Priechodná výška h2 sa meria ako kolmá vzdialenosť medzi rovinou výstupnej čiary a konštrukciou nad výstupnou čiarou (konštrukciou je myslené najnižšie miesto: preklad, podhľad, technologické rozvody).

Výška prejazdného profilu rampy musí byť najmenej o 0,20 m vyššia ako je výška najvyššieho projektom predpokladaného vozidla v garáži, najmenej však 2,10 m. V mieste batožinového priestoru vozidla sa doporučuje minimálne 2 400 mm tak aby ho bolo možné otvoriť.

Požiadavky na prístupovú komunikáciu

Stavebný zákon požaduje, aby každá stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo účelovej komunikácie a túto požiadavku posudzuje v jednotlivých konaniach. Detailnejšie požiadavky (mimo dopravnej legislatívy) vnáša najmä legislatíva požiarnej ochrany.

Pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. V podmienkach nového využívania územia sa určí najmä spôsob, akým sa má územie upraviť, usporiadať, zalesniť, odvodniť, pripojiť na pozemné komunikácie, na siete a zariadenia technického vybavenia územia, spôsob zabezpečenia požiadaviek vyplývajúcich z blízkosti chránených častí krajiny a zo stanovísk dotknutých orgánov a určenia požiadaviek na ochranu existujúcich stavieb a zelene.

Pripojenie stavby na pozemné komunikácie musí svojimi rozmermi, vyhotovením a spôsobom pripojenia vyhovovať požiadavkám bezpečného užívania stavby a bezpečného a plynulého prevádzkovania na priľahlých pozemných komunikáciách.

Balkón, lodžia a arkier nesmú svojím umiestnením znižovať funkčnosť a ohrozovať prevádzku verejného priestoru.

tags: #stn #73 #60 #parkovanie #obsah