
Rodičovská dohoda je kľúčovým nástrojom pre rodičov, ktorí nežijú spolu, a upravuje výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Slovenská legislatíva, konkrétne zákon o rodine, túto možnosť upravuje s cieľom, aby dohoda vytvorená samotnými rodičmi, odrážajúca ich záujmy a potreby dieťaťa, fungovala efektívnejšie ako autoritatívne rozhodnutie súdu.
Rodičovskú dohodu upravuje v slovenskej legislatíve zákon o rodine. Za možnosťou uzatvárania takýchto dohôd stojí presvedčenie zákonodarcu, že dohoda, ktorú si rodičia vytvoria sami a odráža skutočné záujmy a potreby nielen dieťaťa ale aj rodičov v konkrétnych podmienkach, funguje lepšie ako autoritatívne rozhodnutie súdu.
Súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu môžu medzi sebou uzavrieť rodičia, ktorí spolu nežijú. Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že "nežiť spolu“ neznamená automaticky "nebývať spolu“. Pod výrazom "žiť spolu" sa myslí úroveň a kvalita vzájomného vzťahu medzi rodičmi. V praxi rodičia "nebudú spolu žiť" predovšetkým vtedy ak medzi nimi existujú vážne nezhody, nevytvárajú bezpečné prostredie pre seba navzájom a ani pre dieťa, nepodieľajú sa na úhrade spoločných nákladov, neorganizujú spoločne trávený čas, či nezabezpečujú spoločné potreby.
Rodičovskú dohodu môžu uzavrieť rodičia maloletého dieťaťa ak:
Prečítajte si tiež: Dohoda o vykonaní práce pri invalidnom dôchodku
Napriek tomu, že zákon nepredpisuje povinnú písomnú formu rodičovskej dohody, v praxi je písomná forma bežná a zväčša žiadúca. Vytvorená a podpísaná dohoda rodičov je platná. Navyše, rodičia si môžu nechať dohodu schváliť súdom. Súd schvaľuje dohodu rozsudkom a následne sa dohoda stáva vykonateľnou, teda vynútiteľnou súdnou cestou (napr. ak povinný rodič nebude hradiť výživné, odovzdávať dieťa na styk alebo inak porušovať podmienky dohody, oprávnený rodič sa môže dožadovať plnenia povinností súdnou cestou).
Ak sú rodičia aj manželmi, ktorí sa rozvádzajú môžu medzi sebou uzavrieť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Vyhnú sa tak rozhodnutiu o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode zo strany súdu.
Pri formulovaní obsahu jednotlivých ustanovení dohôd majú rodičia dostatočnú voľnosť na to, aby sa o výkone svojich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o úprave styku či výške a rozsahu vyživovacej povinnosti dohodli podľa ich špecifických podmienok. V prípade, že rodičia plánujú nechať si svoju dohodu schváliť súdom, mali by už pri jej formulácii myslieť aj na, čo všetko súd posudzuje. Súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
K úprave styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami dochádza v prípadoch, kedy je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa (maloletý má s blízkou osobou vybudovaný vzťah a jeho prerušenie by malo na maloletého negatívny dopad) a vtedy ak to vyžadujú pomery v rodine. K úprave styku maloletého s blízkymi osobami dochádza na základe návrhu, ktorý na príslušný súd podávajú priamo dotknuté blízke osoby. Blízkou osobou sa rozumie osoba podľa ustanovenia § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, teda „Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.“
Prípad, kedy maloleté dieťa zastupuje iba jeden z rodičov nastane, ak bol druhý rodič pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je spôsobilosť prvého rodiča na právne úkony súdom obmedzená. V praxi v bežných veciach maloletého dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy, sledujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa. V podstatných veciach maloletého dieťaťa rozhodujú rodičia vždy spoločne. V prípade ak sa rodičia nedokážu dohodnúť o podstatnej veci dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
Prečítajte si tiež: Výchova dieťaťa v striedavej starostlivosti
K výživnému môžu rodičia zaujať dva základné postoje, a to: dohodnú sa, že výživné sa neurčuje alebo dohodnú sa na výške výživného. Výživné sa neurčuje najčastejšie pri striedavej osobnej a spoločnej osobnej starostlivosti. Pri striedavej starostlivosti rodičia sa v zmysle zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, môžu dohodnúť, že rodič, ktorý má výrazne vyšší príjem ako druhý a dieťa má u tohto rodiča vyšší životný štandard bude výživné predsa len uhrádzať. Takto výživné zabezpečí, že dieťa bude mať u oboch rodičov zabezpečenú rovnakú životnú úroveň. Pri spoločnej osobnej starostlivosti sa výživné neurčí vôbec alebo si výživné určia rodičia vzájomnou dohodou.
Pri financovaní potrieb dieťaťa je veľmi užitočné rozlišovať medzi bežnými a spoločnými výdavkami. Bežné výdavky vznikajú počas starostlivosti jedného z rodičov a tento rodič ich uhrádza podľa vlastnej úvahy a na svoje náklady. Sú to najčastejšie výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, šk. potreby a pod. Spoločné výdavky vznikajú bez ohľadu nato, u ktorého rodiča dieťa je a rodičia by ich mali uhrádzať spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcom vyhodnotení dôvodnosti a výšky takéhoto výdavku. Týmito výdavkami sú školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a pod.
Pre určenie výšky výživného rodičov k deťom sú rozhodujúce kritéria dané Zákonom o rodine: odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, osobná starostlivosť rodiča o dieťa, starostlivosť o domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú, najlepší záujem dieťaťa. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima.
Najmä pri zverení dieťaťa do osobnej alebo striedavej osobnej starostlivosti rodičia nesmú zabúdať na právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati toho rodiča, ktorému maloleté dieťa nie je zverené alebo sa u neho nenachádza.
Od roku 2011 platí, že okrem matky dieťaťa môže ísť na materskú aj otec dieťaťa, pričom svoju materskú si môže čerpať podľa dohody s matkou dieťaťa, až kým dieťa nedosiahne vek tri roky. Pozor, platí to v zmysle, že potom ako si vyčerpá svoje materské matka, môže čerpať svoje materské aj otec. Teda nie je to „buď matka alebo otec“, ale „aj matka, aj otec“. Materské je jedna zo štyroch dávok zo systému nemocenského poistenia (ďalšími dávkami sú nemocenské, ošetrovné a vyrovnávacia dávka v tehotenstve a materstve). Materské vypláca Sociálna poisťovňa. Na materské nemá nárok každá matka, resp. otec „automaticky“ - musia splniť podmienky podľa zákona o sociálnom poistení. Musia byť poistení v Sociálnej poisťovni na nemocenské poistenie (prípadne po skončení poistenia byť v tzv. lehote po skončení nemocenského poistenia. Materské sa nevypláca v jednotnej výške, ale závisí od predchádzajúceho príjmu, respektíve vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo poistné. Čím má otec pred nástupom na materské príjem vyšší, tým je vyššie aj materské. Od 1.5.2017 je materské dané ako 75% predchádzajúceho hrubého príjmu. Výška materského je obmedzená.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodca a dohoda
Špecifickou podmienkou na priznanie materského otcovi dieťaťa je dohoda s matkou dieťaťa o prevzatí dieťa do starostlivosti, viď § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. Otec môže poberať materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa. Deň, od ktorého otec preberie dieťa do starostlivosti, si rodičia dohodnú tak ako im to vyhovuje. Nemusí ísť o prvý deň mesiaca. Od 1.5.2021 Sociálna poisťovňa už nesleduje, či otec dieťaťa „dodržuje dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti“ a v prípade, ak takýto otec začal pracovať napr. u iného zamestnávateľa, či u toho istého zamestnávateľa na inej pracovnej pozícii, nepovažuje to za nesplnenie podmienky starostlivosti o dieťa. To znamená, že otcom aj po novele zostala možnosť, aby si popri starostlivosti o dieťa mohli privyrobiť - napríklad vykonávaním domáckej práce. Výška príjmu pri tom nie je rozhodujúca, rozhodujúca je úprava pracovných podmienok. Dôležité je, aby sa o dieťa postarali, to sa v zákone nezmenilo. Podmienka starostlivosti o dieťa musí byť zachovaná aj popri výkone práce z inej činnosti. Podmienka starostlivosti sa nepovažuje za splnenú, ak je starostlivosť zabezpečovaná inou osobou. Sociálna poisťovňa teda bude naďalej kontrolovať a preverovať, či sa otec "stará o dieťa". Dohoda o prevzatí starostlivosti už potrebná nie je, stále však platí ustanovenie zákona, že v prípade otca ide o "iného poistenca, ktorý sa stará o dieťa", a teda iba v tom prípade mu môže byť vyplácané materské.
Otec, ktorý si chce uplatniť nárok na materské, urobí tak prostredníctvom žiadosti o materské, ktoré mu poskytne pobočka Sociálnej poisťovne, pričom je potrebné predložiť aj:
Ak si chce otec uplatniť nárok na materské z viacerých nemocenských poistení, musí pobočke Sociálnej poisťovne predložiť žiadosť o materské osobitne pre každé z nich.
Dohoda o prevzatí dieťaťa do starostlivosti je vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že sa otec s matkou dieťaťa dohodli, že otec prevezme dieťa, na ktoré si chce uplatniť nárok na materské do starostlivosti. Pojem „prevzatie dieťaťa do starostlivosti“ však zákon o sociálnom poistení nijako nedefinuje, avšak na základe informácií Sociálnej poisťovne ide o prevzatie tej časti starostlivosti, ktorú do okamihu prevzatia poskytovala dieťaťu matka.
Dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti poskytne otcovi pobočka Sociálnej poisťovne, pričom obsahuje nasledovné údaje:
Dôležité je správne vyplnenie dátumu, od kedy otec prevezme starostlivosť o dieťa, nakoľko od tohto dátumu bude žiadať otec o priznanie nároku o materské. Na tomto dátume sa rodiča dohodnú, tak ako im to vyhovuje a ako uznajú za vhodné, to znamená, že nemusí ísť o prvý deň v mesiaci.
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.