
Dohoda o pracovnej činnosti je obľúbenou formou pracovného pomeru, ktorá ponúka flexibilitu a jednoduchosť, upravuje ju Zákonník práce. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o povinnostiach dohodárov voči zdravotnej poisťovni, vrátane prihlasovania, odhlasovania, platenia preddavkov a nároku na náhradu príjmu pri práceneschopnosti.
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú upravené v deviatej časti zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (Zákonník práce). Konkrétne poznáme 3 typy dohôd, ktorými v zmysle § 223 ods. 1 Zákonníka práce sú:
Tieto dohody má zamestnávateľ uzatvárať výnimočne na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb, okrem dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce podľa § 228a ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Keďže by malo zamestnávanie na dohody byť zamerané na výnimočné prípady (napríklad menší rozsah pracovného času a úloh), nemalo by dohodami dochádzať k nahrádzaniu klasického pracovného pomeru.
Prvým typom je dohoda o vykonaní práce, ktorú upravuje Zákonník práce v ustanovení § 226. Táto dohoda sa uzatvára na vykonanie konkrétnej pracovnej úlohy, ktorej rozsah však nemôže presiahnuť 350 hodín v kalendárnom roku, pričom do rozsahu práce sa započítava aj práca, ktorú zamestnanec pre rovnakého zamestnávateľa vykonáva na základe inej dohody o vykonaní práce.
Fyzické osoby vykonávajúce u zamestnávateľa práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú v súlade s § 11 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení považované za zamestnancov. To znamená, že zamestnávateľ je povinný ich prihlásiť/odhlásiť do/z príslušnej zdravotnej poisťovne ako zamestnanca, vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné.
Prečítajte si tiež: Dohodári a dôchodok: Podmienky
Zamestnávateľ má voči zdravotnej poisťovni oznamovaciu povinnosť. V zmysle § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení je povinný písomne alebo elektronicky prihlásiť/odhlásiť do/z príslušnej zdravotnej poisťovne fyzickú osobu pracujúcu na základe dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce, ak má postavenie zamestnanca a povinnosť platiť preddavky na poistné, a to do ôsmich pracovných dní od vzniku/skončenia dohody.
Zmenu platiteľa poistného z dôvodu, že zamestnanec sa v období trvania dohody nepovažuje za zamestnanca (z dôvodov uvedených v § 11 ods. 3 druhej vety a § 11 ods. 7), je zamestnávateľ povinný oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného.
Pri prihlasovaní a odhlasovaní zamestnancov, resp. oznamovaní zmeny platiteľa poistného sa uplatňuje Metodické usmernenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 3/2009 - Spôsob oznámenia platiteľa poistného o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie voči zdravotnej poisťovni. Metodické usmernenie č. 3/2009 v znení novely č. 4 (3/4/2009) nadobudlo účinnosť od 1. 1. 2013. Metodické usmernenie č. 3/2009 v znení novely č. 5 (3/5/2009) nadobudlo účinnosť od 15. 3.
Na oznámenie zmien zamestnávateľa z titulu zamestnávania fyzickej osoby na základe dohody o vykonaní práce, resp. dohody o pracovnej činnosti sa zaviedol osobitný kód 2D, v ktorom 2 vypovedá, že ide o zamestnanca a D o skutočnosti, že takýto zamestnanec má uzatvorenú dohodu o vykonaní práce, resp. dohodu o pracovnej činnosti.
Po nadobudnutí účinnosti Metodického usmernenia č. 3/4/2009 v praxi nebolo úplne jednoznačné, počas akého obdobia má byť zamestnanec pracujúci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v zdravotnej poisťovni evidovaný. Z uvedeného dôvodu Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v metodickom usmernení č. 3/2009 novelou č. 5 (3/5/2009) určil, že evidencia osoby (prihlásenie a odhlásenie) vykonávajúcej činnosť na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru sa realizuje iba v dňoch, kedy sa práce skutočne vykonávajú.
Prečítajte si tiež: Dôchodca a práca na dohodu: Daňové povinnosti
Zamestnávateľ v zmysle metodického usmernenia prihlasuje a odhlasuje dohodára kódom 2D ako zamestnanca na dni, ktoré odpracoval, resp. na dni, v ktorých sa pokladá za zamestnanca. Ak v prvý deň trvania dohody dohodár prácu vykonáva, zamestnávateľ ho prihlási do 8 pracovných dní odo dňa vzniku dohody kódom 2D.
Ak v priebehu mesiaca počas trvania dohody dohodár niektoré dni nepracuje (okrem dní, za ktoré sa považuje za zamestnanca), v týchto dňoch sa v súlade s § 11 ods. 3 druhej vety zákona za zamestnanca nepovažuje a zamestnávateľ takto neodpracované dni nahlasuje zdravotnej poisťovni do konca nasledujúceho mesiaca vždy kódom 2D.
Príklad 1: Dohoda uzatvorená na obdobie od 1. 5. 2013 do 31. 5.
Príklad 2: Dohoda uzatvorená na obdobie od 1. 5. 2013 do 31. 5., prihlasovanie zamestnanca iba na dni, kedy prácu vykonáva, a to v termíne do 30. 6. 2013:
Príklad 3: Dohoda uzatvorená na obdobie od 20. 5. 2013 do 20. 9. 2013 s výkonom práce každý pracovný deň po 2 hodiny, v máji dohodár z dôvodu nedostatku práce nepracoval v piatok 24. 5. a v pondelok 27. 5., v júni bol od 12. 6. do 19. 6. práceneschopný:
Prečítajte si tiež: Obmedzenia pri dohode
Príklad 4: Dohoda uzatvorená na obdobie od 1. 5. 2013 do 31. 12. 2013 s výkonom práce každú sobotu a nedeľu. Dohodár bol od 16. 5. do 23. 5. práceneschopný a zamestnávateľ mu poskytol náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti za 8 kalendárnych dní. Zamestnávateľ za mesiac máj v termíne do 30. 6.:
Ustanovenie § 93 Zákonníka práce o nepretržitom odpočinku v týždni sa vzťahuje aj na fyzické osoby pracujúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Aj dohodár, ktorý pracuje 5 dní v týždni, má nárok na dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré pripadajú na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok. Ak to však povaha dohodnutej práce neumožňuje, zamestnávateľ je povinný poskytnúť dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku v týždni pripadajúce na iné dni v týždni.
Z uvedeného vyplýva, že ak dohodár vykonáva prácu 5 dní v týždni, má nárok na 2 po sebe nesledujúce dni na odpočinok a počas týchto dní odpočinku sa považuje za zamestnanca (rovnako ako zamestnanec na základe pracovnej zmluvy). Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, má za nich voči zdravotnej poisťovni oznamovaciu povinnosť, t. j. zamestnávateľ ho prihlási ako zamestnanca kódom 2D a zároveň ako osobu, za ktorú platí poistné štát podľa § 11 ods. 7 písm. m) zákona kódom 1O.
Príklad: Zamestnanec je v zdravotnej poisťovni prihlásený z titulu pracovného pomeru. S tým istým zamestnávateľom uzatvoril dohodu o vykonaní práce na obdobie od 1. 5. 2013 do 31. 5. V tomto prípade sa uplatňuje spôsob oznámenia platiteľa poistného u zamestnanca s pracovnou zmluvou.
Ak zamestnávateľ nedokáže určiť presný dátum výkonu práce dohodára, v zmysle metodického usmernenia sa prihlasuje a odhlasuje na posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom mu zamestnávateľ príjem vyplatil. Tento postup zamestnávateľ nemôže uplatniť v kalendárnom mesiaci, v ktorom dohodár pracoval, pretože dni výkonu práce dokáže určiť z evidencie pracovného času u zamestnancov na základe dohody o pracovnej činnosti alebo na základe evidencie vykonanej práce u zamestnancov na základe dohody o vykonaní práce, ktoré je povinný viesť podľa § 224 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce.
Ak zamestnávateľ nedokáže určiť dátum výkonu práce z dôvodu, že dohodár v príslušnom kalendárnom mesiaci nepracoval, ale bol mu poskytnutý príjem, zamestnávateľ ho prihlási kódom 2D na posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom mu príjem vyplatil, a to do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Príklad: Dohoda o pracovnej činnosti uzatvorená na obdobie od 1. 5. 2013 na dobu neurčitú s výkonom práce vždy podľa potreby zamestnávateľa. Na základe evidencie pracovného času dohodár pracoval 3., 14., 15., 16., 28. a 29. 5. 2013. Zamestnávateľ ho v termíne do 30. 6.:
Príklad: Dohoda trvala v období od 1. 1. 2013 do 30. 4. 2013. Z dôvodu nesprávne vypočítanej odmeny za výkon práce bola vo vyúčtovaní za mesiac máj doplatená odmena. Za kalendárny mesiac máj nie je možné určiť dátum výkonu práce, preto zamestnávateľ prihlási dohodára kódom 2D na deň 31. 5.
Zamestnávateľ je povinný vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za príslušný kalendárny mesiac na tlačive Výkaz preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie. Spôsob a formu vykazovania preddavkov určil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v metodickom usmernení č. 3/7/2008 pod názvom Spôsob a forma vykazovania preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré je účinné od 15. 1. 2013. Výkaz preddavkov obsahuje náležitosti uvedené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 130/2012 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o platení preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, preplatkov a nedoplatkov, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o vzore ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie. Dohodár vykázaný vo Výkaze preddavkov za príslušný kalendárny mesiac musí byť v príslušnom kalendárnom mesiaci do zdravotnej poisťovne prihlásený, t. j. ak má zamestnanec uzatvorený právny vzťah na základe pracovnej zmluvy aj na základe dohody, za zamestnanca sa v súlade s § 29b ods. 311/2001 Z. z. pokladá u toho istého zamestnávateľa za zamestnanca aj z iného dôvodu (napr. u zamestnanca s pracovnou zmluvou.
Pri platení preddavkov na zdravotné poistenie sa od 1. 1. 2023 uplatňuje minimálny preddavok na poistné zamestnanca. Ak je zamestnanec zdravotne poistený celý mesiac, celkový preddavok na zdravotné poistenie (súčet preddavku zamestnanca a zamestnávateľa) musí byť aspoň vo výške 40,32 eura. Pokiaľ je celkový preddavok vypočítaný z vymeriavacieho základu zamestnanca nižší, vykoná sa dopočet do minimálneho preddavku. O tento dopočet sa zvyšuje preddavok na poistné zamestnanca (nemá vplyv na výšku odvodov, ktoré za zamestnanca platí zamestnávateľ). Minimálny preddavok sa pomerne znižuje za dni, kedy bol zamestnanec osobou, za ktorú platí poistné štát (napr. V študent doktorandského štúdia v dennej forme štúdia, ak celková dĺžka štúdia neprekročila štandardnú dĺžku doktorandského štúdia, ak neprekročil vek 30 rokov a ak nezískal už VŠ vzdelanie III. stupňa).
Takýto zamestnanec u zamestnávateľa podpíše Oznámenie zamestnanca o neuplatňovaní si dopočtu preddavku na poistné do sumy minimálneho preddavku. Obdobia, počas ktorých je zamestnanec v ZP prihlásený, ale nemá sa za ne uplatňovať dopočet do minimálneho preddavku na ZP, zaevidujete v Personalistike na karte Zdravotné poistenie na záložke Min. Zaevidovaný dôchodok, dovŕšenie dôchodkového veku, zdravotné obmedzenia, poberanie dávky materské a rodičovského príspevku, PN a OČR program automaticky zohľadňuje.
Príklad: Dohodár uzatvoril dohodu o pracovnej činnosti s právom na pravidelný príjem od 1. 3. 2024 do 30. 6. 2024. Počas týždňa pracuje len pondelky a stredy, a to hodinu denne. V mesiaci marec 2024 je dohodár prihlásený na 8 dní (4., 6., 11., 13., 18., 20., 25. a 27. 3.). Dopočet do min. preddavku sa uplatní len za tieto dni.
Príklad: Dohodár uzatvoril dohodu o vykonaní práce s právom na pravidelný príjem od 15. 3. 2024 do 31. 5. 2024. Môže si dohodár uplatniť výnimku z dopočtu do minimálneho preddavku na ZP? Dohodár si môže uplatniť výnimku z dopočtu do minimálneho preddavku na ZP od 15. 3. 2024. Pre uplatnenie výnimky z dopočtu je potrebné v Personalistike na karte Zdravotné poistenie zaevidovať na záložke Min. preddavok obdobie, kedy sa neuplatňuje dopočet do sumy min. preddavku na ZP a vybrať Dôvod: Iný zamestnávateľ. Ak si zamestnanec na celý mesiac (resp. celé obdobie zdravotného poistenia v danom mesiaci) uplatnil výnimku z dopočtu, tak sa v položke „Neuplatnenie min. preddavku“ zobrazí „Áno“.
Čo sa stane, ak dohodár ochorie a je uznaný za dočasne práceneschopného (PN)? Má nárok na náhradu príjmu? Práceneschopnosť je stav, keď zamestnanec alebo dohodár nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu.
Dohodár má za určitých podmienok nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenskú dávku. Na vznik nároku na náhradu príjmu nie je potrebné odpracovať minimálny počet dní. Ak má dohodár pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti a nemá priznaný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, resp. výsluhový dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku, je povinne nemocensky a dôchodkovo poistený a povinne poistený v nezamestnanosti.
Minimálny vymeriavací základ pre vznik povinného nemocenského poistenia sa každoročne mení. V roku 2024 je minimálny vymeriavací základ 188,76 eur mesačne. Ak váš príjem z dohody dosahuje aspoň minimálny vymeriavací základ, ste povinne nemocensky poistený. To znamená, že vy aj váš zamestnávateľ platíte poistné na nemocenské poistenie.
Zamestnávateľ je naďalej povinný oznámiť začiatok a koniec poberania náhrady príjmu vyplácaného svojim zamestnancom.
Dôležité upozornenie: Uvedené príklady sú zjednodušené a nezohľadňujú všetky možné faktory, ktoré môžu ovplyvniť výpočet náhrady príjmu.
Ak ste dohodár a stali ste sa práceneschopným, je dôležité dodržať správny postup, aby ste mohli získať náhradu príjmu.
Dôležité upozornenie: Uvedené informácie sú len orientačné a môžu sa líšiť v závislosti od konkrétnej situácie.
Výška odvodov závisí od typu dohody, príjmu a statusu dohodára (napr. študent, dôchodca).
Odvodová odpočítateľná položka znižuje vymeriavací základ na platenie poistného u vybraných dohodárov a umožní získať vyššiu čistú mzdu.
*Ak si študent neuplatní odvodovú odpočítateľnú položku, je povinný platiť odvody, ak jeho mesačný príjem presiahne 200 eur.
*Ak mesačná odmena dôchodcu prevýši sumu 200 eur mesačne, je povinný platiť odvody.
Osoby poberajúce príjmy v nepravidelných intervaloch, resp. sa určí zo skutočného vymeriavacieho základu.