Cervikobrachiálny syndróm: Príčiny, prejavy, diagnostika a možnosti rehabilitácie

Cervikobrachiálny syndróm (CB syndróm) je komplexný zdravotný problém, ktorý sa prejavuje bolesťou, tŕpnutím a obmedzením hybnosti v oblasti krčnej chrbtice, ramien a horných končatín. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na CB syndróm, vrátane jeho definície, príčin, prejavov, diagnostiky, liečby a možností rehabilitácie.

Čo je cervikobrachiálny syndróm?

Cervikobrachiálny syndróm, podobne ako cervikokraniálny syndróm, vychádza z problémov v krčnej chrbtici. Hlavný rozdiel spočíva v tom, že bolesť pri CB syndróme vystreľuje do ramena, ruky a prstov. CB syndróm je častou príčinou bolesti alebo tŕpnutia ruky, prstov a ramena.

Príčiny vzniku CB syndrómu

Vznik CB syndrómu je multifaktoriálny a zahŕňa:

• Dlhodobé preťaženie: Jednostranné pohyby, nedostatok pohybu a nevhodné držanie hlavy, napríklad pri práci za počítačom. Predsunutie hlavy dopredu predstavuje extrémnu záťaž pre krčnú chrbticu. Každý centimeter predsunutia hlavy dopredu predstavuje 8 kilogramov váhy navyše ako záťaž na krk.
• Nevhodné držanie tela: K predsunutiu hlavy sa pridáva podsadenie panvy, zaguľatené ramená dopredu a zhrbenie v hrudnej časti. Ak toto držanie tela nijako nekompenzujeme, časom môže dôjsť k vyklenutiu platničky v krčnej chrbtici, čo je jedna z príčin CB syndrómu.
• Nedostatok pohybu a jednostranná záťaž: Pohyb je pre zdravé a funkčné telo základ. Avšak nezáleží len na množstve pohybu, ale takisto na spôsobe a jeho rozmanitosti. Moderný životný štýl, vrátane dlhého sedenia pred počítačom a používania mobilných zariadení, často prispieva k jeho vzniku. Dlhodobé sedenie v nesprávnej polohe, napríklad pri práci na počítači, aktivity pri ktorých je hlava v dlhodobom záklone a zlá pozícia hlavy počas spánku môže spôsobiť preťaženie krčnej chrbtice a spôsobiť zvýšené svalové napätie s následnou tvorbou spúšťových bodov (trigger points).
• Blokády: Dôsledkom predsunutého držania hlavy môže dôjsť ku vzniku blokád atlanto-okcipitálneho skĺbenia (medzi lebkou a prvým krčným stavcom), atlanto-axiálneho skĺbenia (medzi prvým a druhým krčným stavcom), facetových (medzistavcových) kĺbov a zníženiu rozsahu pohyblivosti krčnej chrbtice.
• Traumatické udalosti: Úrazy krčnej chrbtice pri dopravných nehodách (whiplash) môžu priamo poškodiť štruktúry krčnej chrbtice vrátane stavcov, medzistavcových platničiek, väzov a nervov.
• Psychické faktory: Stres, depresia a úzkosť môžu viesť k zvýšenému svalovému napätiu v oblasti krku a ramien.
• Oslabené svaly: Oslabené svaly krku a lopatiek môžu prispieť ku vzniku CB syndrómu, pretože nedokážu udržiavať správnu polohu chrbtice.
• Degeneratívne zmeny: S pribúdajúcim vekom dochádza k prirodzeným degeneratívnym zmenám v krčnej chrbtici, ako je dehydratácia medzistavcových platničiek, tvorba kostných výrastkov (osteofytov) a zúženie priestoru pre nervové korene.
• Svalové dysbalancie: Svaly s tendenciou k skráteniu: vrchné vlákna trapézového svalu (m. trapezius pars ascendens), zdvíhač lopatky (m.levator scapulae), veľký prsný sval (m. pectoralis major), malý prsný sval (m.

Prejavy cervikobrachiálneho syndrómu

Prejavom CB syndrómu je hlavne bolesť vystreľujúca do ramena a ruky a tŕpnutie prstov na ruke. Medzi ďalšie prejavy patria:

• Obmedzená hybnosť ramena a krčnej chrbtice, čo je zapríčinené blokádou krčných stavcov.
• Bolesť sa zhoršuje pri pohybe hlavy, dokonca pri kašľaní a kýchnutí.
• Pacienti zväčša bolesť kompenzujú naklonením hlavy na stranu, prípadne držia jedno rameno vyššie ako druhé.
• Svalový tonus v oblasti šije a krku je zvýšený a objaviť sa môžu aj spazmy.
• Bolesť ruky: Keďže ruka je inervovaná nervami, ktoré vychádzajú z oblasti krčnej chrbtice, akýkoľvek útlak týchto nervov sa prejaví bolesťou nielen krku samotného, ale aj ruky.
• Tŕpnutie ruky: Od lokalizácie blokády krčných stavcov bude závisieť aj miesto tŕpnutia, keďže z krčnej chrbtice vedú nervy do pleca, celej paže až k prstom na ruke a tŕpnutie je jedným z neurologických prejavov útlaku nervu. V prípade stavca C4 sa bolesť prejaví hlavne v šiji, C5 zasiahne oblasť pleca a ramena, C6 sa prejaví ako tŕpnutie palca, C7 tŕpnutie ukazováka a prostredníka, C7 a Th1 (1.stavec hrudnej chrbtice) tŕpnutie malíčka.
• Slabosť svalov v rukách: Prejavuje sa ťažkosťami pri uchopovaní predmetov, slabosťou v rukách alebo stratou kontroly nad pohybom.
• Brnenie a mravčenie: Pacienti môžu pociťovať brnenie alebo mravčenie v oblasti krku, ramien a rúk.
• Bolesť pri pohybe krčnej chrbtice: Bolesť sa zhoršuje pri otáčaní, nakláňaní hlavy alebo iných pohyboch krčnej chrbtice.
• Obmedzený rozsah pohybu: Pacienti majú obmedzený rozsah pohybu v krku, ramenách a rukách kvôli bolesti a slabosti.

Štádiá cervikobrachiálneho syndrómu

Aj v prípade tohto syndrómu rozlišujeme dva základné štádia syndrómu podľa priebehu a intenzity.

Prečítajte si tiež: Cervikobrachiálny syndróm: Ako ovplyvňuje invaliditu?

Akútne štádium

Akútny stav nastane náhle vplyvom nevhodného a/alebo prudkého pohybu či ako dôsledok nevhodnej polohy hlavy. Prejaví sa bolesťou a obmedzenou hybnosťou prípadne inými prejavmi ako je tŕpnutie a kompenzačné držanie hlavy. Prítomné môžu byť aj spazmy, ktoré danú oblasť chránia pred ďalším poškodením, zároveň však obmedzujú prietok krvi.

Chronické štádium

Chronické znamená, že trvá dlhšie alebo sa pravidelne opakuje. Priebeh nastupuje pozvoľna a pomalšie, alebo tiež náhle, no jeho odznenie trvá dlhšie ako v prípade akútneho štádia. Ak cervikobrachiálny syndróm pretrváva dlhšiu dobu alebo sa neadekvátne lieči, môže prejsť do chronického štádia. V tomto štádiu sa symptómy stávajú menej intenzívnymi, ale sú často trvalé a majú významný vplyv na kvalitu života pacienta. Chronický CB syndróm si vyžaduje dlhodobú lekársku starostlivosť a riadenie príznakov prostredníctvom rôznych metód, vrátane liekov, fyzioterapie a cvičení na posilnenie svalov a zlepšenie flexibility.

Diagnostika cervikobrachiálneho syndrómu

Keďže bolesť krku a ramena môže mať mnoho príčin, napr. reumatická artritída, správna diagnostika a následne liečba je veľmi dôležitá. V mnohých prípadoch je bolesť spôsobená podráždením kĺbov a väzov, inokedy je zas na príčine prudký pohyb či prílišná námaha, ktoré vedú k bolestivému stiahnutiu svalu. Príčinou môže byť pricviknutý nerv, natiahnuté svaly ramenného pletenca, zápal šliach a mnohé iné. Diagnostika cervikobrachiálneho syndrómu je komplexný proces, ktorý zahŕňa nasledujúce diagnostické postupy:

• Lekárska anamnéza: Lekár sa pýta pacienta na jeho symptómy, zdravotnú históriu, predchádzajúce zranenia, stav krčnej chrbtice a iné relevantné informácie, ktoré by mohli súvisieť s CB syndrómom.
• Fyzikálne vyšetrenie: Lekár vykonáva fyzikálne vyšetrenie, ktoré zahŕňa testovanie rozsahu pohybu krku, ramien a rúk, vyhodnotenie svalovej sily a citlivosti, ako aj vyhodnotenie príznakov. Lekárske vyšetrenie prebieha najskôr palpačne a dôkladnou anamnézou, vyšetrením rozsahu pohybu a analýzou bolestivosti jednotlivých pohybov a rozsahu.
• Zobrazovacie metódy: V prípade potreby sa vykonajú aj zobrazovacie vyšetrovacie metódy, ako RTG či MRI. Zvyčajne sú doplnené zobrazovacie metódy, napríklad röntgenové snímky (RTG), magnetická rezonancia (MRI) alebo počítačová tomografia (CT) krčnej chrbtice, aby sa zhodnotili štruktúry chrbtice, stav medzistavcových platničiek a prítomnosť iných patologických zmien.
• Elektromyografia (EMG) a nervové konduktívne testy: Tieto testy sa používajú na vyhodnotenie funkcie nervových štruktúr a svalov v oblasti krku, ramien a rúk. EMG môže odhaliť príznaky nervovej kompresie alebo iných porúch nervového systému.
• Injekčné testy: V niektorých prípadoch sa použijú injekčné testy, ako je blokáda nervových koreňov, na potvrdenie diagnózy tým, že sa do postihnutých oblastí aplikuje lokálne anestetikum.

Liečba cervikobrachiálneho syndrómu

Podobne ako aj pri akomkoľvek inom bolestivom syndróme, je nutné dodržať pokojový režim a nenamáhať postihnutú oblasť polohou hlavy alebo pohybmi, ktoré bolesť zhoršujú. Zároveň je dobré čím skôr začať s uvoľňovacími technikami, polohami a cvikmi, ktoré danú oblasť šetrne zaťažia, prekrvia a uvoľnia.

Farmakologická liečba

Farmakologická liečba môže dočasne uľaviť od symptómov ako je bolesť, tuhosť svalov, prípadne zápal, no len samotné lieky daný problém nevyriešia. Odporúča sa lieky kombinovať s rehabilitáciou či odborným manuálnym uvoľnením. Medzi najčastejšie používané lieky patria analgetiká (lieky proti bolesti), nesteroidné antiflogistiká a lieky na uvoľnenie svalov.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre invalidný dôchodok pri cervikobrachiálnom syndróme

• Analgetiká: Mnoho ľudí a odborníkov odsudzuje používanie analgetík, teda liekov proti bolesti pri problémoch pohybového aparátu. Avšak majú svoje opodstatnenie. Nielenže pomôžu pacientovi zvládnuť náročné obdobie, ale takisto môže pacient predísť vzniku reflexných spazmov a abnormálneho držania hlavy a krku.
• Nesteroidné antiflogistiká: Ide o nesteroidné protizápalové látky s analgetickými, antipyretickými (proti horúčke) a protizápalovými účinkami. Inými slovami tieto látky znižujú bolesť, horúčku a zápal. Najčastejšie používané lieky tejto kategória sú acylpyrín a ibuprofen.
• Myorelaxanciá: Látky uvoľňujúce spazmy a uvoľňujú priečne pruhované svaly (kostrové svaly, ktoré ovládame vôľou). Pri všetkých spomínaných typoch liečiv sa odporúča iba krátkodobé užívanie v prípade akútneho prepuknutia bolesti a je nevyhnutné ich kombinovať s inými typmi liečby - fyziotrerapeutická a zmena pohybových návykov.

Rehabilitácia a fyzioterapia

Kedysi sa v prípade bolesti či úrazu odporúčal úplný kľudový režim, dnes však vieme, že aj postihnutú oblasť je dobré zaťažiť vhodným spôsobom tak, aby boli svaly a všetky ostatné tkanivá prekrvené a udržané aspoň v obmedzenom pohybovom režime. V prípade, že danú oblasť úplne znehybníme, mozog vyhodnotí, že svaly v danej oblasti sú nepotrebné a začne ich odbúravať. Pohybom však nielenže stimulujeme svaly, ale napomáhame takisto prietoku krvi a lymfy, ktoré v procese uzdravenie zohrávajú dôležitú úlohu.

Ak problémy pretrvávajú dlhodobo a opätovne sa vracajú je nevyhnutné, aby pacient podstúpil dôkladnú fyzioterapeutickú rehabilitáciu, doplnenú o uvoľňovacie techniky, mäkké techniky, masáž bolestivých spúšťacích bodov (trigger-pointov). Zároveň sa odporúča, aby sa pacient naučil ako cvičiť doma sám a zmeniť svoje pohybové návyky, pretože len pravidelným a vhodným pohybom je možné tento syndróm zvrátiť. Po odznení akútneho štádia sú prospešné fyzioterapeutické cvičenia na posilnenie svalov, zlepšenie flexibility a korekciu držania tela. Rôzne techniky fyzioterapie, ako sú manuálna terapia, terapia cvičenia a elektroterapia, sa používajú na zmiernenie symptómov CB syndrómu a obnovenie funkcie.

Fyzioterapeut vykoná analýzu vášho držania tela a pohybov, ktoré bežne vykonávate a navrhne úpravy. Zároveň vám odporučí cviky, ktorými posilníte, uvoľníte a prepojíte v pohybe jednotlivé partie tak, aby sa telo hýbalo funkčne a zdravo. Zároveň sa naučíte, ako so svojím telom pracovať aj doma.

Cvičenia pri cervikobrachiálnom syndróme

• Mobilizácia hrudnej chrbtice: Keďže krk je najpohyblivejšia časť chrbtice a nadväzuje na hrudnú, je dôležité, aby boli tieto dva segmenty chrbtice v pohybe dobre prepojené. Sadnite si s napriamenou chrbticou, položte si ruky za hlavu a prepleťte si prsty. S výdychom sa otočíte do strany a ukloníte sa tak, aby lakeť smeroval k zemi. Zopakujte aspoň 5x na každú stranu.
• Záklon: Opäť si v sede založte ruky za hlavu a prepleťte prsty. S nádychom sa vytiahnite v chrbtici hore tak, aby hrudná kosť smerovala hore a hlava opretá do rúk sa mierne zakloní. Lakte pritom ťahajte smerom nahor.
• Mobilizácia krčnej chrbtice: K tomuto cviku potrebujete malý uterák, ktorý si pozdĺžne zložíte. Umiestnite si ho okolo krku a oba konce uchopte rukami. Hlavu nechajte v neutrálnej polohe a s výdychom otočte hlavu na stranu. Dajte si pozor, aby ste pri tom nešli do záklonu. Pomôže vám pri tom sledovať výšku očí a teda rotácia hlavy by sa mala diať v rovnakej výške očí. Pritom ako otočíte hlavu do strany, potiahnete uterák opačnou rukou, to znamená, ak otočíte hlavu doprava, jemne potiahnete uterák ľavou rukou, a naopak. Zopakujte aspoň 10x.
• Zdvíhanie paží nad hlavu: Postavte sa k stene tak, aby sa záhlavie, oblasť lopatiek a zadok dotýkali steny.
• #1: Stiahnutie ramien spojenými lopatkami: Postav sa chrbtom k stene, jemne pokrč kolená, nohy otvor na šírku bokov. Tvoja hlava, chrbát, driek, zadok a rameno nech sa dotýkajú steny. Lakte pokrč do 90-stupňového uhla. Ramená (plecia) a lakte pritlač k stene. Lopatky stiahni k sebe tak, že hlava, chrbát, driek a zadok sa neuvoľnia od steny. Cvik zopakuj 6x.
• #2: Správna pozícia krčnej chrbtice: Tento cvik môžeš robiť v stoji aj v sede. Temeno hlavy ťahaj hore, bradu potlač dozadu a naťahujte tak krk (hlavne svaly krku- kývač hlavy a hornú časť trapézov) bez toho, aby si prudko predklonili hlavu. Počas cviku neustále smeruj zrak dopredu a skús udržať polohu 6-8 sekúnd, potom sa uvoľni a opäť zopakuj cvik. Odporúčam tiež cvičiť 6x.
• #3: Izometrický pohyb krčnej chrbtice (bez posunutia dopredu): Východisková pozícia je z predošlého cviku. V sede alebo v stoji nájdeme správnu pozíciu krčnej chrbtice. Potom prepletieme prsty a položíme dlane na čelo. Jemne zatlačíme čelo do dlaní a potom uvoľníme. Počas cviku nech sa hlava nehýbe, len krčné svaly na prednej strane krku (kožný krčný sval, nadjazylkový a podjazylkový sval, kývač hlavy.) Sústreď sa na ich aktívne stiahnutie a uvoľnenie. Zopakuj cvik 6x.
• #4: Izometmický pohyb krčnej chrbtice s rukami vzad: Ten istý cvik, ako č.3., len s rozdielom, že svoje ruky polož na zadnú stranu hlavy (nad záhlavie). Stimuluj zadné svaly krku takým istým spôsobom ako pri predošlom cviku. Zopakuj cvik 6x.
• #5: Izometrický pohyb na bočné strany krku: Na záver môžeš vyskúšať cvik na bočné strany krku. Prilož dlaň na pravé ucho a podľa predošlých inštrukcií opäť ponaťahuj svaly na pravej strane krku a potom to vyskúšaj aj na ľavú stranu. Zopakujte 3x na každú stranu.

Prevencia cervikobrachiálneho syndrómu

Prevencia proti CB syndrómu spočíva v pravidelnom rôznorodom a vhodnom pohybe, ktorý bude zameraný na mobilizáciu chrbtice, obzvlášť krčnej a hrudnej, ramien a takisto posilnenie hornej časti tela a stredu tela. Medzi hlavné preventívne postupy patria:

• Dodržiavanie správnej techniky cvikov v súlade s biomechanikou ľudského tela.
• Správne vyvážený tréning - silové ale aj kompenzačné, uvoľňovacie a strečingové prvky
• Vhodné postavenie hlavy - pri predsune hlavy smerom dopredu sa dopredu posúvajú aj plecia, čo vedie k zvýšenému napätiu trapézových a kosoštvorcových svalov. Vhodnejšie je sedieť so vzpriamenou chrbticou tak, aby bola chrbtica v neutrálnej polohe a hlava priamo na hrudníkom a panvou. Toto postavenie v sede však nie je možné udržať dlhodobo, preto je vhodnejšie polohu v sede neustále meniť a kompenzovať dostatočným prirodzeným pohybom a cvičením.
• Pravidelné zaraďovanie cvikov zameraných na šiju, hrudník, chrbtové svalstvo a horné trapézy.
• Správne sedenie a držanie tela počas dňa.
• Zavedenie pravidelného pohybu (2-3 krát týždenne) v rámci svojich možností (Pilates, SM systém).
• Eliminácia stresu a negatívnych emócií (aby naše ramená kŕčovito nestuhli).

Prečítajte si tiež: Sociálny prístup k Rettovmu syndrómu

tags: #cervikobrachialny #syndrom #rehabilitacia #cviky