Originálne a Derivatívne Nadobudnutie Vlastníctva: Rozdiely a Kontroverzie

Úvod

Otázka nadobudnutia vlastníctva je základným kameňom právnych systémov. Rozlišujeme dva základné spôsoby nadobudnutia: originálne a derivatívne. Originálne nadobudnutie vzniká nezávisle od predchádzajúceho vlastníka, zatiaľ čo derivatívne nadobudnutie je odvodené od práva predchádzajúceho vlastníka. Táto problematika je však často sporná a nejednoznačná, ako ukazuje aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 289/08, ktoré sa stalo podnetom pre tento článok.

Príklep ako Originárny Spôsob Nadobudnutia Vlastníckeho Práva?

Ústavný súd SR sa v spomínanom rozhodnutí oprel o argumentáciu českého Najvyššieho súdu, ktorý považuje príklep na verejnej dražbe za originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. To znamená, že vydražiteľ sa stáva vlastníkom aj v prípade, ak povinný nebol vlastníkom nehnuteľnosti.

Analýza Argumentácie

Táto argumentácia je však sporná. Ustanovenie § 150 ods. 2 Exekučného poriadku síce hovorí, že vydražiteľ sa „stáva vlastníkom“, ale podobné formulácie nájdeme aj v iných ustanoveniach, napríklad v § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka o nadobúdaní vlastníctva vkladom, čo však neznamená, že zmluva a vklad sú originárnym spôsobom nadobudnutia. Systematický výklad a sprievodné materiály k Exekučnému poriadku tiež neposkytujú jednoznačnú podporu pre tvrdenie, že príklep je originálnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva.

Historický a Doktrinálny Kontext

Historicky sa dražba považovala za derivatívny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, kde vlastníctvo povinného bolo conditio sine qua non platného príklepu. Výnimka bola prípustná len pri dražbe hnuteľných vecí. Komentárová literatúra a doktrína zastávajú názory, ktoré sú často zmätené a neposkytujú jasné argumenty prečo by práve niektoré rozhodnutia štátneho orgánu mali byť originárne a niektoré derivatívne.

Teleologický Argument

Účelom exekúcie je uspokojenie oprávneného speňažením majetku povinného, a nie postihovanie tretích osôb. Bezpodmienečné podrobenie veci, ktorá povinnému nepatrí, exekúcii s vecnoprávnymi dôsledkami nie je nevyhnutné na dosiahnutie účelu exekúcie. Ochrana investície vydražiteľa nie je dostatočným argumentom, pretože neodôvodňuje, prečo by sa mala uplatniť práve v exekúcii a nie pri iných spôsoboch nadobúdania vlastníckeho práva.

Prečítajte si tiež: NSN Pozemky: Ako ich Získať?

Ústavne Konformný Výklad

Rozširovanie prípadov originárneho nadobúdania vlastníctva judikatúrnou činnosťou nekorešponduje s požiadavkou ústavne konformného výkladu. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uprednostňuje ochranu existujúceho vlastníctva pred nárokom na získanie vlastníctva.

Záver

Na základe dostupných argumentov možno uzavrieť, že príklep na exekučnej dražbe schválený súdom je derivatívnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a jeho predpokladom musí byť vlastníctvo povinného k veci.

Logická Nekonzistentnosť Ústavného Súdu

Ak by sme pripustili, že príklep môže byť originárnym nadobúdacím spôsobom, Ústavný súd sa dostáva do logickej pasce. Súd sa opiera o § 150 ods. 2 Exekučného poriadku, ale zároveň formuluje podmienky, aby toto ustanovenie malo ním tvrdené účinky:

• Skutočný vlastník sa nedomáhal svojho práva vylučovacou žalobou.
• Exekučné konanie prebehlo v súlade s právnou úpravou.

Ústavný súd sa nevyjadruje k otázkam dobromyseľnosti nadobúdateľa, čo je významné, pretože § 140 ods. 2 písm. k) Ex. poriadku hovorí o „dobromyseľnom“ vydražiteľovi. Ak je dobromyseľnosť podstatná, z čoho tak Ústavný súd vyvodzuje, keď § 150 ods. 2 Exekučného poriadku o tejto požiadavke mlčí? Ak dobromyseľnosť nie je podstatná, Ústavný súd si uvedomuje dôsledky? Takýto postup by mohol viesť k špekulatívnym dohodám s cieľom zbaviť sa vlastníckych vád.

Formulované požiadavky Ústavného súdu nemajú oporu v § 150 ods. 2 Exekučného poriadku a mali by byť nerozhodné. Príklep nemôže byť raz derivatívnym a raz originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva, podľa toho, či sú tieto požiadavky splnené. Ak je originárny, potom je irelevantné, čo mu predchádzalo; ak je derivatívny, potom je rozhodnutie Ústavného súdu nezmysel.

Prečítajte si tiež: Ako nadobudnúť vlastníctvo vydržaním?

Aký význam pre nadobudnutie vlastníctva by konečne malo, ak sa skutočný vlastník svojho práva domáhal, no v exekúcii o tom nikto nevedel? Podobne, čo v prípade, ak by exekučné konanie prebehlo v rozpore so zákonom?

Ústavný súd by sa mal vysporiadať s týmito otázkami a naznačiť odpovede, ak sa vydal cestou odklonu od doteraz uznávaných zásad nadobúdania vlastníckeho práva.

Navrátenie do Predošlého Stavu v Exekučnom Konaní

Ustanovenie § 61 Exekučného poriadku, ktoré vylučuje navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní, je často nejasné a problematické. Mazák ho vo svojej učebnici Občianskeho procesného práva vôbec nespomína. Komentár k Exekučnému poriadku z dielne A. Bajcuru k nemu uvádza, že jeho význam je sporný, ale že zrejme má poskytovať ochranu tretím osobám, ktoré dobromyseľne nadobudli práva v exekúcii.

Výklad Judikatúry

Najvyšší súd sa týmto ustanovením zaoberal v dvoch judikátoch. Pod R 64/2008 dospel k názoru, že ak boli spísané a predané na dražbe hnuteľné veci patriace povinnému, nadobudol vydražiteľ vlastnícke právo bez ohľadu na to, či exekúcia prebehla v súlade s Exekučným poriadkom. Pod R 48/2009 Najvyšší súd povedal, že § 61 vyjadruje zásadu, že právne pomery niekoho iného ako účastníka konania, ktoré exekúciou vznikli, nemôžu byť dotknuté.

Historický Kontext

Ustanovenie § 61 Exekučného poriadku je totožné s § 448 Občianskeho súdneho poriadku z roku 1950. Inšpirácia týmto Občianskym súdnym poriadkom je zrejmá. Ak by si tvorca Exekučného poriadku v roku 1995 dal tú námahu a prečítal si O. s. p. z roku 1950 celý, dopracoval by sa k ustanoveniu § 86, ktorého nadpis znie „Navrátenie do predošlého stavu“ a ktoré upravovalo odstraňovanie následkov zmeškania procesného úkonu.

Prečítajte si tiež: Právna úprava exemplára a vzoru

Alternatívne Stanoviská

Existujú dve alternatívne stanoviská:

1. Ustanovenie § 61 je nepodarenou replikou § 36 ods. 5 Exekučného poriadku a § 448 O. s. p. z r. 1950 a hovorí len to, že účastník, ktorý v exekučnom konaní zmeškal procesný úkon, nemôže sa domáhať, aby mu bolo povolené ho znova vykonať.
2. Pokračovať v nastúpenej línii výkladu § 61 Exekučného poriadku ako prostriedku skamenenia všetkého, čo sa v exekúcii hýbe.

Dobrovoľná Dražba a Zásada "Nemo Plus Iuris"

Inštitút dobrovoľnej dražby bol komplexnejšie zavedený zákonom č. 527/2002 Z. z. Z formulácie § 27 ods. 1 ZDD, kde zákonodarca používa výraz „prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby“, K. Valová odvodzuje, že dobrovoľná dražba nemôže byť osobitným typom zmluvného prevodu vlastníctva.

Žaloba o Neplatnosť Dražby

V ustanovení § 21 ods. 2 ZDD sa pripúšťa ako prostriedok obrany proti porušeniu zákona v priebehu dobrovoľnej dražby žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby, ktorú môže podať osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach porušením ustanovení ZDD, a to v prekluzívnej lehote troch mesiacov odo dňa príklepu. Súdy opakovane judikovali, že dobrovoľná dražba je platná až dovtedy, kým súd neskonštatuje jej neplatnosť.

Prelom v Pohľade na Aplikáciu Zásady "Nemo Plus Iuris"

Za prelomový v pohľade na aplikáciu zásady „nemo plus iuris“ v dobrovoľnej dražbe je možné považovať rozsudok Krajského súdu Prešov z 30.10.2012 sp. zn. 20Co/123/2011, 20Co/51/2012. KS Prešov akceptoval neprípustnosť posudzovania platnosti dobrovoľnej dražby mimo konania podľa § 21 ods. 2 ZDD, avšak zároveň konštatoval, že ani platná dobrovoľná dražba nemôže spôsobiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, ak navrhovateľ dražby nebol sám vlastníkom predmetu dražby.

Vplyv Dobromyseľnosti Nadobúdateľa

Najvyšší súd SR sa zaoberal vplyvom dobromyseľnosti nadobúdateľa na platnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k veci, ktorá bola predmetom dobrovoľnej dražby, hoci navrhovateľ dobrovoľnej dražby nebol jej vlastníkom. Konštatoval, že ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“ možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol.

História Vlastníckeho Práva

Vlastnícke právo prešlo dlhým vývojom. V starorímskom práve bolo jediným druhom vecného práva a vyjadrovalo sa výrazom „je moje“ (meum esse). V predklasickom a klasickom práve došlo k prísnemu oddeleniu držby a vlastníckeho práva. V poklasickom a justiniánskom práve došlo k vulgarizácii práva, ale Justinián vrátil všetko späť k predklasickému a klasickému vlastníckemu právu.

Pojem Vlastníckeho Práva

Vlastníctvo je najrozsiahlejšie súkromné právo, ktoré mohol mať jednotlivec k určitej veci. Je to výlučné, priame, elastické právo nad vecou.

Subjekt a Objekt Vlastníckeho Práva

Subjektom vlastníckeho práva mohla byť FO alebo PO. Objektom vlastníckeho práva mohli byť všetky predmety, okrem vecí vylúčených z právneho obchodu.

Obsah Vlastníckeho Práva

Obsah vlastníckeho práva tvoria jednotlivé vlastnícke oprávnenia:

• ius utendi (právo vec užívať)
• ius abutendi (právo vec zničiť)
• ius fruendi (právo brať plody)
• ius possidendi (právo vec držať)
• ius disponendi (právo s vecou nakladať)

Druhy Vlastníckeho Práva

Do Justiniána existovali viaceré formy vlastníckeho práva:

• kviritské vlastníctvo (civilné vlastníctvo)
• bonitárne vlastníctvo (vlastníctvo podľa prétorského práva)
• provinčné vlastníctvo
• vlastníctvo cudzincov

Obmedzenia Vlastníckeho Práva

Vlastnícke právo môže byť obmedzené v spoločenskom záujme alebo v súkromnom záujme. Obmedzenia v spoločenskom záujme určuje verejné právo a nemožno ich súkromnou dohodou zmeniť. Obmedzenia v súkromnom záujme môžu strany zmluvne meniť alebo rušiť.

Spoluvlastníctvo

Spoluvlastníctvo je vlastníctvo viacerých osôb k tej istej veci. Formy spoluvlastníctva:

• vlastníctvo spoločnou rukou (consortium)
• podielové spoluvlastníctvo (communio pro indiviso, condomminium)

Nadobudnutie a Zánik Vlastníckeho Práva

Nadobudnutie vlastníckeho práva môže byť originálne alebo derivatívne. Zánik vlastníckeho práva nastáva z rôznych dôvodov, napríklad prevodom vlastníctva na inú osobu, zničením veci alebo uplynutím času.

tags: #nadobudnutie #vlastníctva #originárny #spôsob #derivatívny #rozdiel