Dohoda o výške invalidného dôchodku a jej podmienky

Invalidný dôchodok je dôležitá sociálna dávka pre občanov, ktorých zdravotný stav im obmedzuje schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Tento článok sa zameriava na podmienky nároku na invalidný dôchodok, ako aj na aspekty súvisiace so zamestnávaním poberateľov invalidného dôchodku.

Kto je považovaný za občana so zdravotným postihnutím?

V pracovnom práve je za občana so zdravotným postihnutím považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. Dôležité je rozlišovať medzi občanom so zdravotným postihnutím a osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ktorá má preukaz osoby s ŤZP podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Osoba s ŤZP nemusí byť automaticky uznaná aj za invalidnú.

Zamestnávanie poberateľov invalidného dôchodku

Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania. Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Povinnosti zamestnávateľov

Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“.

Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné.

Prečítajte si tiež: Dohoda o vykonaní práce pri invalidnom dôchodku

Odvody do zdravotnej poisťovne

Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:

• 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia,
• 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím.

Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025.

Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.

Chránená dielňa a chránené pracovisko

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Prečítajte si tiež: Výchova dieťaťa v striedavej starostlivosti

Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov.

Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.

Chránené pracovisko je pracovné miesto jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.

Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste.

Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodca a dohoda

Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Pomoc v práci

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Pracovné podmienky a obmedzenia

Ako čiastočný invalidný dôchodca máte rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas, no nie automaticky pre všetkých invalidných dôchodcov.

Práca nadčas je podľa § 97 Zákonníka práce možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Celkový rozsah práce nadčas (nariadenej aj dohodnutej) nesmie presiahnuť 400 hodín ročne.

Ak ste uznaná za osobu so zdravotným postihnutím (napr. ste držiteľkou preukazu ZŤP alebo máte zníženú pracovnú schopnosť podľa posudku sociálneho zabezpečenia), zamestnávateľ by mal prihliadať na Vaše zdravotné obmedzenia. V takom prípade odporúčam predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť Vaše zdravie, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže Vám prácu nadčas nariadiť len s Vaším súhlasom.

Čo sa týka práce cez víkendy, v nepretržitej prevádzke je bežné, že pracovné zmeny pripadajú aj na víkendy. Zákonník práce to umožňuje, avšak aj tu platí, že zamestnávateľ musí prihliadať na zdravotný stav zamestnanca, ak je o ňom informovaný.

Ak podľa lekárskeho posudku je Váš pracovný limit na 8 hodín denne, tak sa Váš zamestnávateľ bude musieť uspokojiť s týmto rozsahom Vašej práce. S každou jednou zmenou pracovných podmienok musí zamestnanec súhlasiť. Podľa § 54 Zákonníka práce," Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Uvedené, teda nie je dôvod na výpoveď zo strany zamestnávateľa.

Ochrana pred výpoveďou počas PN

A preto aj Vy ste počas PN chránený/á pred výpoveďou, aj keď PN trvá dlhšie ako jeden rok. Podľa § 64 ods. 1 písm. Podľa § 66 ods. Podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f).

Skončenie pracovného pomeru

Výpoveď s okamžitou platnosťou nie je možná, nakoľko neexituje. Výpoveď a okamžité skončenie sú dva rozdielne spôsoby skončenia pracovného pomeru. Výpoveď je spojená s plynutím výpovednej doby a okamžite skončiť pracovný pomer je možné len z troch dôvodov, uvedených nižšie v ust. § 69 ods. Podľa § 69 ods. Najprijateľnou možnosťou je skončenie dohodou. Dohoda nie je viazaná na žiadny dôvod skončenia. Skúste sa dohodnúť so zamestnávateľavom na Vašom skončení dohodou. Ak by zamestnávateľ súhlasil, aby ste skončili Váš pracovný pomer na dohodu, tak by ste sa s ním dohodli na konkrétnom dni skončenia. Podľa § 60 Zákonníka práce, "Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f).

Vplyv zamestnania na invalidný dôchodok

Ak už raz máte schválený invalidný dôchodok, nie je rozhodujúce, kedy nastúpite do zamestnania po skončení PN. Dôchodok Vám z dôvodu mzdy nezoberú ani nebudú krátiť. Môžete poberať aj dôchodok aj príjem zo zamestnania. Prácu môžete vykonávať v akomkoľvek rozsahu, pokiaľ Vám to Váš zdravotný stav dovoľuje. Zároveň, ani forma pracovného pomeru nie je obmedzená.

Druhy príjmov a odvody

Pravidelným príjmom je taký príjem, ktorý je zamestnancovi splatný vždy za obdobie jedného kalendárneho mesiaca. Za dohodu zakladajúcu nárok na pravidelný príjem budeme teda spravidla považovať dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov. Nepravidelným príjmom je taký, ktorého splatnosť je nastavená v iných intervaloch ako je obdobie jedného kalendárneho mesiaca, alebo príjem z dohôd, ktoré sú uzatvorené na obdobie kratšie ako je jeden mesiac.

Nemocenské, dôchodkové (teda invalidné a starobné) ako aj poistenie v nezamestnanosti sa zo strany zamestnávateľa odvádzajú iba vtedy, ak sú odvádzané aj zo strany zamestnanca, a to v závislosti od konkrétnych okolností, ktoré uvádzame nižšie. Ak má takáto osoba priznaný konkrétne starobný, predčasný starobný dôchodok alebo je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek, odvody na invalidné poistenie neplatí, a teda výška jej odvodov bude 4,0 % (resp. Ak má osoba uzavretú dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce a zároveň má priznaný starobný, predčasný starobný dôchodok alebo je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek, odvody na invalidné poistenie ani na poistenie v nezamestnanosti neplatí, a teda výška jej odvodov bude 5,4 % (resp.

Študenti sú pri uzavretí dohody o brigádnickej práci študentov v rámci sociálneho poistenia povinne poistení iba dôchodkovo (teda starobné = 4% a invalidné = 3%), čo predstavuje odvod vo výške 7 % (resp.

Odvodová odpočítateľná položka (OOP) pri dohodách

Aktualizácia 1.1.2024, úpravy vyplývajúce zo zákona č. 530/2023 Z. DoVP, DoPČ inv. dôch. DoVP, DoPČ inv. dôch. DoVP, DoPČ predč. dôch. DoVP, DoPČ predč. dôch. DoVP, DoPČ ostatní pravid. DoVP, DoPČ ostatní nepravid. Člen družstva nepravid.

• Študent na DoBPŠ alebo na ZoČŠO, ktorý si uplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku (OOP), tá je vo výške príjmu, max.
• Poberateľ starobného dôchodku a poberateľ výsluhového dôchodku, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, pracujúci na DoVP, na DoPČ alebo na ZoČŠO, ktorý si uplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku (OOP), tá je vo výške príjmu, max.
• Poberateľ invalidného dôchodku (bez ohľadu na výšku percent poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) a poberateľ výsluhového invalidného dôchodku, ktorý pracuje na DoVP, na DoPČ alebo na ZoČŠO, ktorý si uplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku (OOP), tá je vo výške, príjmu max.
• Poberateľ predčasného starobného dôchodku pracujúci na DoVP, na DoPČ alebo na ZoČŠO, ktorý si uplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku (OOP), tá je vo výške príjmu max.
• Fyzická osoba pracujúca na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, a to bez ohľadu na to, či uvedená dohoda zakladá fyzickej osobe právo na pravidelný mesačný príjem alebo nepravidelný príjem zo závislej činnosti, vymeriavací základ na starobné poistenie (S) a na poistenie v nezamestnanosti (PvN) sa znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci, tá je vo výške príjmu, max.

Ďalšie dôležité informácie

• Osoba, ktorá má príjmy na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, napríklad príkaznej zmluvy, ak ide o závislú činnosť podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z.
• Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľským úradom cudzieho štátu, ani na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z.
• Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ale aj osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek. A to odo dňa, kedy im Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku, respektíve predčasného starobného dôchodku.
• Poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce platí zamestnávateľ len za osoby v pracovnom pomere a za profi športovcov v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Vzťahuje sa to aj na takých zamestnancov, za ktorých sa neplatí povinné poistenie v nezamestnanosti (napr.
• Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek. A to odo dňa, kedy im Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku, respektíve predčasného starobného dôchodku.
• Minimálny vymeriavací základ sa týka len samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), dobrovoľne poistených osôb a samoplatiteľov.
• Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnávateľa je 1 %, ak zamestnávateľ neplatí poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce (PFP).
• Sadzba poistného na zdravotné poistenie je 2 % (zamestnanec), 5,5 % (zamestnávateľ) a 7,5 % (SZČO) v prípade osoby so zdravotným postihnutím. Za osobu so zdravotným postihnutím sa považuje osoba uznaná za invalidnú podľa § 70 až 73 ZSP - má rozhodnutie komisie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidity (má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %), resp. podľa § 42 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov alebo s ťažkým zdravotným postihnutím, kde miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %, podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia - má preukaz ŤZP vydaný úradom práce, soc.

Starobné a invalidné dôchodky v minulosti

Právo na zabezpečenie v starobe a pri invalidite bolo občanom zabezpečené národným poistením. Súčasťou bolo tiež dôchodkové zabezpečenie zamestnancov.

Obsah dôchodkového zabezpečenia zamestnancov

1. Starobný dôchodok.
2. Invalidný dôchodok.
3. Rodinný dôchodok (vdovský, vdovecký a sirotský).

Kategórie zamestnancov

a) do I. pracovnej kategórie,b) do II. pracovnej kategórie,c) do III. pracovnej kategórie.

Zamestnancom I. pracovnej kategórie je zamestnanec, ktorý bol zamestnaný v I. pracovnej kategórii po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok (§ 9 ods. 1).

Náhradné doby

Do doby zamestnania v I. pracovnej kategórii sa započítava:

1. doba zamestnania (§ 3) od 1. januára 1949 v III. pracovnej kategórii,
2. v období do 30. júna 1953 doba zamestnania v II. pracovnej kategórii,
3. v období od 1. júla 1953 doba zamestnania v II. pracovnej kategórii, ak to určí Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti po dohode s Ústrednou radou odborov vyhláškou v úradnom liste, ktoré doby podľa odseku 2 č. 2 a v akom rozsahu sa kladú naroveň dobe zamestnania (odsek 1 č. 1).

Do doby zamestnania sa započítava doba skutočného prerušenia zamestnania, ak toto prerušenie sa však nezapočítava do doby zamestnania. Patria sem dôvody ako choroba, karanténa, tehotenstvo, pôrod, starostlivosť o dieťa, výkon vojenskej služby, väzba, z iných vážnych dôvodov. O uznaní dôvodov rozhoduje závodný výbor základnej organizácie Revolučného odborového hnutia po schválení okresného národného výboru.

Výpočet starobného dôchodku

Starobný dôchodok sa vypočíta z priemerného mesačného zárobku a doby zamestnania. Pre zamestnanca I. pracovnej kategórie sa dôchodkový vek stanovuje na 60 rokov, zamestnanec I. pracovnej kategórie má nárok na starobný dôchodok po 25 rokoch zamestnania.

Základná výmera starobného dôchodku (§ 9 ods. 1) je u zamestnanca I. pracovnej kategórie 55% a zamestnanca III. pracovnej kategórie 50% priemerného ročného zárobku.

Ak bol zamestnanec I. alebo II. pracovnej kategórie zamestnaný viac ako 20 rokov a zamestnanec III. pracovnej kategórie viac ako 25 rokov, zvyšuje sa základná výmera za každý ďalší rok zamestnania v I. pracovnej kategórii od 21. roku o 2%, v II. pracovnej kategórii od 21. roku o 1,5% a v III. pracovnej kategórii od 26. roku o 1%. Do doby zamestnania sa započítava aj doba starostlivosti o dieťa [§ 6 ods. 2 č. 2 písm. b)], a to podľa odseku 2 do prvých 20 rokov (zamestnancovi III. pracovnej kategórie do prvých 25 rokov). Najprv sa zhodnotí doba zamestnania v III. pracovnej kategórii, potom doba zamestnania v II. a napokon doba zamestnania v I. pracovnej kategórii. Doba zamestnania sa hodnotí najviac za 30 rokov, u zamestnancov I. pracovnej kategórie za 28 rokov (§ 9 ods. 1). Doba zamestnania nad 28 rokov sa hodnotí iba vtedy, ak zamestnanec pracoval v I. pracovnej kategórii nad 28 rokov 5 rokov.

Výpočet invalidného dôchodku

Invalidný dôchodok sa vypočíta z priemerného ročného zárobku a doby zamestnania do vzniku invalidity (čiastočnej invalidity). Výška invalidného dôchodku za 16. až 20. rok zamestnania činí v I. pracovnej kategórii 1,7% priemerného ročného zárobku, v II. pracovnej kategórii 1,6% a v III. pracovnej kategórii 1,5% priemerného ročného zárobku. Za 21. a každý ďalší rok zamestnania sa invalidný dôchodok zvyšuje v I. pracovnej kategórii o 1,3%, v II. o 1,2% a v III. o 1,1% priemerného ročného zárobku.

Čiastočný invalidný dôchodok zamestnanca I. kategórie je 35%, zamestnanca II. kategórie 30% a zamestnanca III. kategórie 25% priemerného ročného zárobku. Ak má občan nárok na starobný dôchodok, poskytne sa mu invalidný dôchodok, najskôr však od 16. roku veku.

Dôchodok sa môže zvýšiť. Toto zvýšenie je v I. pracovnej kategórii 2%, v II. pracovnej kategórii 1,5% a v III. pracovnej kategórii 1% priemerného ročného zárobku. Ak sa občan stal z III. pracovnej kategórie invalidným alebo čiastočne invalidným (§ 12 ods. 1), zvýši sa invalidný dôchodok o 2%, ak pracoval v I. alebo II. pracovnej kategórii určených.

Dôchodok vdovy/vdovca je 65% priemerného ročného zárobku. Ustanovenia § 14 ods. 2 platia obdobne. Dôchodok siroty je u zamestnanca I. a II. pracovnej kategórie 42% a zamestnanca III. pracovnej kategórie 36% priemerného ročného zárobku.

Zvýšenie dôchodku pri zamestnaní po 65. roku veku

Ak je požívateľ starobného dôchodku zamestnaný po 65. veku, a ak ide o požívateľa dôchodku zo zamestnania I. kategórie alebo ženu, po 60. veku, zvýši sa mu starobný dôchodok o 1% priemerného ročného zárobku za každých 90 dní zamestnania.

Minimálna výška dôchodku

Starobný a invalidný dôchodok zamestnanca I. pracovnej kategórie sa zvyšuje o 100 Kčs mesačne, u zamestnanca I. pracovnej kategórie a o 50 Kčs mesačne, u zamestnanca II. pracovnej kategórie a o 30 Kčs mesačne u zamestnanca III. pracovnej kategórie. Starobný dôchodok podľa § 9 ods. 1 písm. a) musí činiť najmenej 400 Kčs mesačne, starobný dôchodok podľa § 9 ods. 1 písm. b) najmenej 300 Kčs mesačne.

Podmienky pre rodinné dávky

Nárok na vdovský/vdovecký dôchodok má vdova/vdovec, ak:a) je invalidná (§ 12 ods. 1),b) stará sa aspoň o jedno dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok po zomretom zamestnancovi,c) starala sa o dieťa uvedené v písm. b) po rozvode manželstva.d) je tehotná.

Nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa, ak zomretý zamestnanec splnil ku dňu smrti podmienky nároku na starobný alebo invalidný dôchodok.

Sirotský dôchodok musí činiť u osirelého dieťaťa najmenej 200 Kčs mesačne, úplnej siroty najmenej 240 Kčs mesačne.

Výchovné k dôchodku

Výchovné k invalidnému dôchodku (§ 30 ods. 1) je 50 Kčs mesačne. Na účely tohto zákona sa za výchovu dieťaťa považuje osobná starostlivosť o dieťa, ktoré je mladšie ako 3 roky, alebo o dieťa, ktoré je invalidné (§ 12 ods. 1) a vyžaduje trvalú starostlivosť.

Osobné a sociálne dôchodky

Osobné a sociálne dôchodky sa poskytujú občanom, ktorí nemajú nárok na dôchodok zo zamestnania z dôvodu veku, zdravotného stavu a veku. Taktiež sa poskytujú občanom, ktorí boli prenasledovaní za účasť v boji za národné oslobodenie, a pozostalým po nich možno priznať osobný dôchodok. Sociálny dôchodok sa poskytuje občanom, ktorí dovŕšili 70 rokov alebo invalidné (§ 12 ods. 2) a nemajú nárok na iný dôchodok. Ak občan spĺňa podmienky pre osobný a sociálny dôchodok, možno ho priznať.

Zvýšenie dôchodku

Dôchodok sa môže zvýšiť o 100 Kčs pri dôchodku do 1 400 Kčs, o 240 Kčs pri dôchodku nad 1 400 Kčs. Dôchodok osamelého dôchodcu sa zvyšuje o 100 Kčs mesačne a zvyšuje sa o 220 Kčs na každé ďalšie dieťa.

Dôchodok pre bezvládnosť

Ak je dôchodca bezvládny, že potrebuje ošetrenie a obsluhu inou osobou, dôchodok možno zvýšiť pre bezvládnosť až od 7. roku dieťaťa. Za bezvládnych sa považujú aj tí, ktorí sa stali invalidnými alebo čiastočne invalidnými (§ 12 ods. 1) v dôsledku úrazu pri výkone zamestnania alebo choroby z povolania.

Dôchodok pri iných okolnostiach

Dôchodok náležiaci podľa odseku 1 písm. a) sa môže znížiť o 10%, ak invalidita vznikla v dôsledku úmyselného trestného činu alebo úmyselného priestupku. Toto neplatí pre prípady, ktoré vznikli za iných okolností, než ako je uvedené v 34 ods. 1.

tags: #dohoda #o #výške #invalidného #dôchodku #podmienky