Dohody o voľnom obchode a ich sociálny dopad na Slovensko

Dohody o voľnom obchode sú čoraz viac diskutovanou témou v kontexte globalizácie a medzinárodnej ekonomickej spolupráce. Tieto dohody majú potenciál priniesť značné ekonomické výhody, ale zároveň vyvolávajú obavy o ich sociálny dopad na jednotlivé krajiny, vrátane Slovenska.

Bilaterálne investičné dohody a ich vplyv

Dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií, známe aj ako bilaterálne investičné dohody (BITs), sú významnými medzinárodnými zmluvnými dokumentmi. Prílev zahraničných investícií ovplyvňuje najmä oblasti ako hospodársky rast, príjmy do štátneho rozpočtu, prínos know-how alebo zamestnanosť. Tieto dohody sú medzinárodnými hospodárskymi zmluvami všeobecnej povahy, ktoré majú vždy charakter prezidentskej zmluvy a priamo zakladajú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

V súčasnosti sa rokovania bilaterálnych dohôd o ochrane a vzájomnej podpore investícií medzi členskými štátmi EÚ a tretími štátmi riadia Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1219/2012 z 12. decembra 2012, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia pre bilaterálne investičné dohody medzi členskými štátmi a tretími krajinami. V zmysle tohto nariadenia sa rokovanie dohôd o ochrane a vzájomnej podpore investícií môže uskutočniť len s predchádzajúcim súhlasom Európskej komisie.

Slovenská republika je v súčasnosti viazaná jedinou multilaterálnou dohodou o ochrane investícií, a to Zmluvou o energetickej charte (oznámenie č. 175/2000 Z. z., anglické znenie). Slovenská republika vyslovila súhlas s modernizáciou Zmluvy o energetickej charte, o ktorej sa hlasovalo na Konferencii o energetickej charte 3. decembra 2024. Modernizovaná Zmluva o energetickej charte sa na Slovenskú republiku začne predbežne aplikovať od 3. septembra 2025.

K aplikovateľnosti Zmluvy o energetickej charte sa viažu rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie Komstroy a Achmea. Rozhodnutím vo veci C-284/16 Achmea potvrdil Súdny dvor Európskej únie pozíciu Slovenskej republiky, ktorá dlhodobo a konzistentne poukazovala na neaplikovateľnosť zmlúv s dôvodu rozporu s právom Európskej únie. Vďaka víťazstvu Slovenskej republiky v tomto spore bola následne uzavretá plurilaterálna zmluva o ukončení takmer 200 medzinárodných zmlúv medzi členskými krajinami Európskej únie .Súdny dvor EÚ v nich rozhodol, že ustanovenia o arbitráži medzi investorom a štátom sú v rozpore s právom EÚ v prípade ak investor z jedného členského štátu EÚ žaluje iný členský štát EÚ (tzv. Európska únia od prijatia Lisabonskej zmluvy tiež uzatvára medzinárodné dohody v mene EÚ , ktoré obsahujú ochranu investícií.

Prečítajte si tiež: Dohoda a rodičovský príspevok

Dohody o voľnom obchode uzatvorené Európskou úniou

Európska únia aktívne uzatvára dohody o voľnom obchode s rôznymi krajinami a regiónmi po celom svete. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Kanada: Komplexná hospodárska a obchodná dohoda medzi EÚ a Kanadou (CETA) predbežne nadobudla platnosť v roku 2017, čo znamená, že väčšina dohody sa teraz uplatňuje.
• Singapur: Európska únia a Singapur podpísali dohodu o voľnom obchode (EUSFTA) a dohodu o ochrane investícií (EUSIPA).
• Vietnam: Európska únia a Vietnam podpísali 30. júna 2019 obchodnú dohodu a dohodu o ochrane investícií. Obchodná dohoda nadobudla platnosť 1. augusta 2020. Dohoda o ochrane investícií nadobudne platnosť po ratifikácii všetkými členskými štátmi EÚ.
• Čile: Dočasná obchodná dohoda ("ITA") medzi EÚ a Čile nadobudla platnosť 1. februára 2025. Modernizovaná dohoda medzi EÚ a Čile sa skladá z dvoch paralelných právnych nástrojov: Pokročilej rámcovej dohody ("AFA") a dočasnej obchodnej dohody (ITA). ITA nadobudla platnosť 1. februára 2025. AFA nadobudne platnosť po tom, čo všetky členské štáty EÚ ukončia svoje príslušné ratifikačné procesy.

Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP)

Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo TTIP, známe aj ako Transatlantická zóna voľného obchodu, budí vášne na celom svete. Politici a ekonómovia sa nevedia zhodnúť na tom, či prinesie viac výhod, alebo naopak nevýhod. Zmluva by mala podľa odhadov priniesť ekonomike štátov EÚ 120 miliárd eur, 90 miliárd tej americkej a zvyšku sveta 100 miliárd eur. TTIP ale vyčítajú to, že posilní pozíciu nadnárodných korporácií, omedzí demokraciu a sťaží úlohu národných vlád pri regulácii trhu v prospech občanov.

Pozitíva TTIP:

• Obchod je zdrojom bohatstva už od staroveku. Každé jeho uvoľnenie znamená väčšie príležitosti pre výrobcov aj spotrebiteľov.
• Celkové prínosy tejto dohody pre spotrebiteľov sú mnohonásobne vyššie, než straty niektorých málo špecifických subjektov. Pre dominantné odvetvia slovenského priemyslu by TTIP bola nepochybne prínosom. Rovnako aj pre rozvoj úspešných a konkurencieschopných firiem - z pohľadu ich obratu, ako aj zamestnanosti.
• Užšie prepojenie vzájomného obchodu a investícií prinesie nový impulz pre rast ekonomík a tvorbu pracovných miest na oboch stranách Atlantiku.
• Prispeje k zrýchleniu ekonomického rastu a zlepšeniu zamestnanosti na oboch stranách Atlantiku. Vytvorí sa bezbariérový trh s veľkosťou 820 miliónov spotrebiteľov, pričom sa odstránia aj mnohé regulácie, ktoré delia USA a EÚ a budú harmonizované rôzne štandardy. Podľa prepočtov Európskej komisie by to mohlo EÚ priniesť okolo 200 miliárd pridanej hodnoty, čo je v prepočte 545 eur na obyvateľa.

Negatíva TTIP:

• Pre sektory, ktoré sú rôznymi clami a inými prekážkami obchodu chránené pred konkurenciou, liberalizácia obchodu znamená problém. Zvlášť citlivým je v tomto smere sektor poľnohospodárstva.
• Dohoda podľa mňa prinesie opäť nejaké regulácie a napokon i obmedzenia. Voľný obchod sa dá totižto urobiť jednoducho. Vyhlásením, že všetko, čo je o.k. v USA bude aj v EÚ a naopak.
• Na uvoľnenie obchodu nepotrebujete roky trvajúce rozhovory ani tisíc stranové dokumenty - stačí odstrániť vybudované prekážky. TTIP na jednej strane trocha uvoľní obchod, na strane druhej naň položí obrovskú konštrukciu transatlantických regulácií.
• Na strane verejnosti panujú obavy týkajúce sa do istej miery straty suverenity a nutnosti podriadiť sa. Isté však je, že v každom, nielen obchodnom vzťahu, je potrebné si nastaviť podmienky fungovania tohto spojenia tak, aby boli vyhovujúce pre všetkých zúčastnených.

V čom TTIP pomôže Slovensku?

• Slovensko bude z TTIP profitovať. Prínosy liberalizácie obchodu sú zvlášť významné pre proexportne orientovanú ekonomiku akou je práve slovenská. Podľa odhadov Podnikateľskej Aliancie Slovenska (PAS), v prípade úplnej liberalizácie obchodu medzi USA a EÚ sa pre slovenskú ekonomiku očakáva nárast zahraničného obchodu okolo troch percent a vytvorenie takmer 30 tisíc nových pracovných miest.
• Prakticky nemám pochýb o tom, že z toho bude Slovensko profitovať. Najmä prostredníctvom zlepšenia rastu našich hlavných obchodných partnerov na čele s Nemeckom vďaka intenzívnejšej obchodnej výmene s USA. V podobe rýchlejšieho ekonomického rastu, v zlepšení sa trhu práce, v tlakoch na pokles cien a zvýšení kvality produktov, a v konečnom dôsledku v raste životnej úrovne.
• Z obchodu profitujú vždy obe strany, inak by sa neuskutočnil. Kto zažil administratívne peklo preclenia balíka z USA, isto ocení každé zlepšenie.
• Profitovať by z toho mohla aj malá, otvorená, proexportne orientovaná ekonomika Slovenska. Pre malé a stredné podniky môže byť aktuálne náročné realizovať obchod s partnermi spoza druhej strany Atlantiku. TTIP by mohla pomôcť znížiť jednak náklady pri vstupe na americký trh, ale aj znížiť byrokraciu prostredníctvom harmonizácie jednotlivých rozdielov. Zjednodušenie vstupu na tento trh a možnosť realizácie obchodov by sa mohla podpísať pod rast obratu jednotlivých firiem, čo by následne mohlo viesť k rastu ich produkcie a tak aj zamestnanosti. To je pozitívom pre celé naše hospodárstvo.
• Mohlo by. Pokiaľ sa dojednajú slobodnejšie podmienky obchodu, môže to mať dopad napr. na zníženie cien pre spotrebiteľov, pre niektoré naše firmy to môže tiež znamenať nové objednávky a pre tie ďalšie by to mohlo priniesť pozitíva sprostredkovane; vo forme vyšších dodávok našim hlavným obchodným partnerom. Samozrejme pokiaľ budú podmienky v TTIP nezmyselné, nič z toho nenastane. Ak nie, nemá zmysel, resp. jeho dopady nebudú žiadne. Ak áno, bude to nejaký krok k vpred.

Prečo je okolo TTIP taký rozruch?

• Je to naháňanie emotívnych strašiakov, akých sme boli (zbytočne) svedkami či už pred vstupom do Európskej únie, alebo napríklad pri príchode maloobchodných reťazcov na Slovensko. Vyjednávanie kompromisnej dohody o vzájomnom obchode a investíciách je - ako vyplýva z podstaty dohody - obchodným vyjednávaním, preto tak, ako pri každom obchodnom vyjednávaní, je v taktickom záujme oboch strán príliš pred partnerom neodkrývať „kuchyňu“, kde sa tvorí stratégia pre vyjednávanie.
• Otváranie sa svetu nesie so sebou riziká, že niektoré staré poriadky a štruktúry utrpia. Vždy existoval historický spoločenský boj medzi otvorenosťou (ekonomickou, kultúrnou, politickou) a uzavretosťou.
• Z toho čo vnímam, kritici TTIP majú ideologické výhrady voči globalizácii a liberalizácii všeobecne. V Európe je zvlášť citlivou témou ochrana zdravia a regulačné opatrenia brániace pestovaniu geneticky modifikovaných potravín.
• Rozhovory prebiehajú za zavretými dverami, čo dáva priestor pre konšpirácie všetkého druhu, z ktorých niektoré môžu byť aj pravda. Ale dnes žijeme vo svete, ktorý takto funguje a inak nebude. Osobne som naklonený dohode o čo najviac slobodnom obchode.

Dohoda CETA medzi EÚ a Kanadou

Dohoda CETA by mala poriadne zvýšiť obchodovanie medzi krajinami Európskej únie a Kanadou - obe strany odhadujú, že to bude až o 12 miliárd eur ročne, pred dvoma rokmi dokonca hovorili o možnom prírastku v objeme až 25 miliárd eur. Kanada je dnes 12. najvýznamnejším obchodným partnerom EÚ, ale v prípade Slovenska je to horšie. Pre nás je až 39. najvýznamnejším obchodným partnerom, do krajiny javorového lista smeruje len 0,25 percenta z nášho celkového vývozu (166 miliónov eur). Opačným smerom prišli vlani tovary za 80 miliónov eur, čo predstavuje 0,12-percentný podiel na slovenskom dovoze. Do Kanady vyvážame najmä osobné autá a ich komponenty a najviac dovážame minerálne oleje. Na Slovensko teda bude mať táto dohoda o liberalizácii obchodu najmä nepriamy vplyv: na úrovni EÚ môžu vzniknúť nové pracovné príležitosti a prísť nové investície.

Kľúčové body obchodnej dohody CETA medzi EÚ a Kanadou:

1. Koniec cla: EÚ aj Kanada odstránia od prvého dňa platnosti dohody clá u približne 98 percent tarifných položiek. Clá v priemysle budú plne liberalizované, z toho viac ako 99 percent už od dátumu uplatňovania dohody. Clá v poľnohospodárstve - Kanada a EÚ na konci prechodného obdobia liberalizujú približne 93 percent položiek agrosektora.
2. Koniec technických prekážok (napríklad pri obchode s autami): Obe strany sa dohodli na zlepšení spolupráce medzi regulačnými orgánmi, ktoré sú zodpovedné za tvorbu noriem. Vzájomne si uznajú certifikáty o zhode, takže sa zjednoduší ich udeľovanie pre širokú paletu tovarov, napríklad elektrotechniku. Kanada sa zatiaľ zaviazala uznávať 17 v Európe využívaných medzinárodných štandardov u automobilov a ďalšie budú nasledovať.
3. Status quo pre citlivé oblasti: Exportéri rastlín budú mať v EÚ predvídateľnejšie prostredie, kanadský trh sa zas otvorí európskemu vínu a alkoholu. Dohoda ale nemení legislatívu EÚ v citlivých oblastiach. Ide napríklad o hormóny v mäse, geneticky modifikované organizmy a podobne.
4. Ľahší prístup na pracovný trh: Vzniknú nové príležitosti pre európskych exportérov služieb najmä v kľúčových sektoroch ako finančné služby, telekomunikácie, energetika a námorné služby. Uľahčí sa dočasný pohyb zamestnancov spoločností, vytvoril sa základ pre budúce vzájomné uznávanie kvalifikácií (napríklad architekti, inžinieri, účtovníci).
5. Firmy z EÚ majú šancu v kanadských tendroch: Kanada po prvý raz otvorila svoj trh s verejnými zákazkami aj na úrovni provincií, čo predstavuje jeden z významných prínosov dohody. Európske firmy teda môžu vstúpiť na takpovediac nový trh.
6. Špeciálny súd pre spory investor - štát: Pre spory medzi investormi a štátom sa vytvorí stály tribunál, ktorý vymenuje EÚ a Kanada, proti jeho verdiktom sa bude dať odvolávať. EÚ dosiahla doplnenie výslovného práva štátu na reguláciu.
7. Tradičné značky budú chránené aj v Kanade: Kanada zagarantovala ochranu až pre 145 geografických označení EÚ, pod ktorými sa dané najmä potravinárske výrobky predávajú na starom kontinente. Zo Slovenska je medzi nimi zahrnutý napríklad Tokaj. V Kanade sa teda pod značkami ako Roquefort bude môcť predávať len pravý francúzsky syr a pod značkou parmská šunka iba taliansky mäsový výrobok.

Sociálny dopad dohôd o voľnom obchode na Slovensko

Sociálny dopad dohôd o voľnom obchode na Slovensko je komplexná téma, ktorá si vyžaduje dôkladnú analýzu. Na jednej strane, tieto dohody môžu priniesť ekonomický rast, nové pracovné príležitosti a zvýšenie životnej úrovne. Na druhej strane, môžu viesť k zvýšenej konkurencii, strate pracovných miest v niektorých sektoroch a zhoršeniu sociálnych štandardov.

Výhody:

• Ekonomický rast: Dohody o voľnom obchode môžu viesť k zvýšeniu exportu a importu, čo stimuluje ekonomický rast.
• Nové pracovné príležitosti: Zvýšená ekonomická aktivita môže viesť k vytvoreniu nových pracovných príležitostí v rôznych sektoroch.
• Zvýšenie životnej úrovne: Zníženie cien tovarov a služieb a zvýšenie príjmov môže viesť k zvýšeniu životnej úrovne obyvateľstva.
• Prílev zahraničných investícií: Dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií môžu prilákať zahraničné investície, ktoré prispievajú k hospodárskemu rastu a zamestnanosti.

Nevýhody:

• Zvýšená konkurencia: Zvýšená konkurencia zo strany zahraničných firiem môže viesť k strate pracovných miest v niektorých sektoroch, ktoré nie sú schopné konkurovať.
• Zhoršenie sociálnych štandardov: Snaha o zníženie nákladov a zvýšenie konkurencieschopnosti môže viesť k zhoršeniu pracovných podmienok a sociálnych štandardov.
• Strata suverenity: Niektoré dohody o voľnom obchode obsahujú ustanovenia, ktoré môžu obmedziť suverenitu štátu v oblasti regulácie trhu a ochrany spotrebiteľov.
• Environmentálne riziká: Zvýšená ekonomická aktivita môže viesť k zhoršeniu životného prostredia a zvýšeniu emisií skleníkových plynov.

Európska únia a jej vplyv na Slovensko

Európska únia (EÚ) je nadnárodná politická a hospodárska únia 27 členských štátov v Európe. Únia má viac ako 450 miliónov obyvateľov (v roku 2025). EÚ je unikátna a často ju opisujú ako „sui generis“ politický subjekt, ktorý kombinuje znaky federácie aj konfederácie. Členské štáty EÚ, ktoré v roku 2023 tvorili 5,5 % svetovej populácie, v roku 2024 vygenerovali nominálny hrubý domáci produkt (HDP) vo výške približne 17,935 bilióna eur, čo predstavuje približne jednu šestinu svetového hospodárskeho výkonu. Jej základný kameň, colná únia, vydláždil cestu k vytvoreniu jednotného vnútorného trhu založeného na štandardizovanom právnom rámci a legislatíve, ktorá platí vo všetkých členských štátoch v tých záležitostiach a iba v tých záležitostiach, v ktorých sa štáty dohodli konať ako jeden celok. Cieľom politík EÚ je zabezpečiť voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu v rámci vnútorného trhu; prijímať právne predpisy v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí; a udržiavať spoločné politiky v oblasti obchodu, poľnohospodárstva, rybného hospodárstva a regionálneho rozvoja. Hraničné pasové kontroly boli pre cestovanie zrušené v rámci schengenského priestoru. Eurozóna je skupina zložená z 20 členských štátov EÚ, ktoré plne implementovali hospodársku a menovú úniu EÚ a používajú euro. Prostredníctvom spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky si únia vybudovala úlohu vo vonkajších vzťahoch a obrane. EÚ si udržiava stále diplomatické misie po celom svete a zastupuje sa v Organizácii Spojených národov, Svetovej obchodnej organizácii, G7 a G20.

Prečítajte si tiež: Dohody pre invalidných dôchodcov

Obrazne (a možno asi aj reálne) sa teda dá povedať, že občania EÚ žijú v lepších podmienkach ako väčšina obyvateľov sveta, najmä v sociálnej bezpečnosti, zdravotníctve, vzdelávaní a ľudských právach. Priemerný HDI EÚ (0,896 v 2024) je vyšší ako svetový priemer (0,722), a životná úroveň (napr. dĺžka života ~81 rokov, univerzálne zdravotníctvo, nízka chudoba ~10 %) je v globálnom meradle nadpriemerná. Avšak členstvo v EÚ prináša aj nevýhody - či už ekonomické, administratívne, alebo sociálne - ktoré môžu byť vnímané v porovnaní s inými krajinami ako obmedzenia.

Výhody občanov členských štátov EÚ oproti iným štátom vo svete:

EÚ zabezpečuje vysoký štandard života, s priemerným HDI (Index ľudského rozvoja) 0.896 (2024, UNDP) - vyšší ako svetový priemer 0.722.

Tu sú kľúčové výhody:

1. Sociálne výhody:

   • Zdravotníctvo: Takmer všade v EÚ je univerzálne verejné zdravotníctvo (financované z daní), s nízkymi alebo nulovými nákladmi pre pacienta. Európska zdravotná karta (EHIC) umožňuje bezplatnú starostlivosť v iných EÚ krajinách.
   • Sociálne zabezpečenie: Štandardy minimálnej mzdy, dôchodkov a podpory v nezamestnanosti. Dôchodky tvoria ~60-80 % predchádzajúceho príjmu, s EÚ minimom pre chudobu. Materinská dovolenka ~14-52 týždňov platená.
   • Vzdelávanie: Bezplatné alebo nízko nákladové vysokoškolské vzdelanie, s programami ako Erasmus+ (mobilita pre 10+ mil. študentov od 1987).
   • Pracovné práva: 4 týždne dovolenky ročne, maximálny pracovný týždeň 48 hodín, ochrana pred diskrimináciou (vek, pohlavie, rasa).

2. Ekonomické a mobility výhody:

   Prečítajte si tiež: Vzor žiadosti o ukončenie

   • Sloboda pohybu: Občania môžu žiť, pracovať a študovať v akejkoľvek EÚ krajine bez víz (Schengen pre 22 štátov).
   • Jednotný trh: Lacnejšie tovary, služby a cestovanie (napr. roaming zadarmo).
   • Fondy: Čistí príjemcovia (napr. Slovensko +23,9 mld. € od 2004) získavajú na rozvoj.

3. Politické a právne výhody:

   • Ľudské práva: Charta EÚ garantuje slobodu slova, rovnosť, ochranu dát (GDPR).
   • Mier: EÚ zabezpečuje stabilitu (žiadna vojna medzi členmi od 1945).

Hospodárenie EÚ a jeho dopad na Slovensko

Pandémia Covid-19 zmenšila ekonomiky EÚ, čo v kombinácii s opatreniami na zmiernenie krízy zvýšilo dlhy a prehĺbilo deficity. Revidované fiškálne pravidlá sa opätovne uplatnili od apríla 2024, necelý rok pred súčasným návrhom na ich opätovné pozastavenie. Do roku 2023 celkový deficit 27 členských štátov EÚ dosiahol 3,5 % HDP a ich celkový dlh 14,15 bilióna EUR.

EÚ ako inštitúcia tiež zvýšila svoje pôžičky kvôli pandémii a to cez “Nástroj na obnovu a odolnosť” (RRF), pričom členským štátom bolo poskytnutých 312 miliárd EUR vo forme grantov a ďalších 360 miliárd EUR vo forme pôžičiek.

Celkovo sa očakáva, že rast reálneho HDP si udrží tempo pozorované v roku 2024 a v roku 2026 sa zrýchli. Rast reálneho HDP v roku 2025 sa predpokladá na úrovni 1,1 % v EÚ a 0,9 % v eurozóne - čo je zhruba rovnaký rast ako v roku 2024. Napriek tomu sa očakáva, že rast v EÚ sa v roku 2026 zrýchli na 1,5 %, keďže spotreba naďalej rastie a investície sa po oživení v roku 2025 zrýchľujú. Rast v eurozóne by mal v roku 2026 dosiahnuť 1,4 %.

Porovnanie EU a svet

Keby sme globálne (v rámci celého sveta) porovnali ekonomiku a schopnosti štátov rozvoja do budúcna , aké by sme dostali výsledky? Ktoré štáty (aj s ekonomicko hospodarskymi ukazovateľmi) by boli medzi prvými desiatimi?

Top 10 štátov podľa nominálneho HDP v 2025 (súčasný stav)

Top 10 zoskupení podľa nominálneho HDP v 2025 (súčasný stav)

APEC (21 členov vrátane USA, Číny, Japonska) dominuje vďaka veľkosti, ale je voľný blok. G7 má stabilnú ekonomiku s vysokými inováciami. BRICS+ rastie rýchlo vďaka populácii a zdrojom, ale má nižší priemerný HDI.

tags: #dohody #o #volnom #obchode #socialny #dopad