Dohoda o vykonaní práce a nemocenské dávky: Komplexný prehľad

Práca na dohodu je na Slovensku populárna forma flexibilnej práce, ktorá ponúka kratšie zmluvy, menšiu byrokraciu a možnosť privyrobiť si popri štúdiu, penzii alebo inom zamestnaní. Tento článok sa zameriava na podmienky nároku na nemocenské dávky pre osoby pracujúce na dohodu o vykonaní práce, ich práva a povinnosti v prípade práceneschopnosti.

Práca na dohodu: Flexibilná forma zamestnania

Práca na dohodu sa vykonáva mimo pracovného pomeru a je upravená Zákonníkom práce. Zamestnávatelia by mali túto formu využívať len výnimočne, a nie na nahrádzanie trvalého pracovného pomeru. Dohodu je možné uzatvoriť na krátke obdobie, bez skúšobnej doby a s možnosťou rýchlej výpovede. Dohodári majú nárok na rovnaké príplatky za prácu cez víkend, v noci alebo počas sviatkov ako zamestnanci na trvalý pracovný pomer, avšak nemajú nárok na príplatky za nadčasy, platenú dovolenku alebo odstupné.

Typy dohôd

Existujú rôzne typy dohôd, vrátane dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov. Pri dohode o vykonaní práce je možné odpracovať maximálne 350 hodín ročne u jedného zamestnávateľa. Minimálna mzda pre dohodárov je v roku 2024 stanovená na 4,023 eura za hodinu.

Odvody pri práci na dohodu

Odvody sa strhávajú dohodárom v rovnakej výške ako zamestnancom, pričom rozdiel je v ich výbere v závislosti od toho, či ide o dohodu s pravidelnou alebo nepravidelnou odmenou. Študenti a dôchodcovia si môžu uplatniť odvodovú úľavu vo výške 200 eur mesačne, čo znamená, že ak zarobia menej ako túto sumu, neplatia žiadne sociálne odvody. Túto výhodu si môžu uplatniť len u jedného zamestnávateľa.

Práceneschopnosť a nárok na náhradu príjmu

Práceneschopnosť nastáva, keď zamestnanec alebo dohodár nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. V takom prípade môže mať nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu a Sociálna poisťovňa vo forme nemocenských dávok.

Prečítajte si tiež: Dohodári a dôchodok: Podmienky

Kto má nárok na náhradu príjmu?

Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec, ktorý je na účely nemocenského poistenia považovaný za zamestnanca podľa § 4 ods. 1 a § 4b zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Ide o fyzickú osobu, ktorá má príjem zo závislej činnosti a je povinne nemocensky poistená.

Dôležité podmienky nároku na náhradu príjmu

• Pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti.
• Nemá priznaný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, resp. výsluhový dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku.

Zmeny v nemocenskom poistení pre dohodárov od roku 2013

Od 1. januára 2013 platia aj dohodári pracujúci na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti poistné na nemocenské poistenie. To znamená, že za určitých podmienok majú nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenskú dávku.

Kto nemá nárok na nemocenské dávky?

Nárok na nemocenské dávky nevzniká tým dohodárom, ktorí:

• Vykonávajú brigádnickú prácu študentov.
• Sú poberateľmi dôchodku (starobného, invalidného a invalidného výsluhového).
• Sú poberateľmi invalidného výsluhového dôchodku a dosiahli dôchodkový vek.
• Vykonávajú túto činnosť počas praktického vyučovania.

Výpočet nemocenskej dávky pre dohodárov

Výška nemocenskej dávky sa určuje rôzne v závislosti od toho, či dohodár platí poistné na nemocenské poistenie aspoň 90 dní pred vznikom práceneschopnosti.

Dohodári s poistením kratším ako 90 dní

V prípade dohodárov, ktorí ešte neplatia poistné na nemocenské poistenie 90 dní (od vzniku poistenia do začiatku práceneschopnosti), sa výška nemocenskej dávky určí ako jedna tridsatina z pravdepodobného vymeriavacieho základu, ktorý sa rovná minimálnemu vymeriavaciemu základu. V súčasnosti (jún 2024) je minimálny vymeriavací základ 188,76 eur mesačne.

Prečítajte si tiež: Dôchodca a práca na dohodu: Daňové povinnosti

Dohodári s poistením dlhším ako 90 dní

U dohodárov, ktorí platia poistné na nemocenské poistenie aspoň 90 dní, sa nemocenská dávka určí zo skutočného vymeriavacieho základu. Ak poistenec nemal v predchádzajúcom kalendárnom roku vymeriavacie základy (hrubé príjmy), výška nemocenskej dávky sa určí ako jedna tridsatina z pravdepodobného vymeriavacieho základu, ktorý sa rovná minimálnemu vymeriavaciemu základu.

Postup pri práceneschopnosti

Ak ste dohodár a ochoriete, je dôležité dodržiavať nasledujúci postup:

1. Informujte zamestnávateľa: Okamžite informujte svojho zamestnávateľa o svojej práceneschopnosti.
2. Navštívte lekára: Navštívte svojho ošetrujúceho lekára, ktorý posúdi váš zdravotný stav a v prípade potreby vám vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. "péenku").
3. Odovzdajte potvrdenie zamestnávateľovi: Predložte zamestnávateľovi IIa. diel potvrdenia - žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti - ak si uplatňujete nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa.
4. Oznámte práceneschopnosť Sociálnej poisťovni: Ak vaša práceneschopnosť trvá dlhšie ako 10 dní, musíte ju oznámiť aj príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne a predložiť II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách. Ak lekár vystaví ePN, v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Ak lekár vystaví „péenku“ na papierovom tlačive, o dávku požiadate II. dielom potvrdenia.

Povinnosti počas práceneschopnosti

Počas práceneschopnosti je dôležité dodržiavať liečebný režim určený lekárom, ktorý zahŕňa:

• Zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Dodržiavať čas vychádzok, ak vám ich lekár povolil.
• Nekontaktovať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podať vysvetlenie, ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu.

Dôležité upozornenie

Počas práceneschopnosti nesmiete vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť, vrátane práce na dohodu. V opačnom prípade vám môže byť nárok na nemocenské dávky odňatý a Sociálna poisťovňa vám môže uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Prečítajte si tiež: Zdravotné odvody pre dohodárov

Dĺžka trvania a zánik nároku na nemocenské dávky

Nárok na nemocenské dávky trvá maximálne 52 týždňov od vzniku práceneschopnosti.

Špecifické situácie

Tehotenstvo a materská dovolenka

Dohodárky, ktoré sú tehotné alebo sú na materskej dovolenke, majú nárok na materské dávky. Materské sa poskytuje 34 týždňov (pri narodení jedného dieťaťa) alebo 43 týždňov (pri narodení dvoch a viac detí).

Viacero dohôd o pracovnej činnosti

Ak pracujete na viacero dohôd o pracovnej činnosti, nárok na nemocenské dávky sa posudzuje pre každú dohodu samostatne. To znamená, že musíte splniť podmienky nároku (pravidelný mesačný príjem a povinné nemocenské poistenie) pre každú dohodu zvlášť.

Príklady z praxe

Príklad 1: Dohodár s nízkym príjmom

Pán Jozef pracuje na dohodu o pracovnej činnosti s mesačným príjmom 150 eur. Keďže jeho príjem nedosahuje minimálny vymeriavací základ (188,76 eur v roku 2024), nie je povinne nemocensky poistený a nemá nárok na nemocenské dávky.

Príklad 2: Dohodár s pravidelným príjmom a poistením

Pani Anna pracuje na dohodu o pracovnej činnosti s mesačným príjmom 400 eur. Je povinne nemocensky poistená a platí poistné na nemocenské poistenie už viac ako 90 dní. V prípade práceneschopnosti má nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky.

Zmeny v legislatíve od 1.1.2023

Do 31. 12. 2022 platilo, že poistné z dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s nepravidelným príjmom sa vykázalo a platilo až pri skončení dohody. Od 1. 1. 2023 sa novelizovalo ustanovenie § 139b zákona č. 461/2003 Z. z.

Dohoda o vykonaní práce a minimálna mzda

Podľa § 223 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ZP) na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa okrem iného vzťahuje ustanovenie § 119 ods. 1 ZP. Znamená to, že mzda zamestnanca na dohodu nesmie byť nižšia ako ustanovená suma minimálnej mzdy. Pre obdobie kalendárneho roka 2023 je podľa oznámenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 300/2022 Z. z. suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom ustanovená na 4,023 €. Znamená to, že zamestnávateľ nemôže zamestnancovi na dohodu za hodinu práce v roku 2023 poskytnúť nižšiu odmenu, ako je uvádzaná suma. Táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona. Samotná skutočnosť, že suma minimálnej mzdy sa dostane nad úroveň dohodnutej odmeny, nevyvoláva potrebu vypracovávania „dodatku“ k existujúcej dohode, resp. novej dohody. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi na dohodu poskytovať odmenu za každú hodinu práce najmenej v sume ustanovenej minimálnej mzdy.

Výhody a nevýhody práce na dohodu

Práca na dohodu má svoje výhody aj nevýhody. Medzi výhody patrí flexibilita a možnosť privyrobenia si, zatiaľ čo medzi nevýhody patrí obmedzený nárok na dávky a istoty, ktoré majú zamestnanci v trvalom pracovnom pomere.

Výhody

• Flexibilita pracovného času
• Možnosť privyrobenia si popri štúdiu, penzii alebo inom zamestnaní
• Menšia byrokracia

Nevýhody

• Obmedzený nárok na dávky a istoty (napr. platená dovolenka, odstupné, príplatky za nadčasy)
• Nižšia právna ochrana
• Závislosť od sezónnych prác alebo krátkodobých projektov

Registrácia a oznamovacie povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ má povinnosť prihlásiť zamestnanca na dohodu (kód 2D) do Sociálnej poisťovne, aj keď v dňoch nemoci nevykonáva prácu. Registrácia sa vykonáva na tlačive „Registračný list FO“ pred vznikom dôchodkového poistenia zamestnanca, najneskôr pred začatím výkonu činnosti. Zamestnávateľ je tiež povinný oznámiť Sociálnej poisťovni výšku pravdepodobného vymeriavacieho základu v prípade, ak je nižší ako minimálny vymeriavací základ.

Dohoda o vykonaní práce a odvodové povinnosti

Pri dohodách s nepravidelným príjmom sa poistné platí do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem zúčtovaný na výplatu. Ak je prekročená hraničná suma 200 eur, zamestnanec platí poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu, ktorý sa určí ako rozdiel medzi mesačným príjmom a sumou 200 eur. Poistné za zamestnanca odvádza zamestnávateľ.

Odvodová odpočítateľná položka (OOP)

Žiak/študent alebo dôchodca si môže v jednom kalendárnom mesiaci určiť na neplatenie poistného iba jednu dohodu. Dohodu na uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) si dohodár určuje u zamestnávateľa a v predloženom tlačive čestne vyhlási, že si v tom istom kalendárnom mesiaci neuplatňuje výnimku súčasne u iného zamestnávateľa. Ak je prekročená hraničná suma 200 eur platí zamestnanec poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu, ktorý sa určí ako rozdiel medzi mesačným príjmom alebo priemerným mesačným príjmom a sumou 200 eur.

tags: #dohoda #o #vykonaní #práce #a #nemocenské