Rozdiel medzi dohodou o splnomocnení a zmluvou o zastúpení

Konanie v zhode a konanie spoločným postupom sú dôležité právne inštitúty. Ich výklad a aplikácia do praxe častokrát spôsobuje nemalé komplikácie, alebo nedorozumenia. Zároveň oba často bývajú predmetom právnych diskusií. Práve z tohto dôvodu je účelom nášho článku bližšie ozrejmiť tieto inštitúty tak, aby si ich verejnosť vedela konkretizovať, prípadne posúdiť a aplikovať na konkrétne konanie dotknutého subjektu.

Konanie v zhode

Za konanie v zhode možno považovať konanie určené v zmysle §66b zákona č. 513/1991 Zb. Vo vzťahu k identifikácií KUV u partnera verejného sektora v spojení s ustanovením §66b, písm. a) Obchodného zákonníka pôjde o vzťah spoločníkov obchodnej spoločnosti, ktorí majú uzavretú dohodu spoločníkov, ktorá je zakotvená v ustanovení § 66c Obchodného zákonníka. V tomto prípade teda pôjde o akékoľvek písomné dohody spoločníkov spoločnosti zakladajúce spôsob a podmienky výkonu práv spojených s účasťou na spoločnosti, spôsob výkonu práv súvisiacich so správou a riadením spoločnosti, podmienky a rozsah účasti na zmenách základného imania a vedľajšie dojednania súvisiace s prevodom účasti na spoločnosti (napr. práva a povinnosti pri spoločnom predaji - tzv. „TAG ALONG RIGHT“). Keďže ide o demonštratívny výpočet, predmetom takýchto dohôd môžu byť aj iné práva a povinnosti spoločníkov vyplývajúce z ich účasti na spoločnosti a to za predpokladu, že nepredstavujú rozpor s právnym poriadkom alebo dobrými mravmi. Predmetné dojednania v dohode spoločníkov však musia mať vždy charakter konania smerujúceho k dosiahnutiu rovnakého cieľa, iba samotná dohoda bez splnenia tejto podmienky, nezakladá konanie v zhode. Uvedený bod sa nevzťahuje na výkon hlasovacích práv podľa §66b, písm.

Vo vzťahu k identifikácií KUV u partnera verejného sektora v spojení s ustanovením §66b, písm. b) Obchodného zákonníka pôjde o vzťah spoločníkov obchodnej spoločnosti, ktorí majú uzavretú písomnú dohodu spoločníkov o zhodnom výkone hlasovacích práv u partnera verejného sektora. Z dôvodu, že zákonodarca upravil výkon hlasovacích práv osobitne v predmetnom bode, vyplýva, že iba samotný vzťah (napr. majetková účasť spoločníkov v ovládajúcej spoločnosti partnera verejného sektora) medzi taxatívne vymenovanými osobami v písm. a) nezakladá konanie v zhode. Vo vzťahu k identifikácií KUV u partnera verejného sektora v spojení s ustanovením §66b, písm. c) Obchodného zákonníka je uvedený bod neaplikovateľný. Pod konaním v zhode je tak vždy nevyhnutné chápať konanie, ktoré jednoznačne a nepochybne smeruje k dosiahnutiu rovnakého cieľa na základe písomnej dohody, a vždy medzi taxatívne vymenovanými subjektmi uvedených v zákonnej úprave.

Konanie spoločným postupom

Konanie spoločným postupom je koncipované v zmysle Výkladového stanoviska ÚVO č. 1/2016 tak, že ide o konanie fyzických osôb, ktoré síce samostatne nespĺňajú kritériá pre určenie konečného užívateľa výhod podľa § 6a ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z., avšak na základe napr. dohody alebo zmluvy o spoločnom postupe majú tieto dve alebo viaceré osoby spoločné postavenie na podnikaní, riadení alebo kontrole právnickej osoby alebo fyzickej osoby (podnikateľa) v rozsahu ako fyzická osoba, ktorá kritériá pre konečného užívateľa výhod uvedené v § 6a ods. 1 spĺňa (Viď Dôvodová správa k zákonu č. 241/2019 Z. Takýto spoločný postup dvoch, alebo viacerých fyzických osôb má také účinky, akoby išlo o jednu fyzickú osobu konečného užívateľa výhod podľa § 6a ods. 1 Zákona o AML. Uvedená situácia nastáva v prípade, ak napr. šesť fyzických osôb jednotlivo nespĺňajúcich kritériá konečného užívateľa výhod uvedené v § 6a ods. 1 Zákona o AML, avšak za podmienky existencie dohody o ich spoločnom postupe, vykonáva svoje hlasovacie právo v tejto právnickej osobe dohodnutým spôsobom, pričom celkový podiel týchto šiestich fyzických osôb (súčet všetkých ich priamych alebo nepriamych podielov) na hlasovacích právach v danej právnickej osobe je najmenej 25 %. Partner verejného sektora teda do registra verejného sektora zapíše aj týchto šesť fyzických osôb. Na rozdiel od spomínaného výkladového stanoviska sa však počet týchto spoločne konajúcich osôb neobmedzuje počtom 10, teda môže ísť aj o viac ako 10 spoločne konajúcich osôb.

O spoločné konanie pôjde napr. v prípadoch zastúpenia viacerých osôb jednou osobou, avšak samotná účasť osôb v jednej spoločnosti, ktorá ovláda ako ovládajúca osoba partnera verejného sektora automaticky nezakladá také konanie. Taký výklad by odporoval účelu skúmania štruktúry partnera verejného sektora a spôsoboval by aj viaceré aplikačné problémy. Uvedené vyplýva aj zo skutočnosti, že Obchodný zákonník napríklad v ustanovení § 186a zakazuje dohody, „ktorými sa akcionár zaväzuje voči spoločnosti alebo niektorému z jej orgánov, alebo členovi jej orgánov dodržiavať pri hlasovaní pokyny spoločnosti alebo niektorého z jej orgánov o tom, ako má hlasovať, hlasovať za návrhy predkladané orgánmi spoločnosti alebo uplatniť hlasovacie právo určitým spôsobom, alebo nehlasovať ako protiplnenie za výhody poskytnuté spoločnosťou.“ Výkon práv spoločníka alebo akcionára je nezávislý, ak neexistuje iná dohoda o spoločnom postupe dotknutých osôb, prípadne ide o inú formu majetkovej účasti, z ktorej vyplýva plynutie hospodárskeho prospechu, ako je štandardná obchodná spoločnosť (napr. O konanie spoločným postupom pôjde najmä v prípade zastúpenia viacerých spoločníkov, alebo akcionárov, na základe spoločnej dohody, prípadne vo forme splnomocnenia trvalého charakteru, z ktorej vyplýva konanie spoločným postupom (napríklad účelová spoločnosť za účelom spoločného investovania za súčasnej existencie dohody o zastúpení dotknutých osôb tzv. crowdfunding, taktiež napríklad dohoda o splnomocnení, na základe ktorej sú viaceré osoby spoločne zastúpené jednou osobou). Konanie spoločným postupom nastáva aj v prípadoch spoločného obchodného podielu (pojem spoločný obchodný podiel chápeme ako obchodný podiel, ktorý patrí viacerým fyzickým a právnickým osobám. Obchodný podiel nemožno v tomto prípade rozdeliť. Pod konaním spoločným postupom je tak vždy nevyhnutné chápať konanie, kde je jednoznačne nepochybný spoločný výkon práv viacerých subjektov zachytený v preukázateľnej forme, prostredníctvom jednej alebo viacerých osôb, a to za súčasného splnenia podmienky, že spoločné konanie spoločným výkonom práv viacerých subjektov musí byť trvalého charakteru.

Prečítajte si tiež: Dohoda o vykonaní práce pri invalidnom dôchodku

Dohoda o splnomocnení (plnomocenstvo)

Splnomocnenie (alebo aj plnomocenstvo, plná moc) je oprávnenie, ktoré dáva jednej osobe (splnomocnencovi) právo konať v mene inej osoby (splnomocniteľa) v uvedenej záležitosti. Splnomocniteľ je ten, kto udeľuje plnomocenstvo. Splnomocnenec je ten, kto plnomocenstvo prijíma. Medzi plnou mocou a splnomocnením nie je žiadny rozdiel.

Podľa § 31 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.

Úprava zastúpenia na základe plnomocenstva je založená na zásade, že toto zastúpenie je prejavom dôvery zastúpeného k zástupcovi. V záujme právnej istoty musí byť rozsah zástupcovho oprávnenia vždy uvedený v plnomocenstve. V niektorých prípadoch treba na právny úkon určitého druhu osobitné plnomocenstvo, tieto prípady (napr. splnomocnenie na nakladanie s vkladom z bežného účtu, splnomocnenie na odmietnutie dedičstva) sú vždy uvedené na príslušných miestach osnovy. Zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy (dohody o plnomocenstve podľa § 23) medzi splnomocniteľom (zastúpeným) a splnomocnencom (zástupcom). Ak je plnomocenstvo udelené viacerým splnomocnencom a v plnomocenstve nie je uvedené inak, musia všetci splnomocnenci konať spoločne. V plnomocenstve môže byť aj výslovne uvedené, že všetci splnomocnenci musia konať spoločne. Takémuto plnomocenstvu predchádza dohoda o plnomocenstve so všetkými splnomocnencami, ktorí majú konať spoločne. Nie je vylúčené, aby táto dohoda (zmluva) bola uzavretá aj jednotlivo s každým splnomocnencom. V plnomocenstve podľa ktorého majú viacerí splnomocnenci konať spoločne, však musia byť uvedení všetci a musí byť uvedený aj rozsah ich oprávnenia. Forma plnomocenstva všeobecne nie je ustanovená. Obligatórne s však vyžaduje písomná forma vtedy, keď sa právny úkon v mene splnomocniteľa robí v písomnej forme (napr. prevod nehnuteľnosti), a tiež vtedy, keď sa plnomocenstvo netýka len určitého právneho úkonu. Obvykle to bude v prípade generálneho plnomocenstva. Z poslednej vety § 31 ods. 4 však možno vyvodiť, že písomná forma plnomocenstva sa vyžaduje aj na niekoľko právnych úkonov bez toho, aby išlo o plnomocenstvo na všetky právne úkony.

Náležitosti plnej moci

Plnomocenstvo môže mať formu dohody o plnomocenstve. V najčastejších prípadoch však postačuje aj jeho jednostranné udelenie.

1. Údaje o splnomocniteľovi: Meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu. Ak je splnomocniteľom fyzická osoba musí byť uvedené jej meno a priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, trvalý pobyt, druh a číslo dokladu totožnosti. V prípade, že je splnomocniteľom právnická osoba treba uviesť jej obchodné meno, sídlo, IČO, názov registra, ktorý právnickú osobu zapísal vrátane čísla zápisu, a identifikačné údaje štatutárneho orgánu v rovnakom rozsahu ako pri fyzickej osobe.
2. Údaje o splnomocnencovi: Obdobne ako pri splnomocniteľovi - meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa. Splnomocnencom je osoba, ktorá má plnú moc niekoho zastupovať, resp. je poverená konať v niekoho mene. Uvedené údaje týkajúce sa splnomocnenca musia byť rovnaké ako pri osobe splnomocniteľa, v závislosti od toho, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu.
3. Predmet a rozsah splnomocnenia: Presne vymedzené úkony, ktoré môže splnomocnenec vykonávať (napr. podpisovanie zmlúv, zastupovanie na úradoch, správa účtu). V splnomocnení je potrebné presne stanoviť, na aké úkony je splnomocnenec oprávnený. Úkony musia byť napísané zrozumiteľne a jasne. Musí byť zrejmé čo môže splnomocnenec konať v mene splnomocniteľa.
4. Osobitné údaje: V určitých prípadoch, keď osobitný zákon kladie veľký dôraz na formu právneho úkonu, sa odporúčajú aj ďalšie údaje. zapísanú v Obchodnom registri vedenom [Okresným/Mestským] súdom [Názov súdu], Oddiel [DOPLNIŤ], Vložka č.
5. Dátum vystavenia sa zvyčajne uvádza na konci tejto listiny. Okrem toho je však potrebné uviesť aj dátum, kedy bolo plnomocenstvo udelené. Je to najmä kvôli tomu, aby bolo zrejmé, od kedy je splnomocnenec oprávnený konať na základe daného plnomocenstva.
6. Na koniec každého splnomocnenia je potrebné pripojiť podpis splnomocniteľa, ktorý svojim podpisom potvrdzuje, aby ho daná osoba v uvedenom zastupovala.

Hoci je splnomocnenie jednostranný právny úkon, v praxi sa často na záver splnomocnenia pripája okrem podpisu splnomocniteľa aj podpis splnomocnenca ktorý je vyjadrený frázou „splnomocnenie prijímam“. Táto náležitosť však nepatrí medzi povinné. Častou otázkou je to, či podpis na splnomocnení musí byť úradne overený (napr. u notára, na matrike a pod.). K overovaniu dochádza v dvoch prípadoch:

Prečítajte si tiež: Výchova dieťaťa v striedavej starostlivosti

• ak overenie podpisu vyžaduje konkrétny zákon (napr. v prípade predaja nehnuteľnosti)
• ak overenie podpisu síce nevyžaduje zákon, ale ide o prevenciu, aby splnomocnenie nespochybňovali obchodní partneri.

Napriek tomu, že úradné overenie splnomocnenia vo viacerých prípadoch nie je povinné, v praxi sa odporúča, nakoľko potvrdzuje jednoznačnosť a nespochybniteľnosť daného dokumentu. Ak sa podpis overuje v zahraničí je často potrebný úradný preklad overovacej doložky podpisu do slovenčiny.

Druhy splnomocnení

Splnomocnenie môže byť:

• Špeciálne splnomocnenie: oprávňuje zástupcu konať v rozsahu len jedného právneho úkonu, resp. právneho úkonu a vzťahuje sa na konkrétnu záležitosť (napr. pre advokáta na zápis do obchodného registra).
• Generálne splnomocnenie: oprávňuje zástupcu na všetky právne úkony splnomocniteľa pri všetkých alebo pri konkrétne určených právnych úkonoch. Upozorňujeme, že štatutárny orgán právnickej osoby (napríklad konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným) nemôže dať všeobecné (generálne) splnomocnenie zástupcovi (splnomocnencovi) na zastupovanie právnickej osoby v plnom rozsahu, pretože takýto rozsah právomocí majú iba štatutári.

Zánik plnomocenstva

Podľa § 33b Občianskeho zákonníka, plnomocenstvo zanikne:

• vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené,
• ak ho splnomocniteľ odvolá,
• ak ho splnomocnenec vypovie,
• smrťou splnomocniteľa alebo splnomocnenca,
• zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocniteľom alebo splnomocnencom,
• ak splnomocniteľ stratí spôsobilosť na právne úkony alebo ak ju splnomocnenec stratí v rozsahu, ktorý sa dotýka daného splnomocnenia.

Odvolanie plnomocenstva zo strany splnomocniteľa musí byť splnomocnencovi iba oznámené.

Zmluva o zastúpení

Zastúpenie je širší pojem, ktorý má navyše v rôznych právnych úpravách rôzny význam. Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Z konania zástupcu vznikajú práva a povinnosti zastúpenému tak, ako by zastúpený konal sám. Zástupca pri zastúpení iného uskutočňuje právne úkony v jeho mene, pri ktorých prejavuje svoju vôľu, pričom účinky z toho vznikajú priamo zastúpenému. Zástupca sa tým líši od posla, ktorý neprejavuje svoju vôľu ale iba tlmočí vôľu iného subjektu. Od zástupcu (priameho) treba tiež odlišovať tzv. nepriameho zástupcu, ktorý uskutočňuje právny úkon svojím menom, avšak na cudzí účet. Z jeho právnych úkonov vznikajú práva a povinnosti jemu s tým, že on ich potom prevedie na zastúpeného.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodca a dohoda

V podnikateľskej činnosti sú časté zmluvy, ktorými sa ďalšia osoba zaviaže, že pre podnikateľa niečo zaobstará alebo v jeho mene niečo vykoná (napr. ako sprostredkovateľ či obchodný zástupca). Zákon rozlišuje štyri typy zmlúv, ktoré pri tom možno využiť - mandátnu zmluvu, zmluvu o sprostredkovaní, komisionársku zmluvu a zmluvu o obchodnom zastúpení.

Spoločné znaky zmlúv o zastúpení

Všetky vyššie vymenované zmluvy sú odplatné, u každej má teda poverená osoba (zástupca) nárok na odmenu. Podnikateľ ako osoba poverujúca môže zmluvu kedykoľvek vypovedať. Osoba poverená môže zmluvu vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy bola výpoveď doručená. Príklad: Ak podnikateľ doručí poverenej osobe výpoveď zmluvy 10. 10., účinky výpovede nastupujú v ten istý deň. Ak by v rovnaký deň poverená osoba doručila podnikateľovi svoju výpoveď, účinky nastanú ku dňu 30.11.

Druhy zmlúv o zastúpení

• Mandátna zmluva: Mandátna zmluva predstavuje všeobecný zmluvný typ, ktorým sa mandatár (zástupca) zaviaže zariadiť určitú záležitosť pre svojho mandanta (zastúpeného). Mandátnou zmluvou je napríklad zmluva o právnej pomoci medzi podnikateľom a advokátom. Mandatár má povinnosť postupovať podľa pokynov podnikateľa - mandanta, pričom nárok na odmenu mu vznikne ak splní svoju povinnosť podľa zmluvy a pokynov mandanta, bez ohľadu na to, či svojou činnosťou dosiahol očakávaný výsledok.
• Komisionárska zmluva: Pri komisionárskej zmluve síce poverená osoba rovnako zariaďuje záležitosť na účet podnikateľa, na rozdiel od zmluvy mandátnej však podnikateľovi (komitentovi) nevznikajú žiadne práva ani povinnosti plynúce zo zmluvy, ktorú poverená osoba (komisionár) uzavrela s treťou osobou. Tretie osoby sú výlučne v právnom vzťahu s poverenou osobou. Po splnení povinnosti zariadiť záležitosť musí komisionár informovať podnikateľa (komitenta) o osobe, s ktorou zmluvu uzavrel, vydať všetko, čo pri zariaďovaní záležitosti získal a predložiť podnikateľovi vyúčtovanie. Po splnení týchto podmienok mu vzniká nárok na odmenu a vedľa toho aj na náhradu účelne vynaložených nákladov.
• Zmluva o sprostredkovaní: Obsahom zmluvy o sprostredkovaní je záväzok, že sprostredkovateľ bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby vytvoril pre podnikateľa (záujemcu) príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou. Sprostredkovateľ teda sám zmluvu s treťou osobou neuzatvára, má len povinnosť konať tak, aby došlo k uzavretiu zmluvy. Nárok na odmenu vo všeobecnosti vzniká sprostredkovateľovi až uzavretím sprostredkovanej zmluvy. Na náhradu vynaložených nákladov má sprostredkovateľ nárok výlučne v prípade, že sa to výslovne dohodne v zmluve o sprostredkovaní.
• Zmluva o obchodnom zastúpení: Obchodný zástupca môže buď vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu konkrétneho typu zmluvy alebo môže priamo menom a na účet zastúpeného aj uzatvárať zmluvy. Rozdielom oproti ostatným typom zmlúv je, že obchodný zástupca je nezávislým podnikateľom. Pokiaľ sa podnikateľ rozhoduje, či využije zmluvu o sprostredkovaní alebo zmluvu o obchodnom zastúpení, rozhodujúcim kritériom by mal byť charakter činnosti, ktorú bude pre podnikateľa zástupca vykonávať - v prípade krátkodobej, jednorazovej záležitosti je vhodnejšou formou zmluva o sprostredkovaní (napr. využitie služieb realitnej kancelárie pri predaji nehnuteľnosti), v prípade dlhodobej opakovanej činnosti, kde bude ako zástupca vystupovať podnikateľ, je vhodnejšia zmluva o obchodnom zastúpení (napr. zmluva, kde jedna cestovná kancelária ako obchodný zástupca ponúka zájazdy inej cestovnej kancelárie, ktorú zastupuje). Zmluva o obchodnom zastúpení musí byť uzatvorená písomne. Obchodné zastúpenie môže byť dojednané ako výhradné, a to vtedy keď zastúpený podnikateľ môže na určitom území využívať len služby zastupujúceho podnikateľa a rovnako zastupujúci podnikateľ na vymedzenom území a v dohodnutom predmete podnikania môže zastupovať len jediného konkrétneho podnikateľa. Opakom výhradného obchodného zastúpenia je nevýhradné obchodné zastúpenie. V zmluve o obchodnom zastúpení musí na oboch zmluvných stranách figurovať podnikateľ - teda podnikateľom musí byť ako zastúpený, tak aj zástupca.

tags: #rozdiel #medzi #dohoda #o #splnomocnení #a