
Článok sa zaoberá problematikou dokazovania využívania nehnuteľnosti na podnikanie v Slovenskej republike, s dôrazom na daňové aspekty a relevantné právne predpisy. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tom, ako sa táto skutočnosť preukazuje a aké sú dôsledky pre rôzne subjekty.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (DPH) je zdaniteľnou osobou každá osoba, ktorá nezávisle vykonáva akúkoľvek ekonomickú činnosť, bez ohľadu na účel alebo výsledok tejto činnosti. Za ekonomickú činnosť sa považuje aj využívanie hmotného a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku, napríklad prenájom nehnuteľnosti.
Primárne sa za zdaniteľné osoby považujú podnikateľské subjekty. Status zdaniteľnej osoby môže nadobudnúť aj subjekt, ktorý nie je založený na účely podnikania, ak generuje príjmy z ekonomickej činnosti vykonávanej sústavne a opakovane. Za vykonávanie ekonomickej činnosti sa považuje aj využívanie hmotného a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku (napr. prenájom nehnuteľnosti).
Ak manželia vlastnia byt, ktorý prenajímajú študentom, sú zdaniteľnými osobami z hľadiska zákona o DPH? Predpokladom toho, aby určitá osoba (napr. manžel a manželka) bola považovaná za zdaniteľnú, je to, že vykonáva ekonomickú činnosť. Prenájom hmotného nehnuteľného majetku (bytu) predstavuje využívanie daného majetku, ktoré musí byť klasifikované ako ekonomická činnosť, ak sa tak vykonáva s cieľom získania zdaniteľného príjmu z daného majetku.
Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach definuje daňovníka dane z nehnuteľností v závislosti od druhu nehnuteľnosti a právneho vzťahu k nej. Daňovníkom je:
Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť a súdny proces
V obci vzniklo urbárske spoločenstvo (pozemkové) vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti založené podľa zákona o pozemkových spoločenstvách (zákon č. 330/1991 Zb.) a zaplatilo daň z pozemkov za lesné pozemky. Ak urbárske spoločenstvo nezískalo vlastníctvo jednotlivých podielov k spoločnej nehnuteľnosti od pôvodných vlastníkov a nie je evidované v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva ako nájomca v nájomnom vzťahu trvajúcom najmenej päť rokov, nie je daňovníkom dane z pozemku.
Pozemok môže byť v podielovom spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Pri spoluvlastníctve k pozemku je daňovníkom dane z pozemkov každá fyzická alebo právnická osoba podľa svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane z pozemkov zastupuje jeden z nich. Túto skutočnosť musia písomne oznámiť správcovi dane pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. Ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani.
Ak prebieha súdne konanie o určenie vlastníckeho práva, ktoré nebolo k 1. januáru kalendárneho roku ukončené, pri určení daňovníka dane z pozemkov sa vychádza z výpisu listu vlastníctva, ktorý bol vydaný ešte pred začatím súdneho sporu.
Ak za trvania manželstva nadobudli manželia do vlastníctva pozemok, tento je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Ak rodičia darovali synovi, ktorý je ženatý, počas trvania manželstva darovacou zmluvou pozemok do jeho výlučného vlastníctva, pozemok nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a je vo výlučnom vlastníctve iba obdarovaného manžela.
Platné znenie zákona neurčuje daňovníka v tých prípadoch, ak vlastník pozemku zomrel a dedičské konanie nie je k 1. januáru zdaňovacieho obdobia ešte ukončené. To znamená, že počas dedičského konania, ktoré v niektorých prípadoch môže trvať aj niekoľko rokov, až do právoplatného ukončenia konania o dedičstve, nemožno určiť daňovníka dane z pozemku. Daň z pozemkov nemožno vyrubiť mŕtvej osobe a predpokladaný dedič sa stane daňovníkom až na základe právoplatného rozhodnutia o dedičstve.
Prečítajte si tiež: Rozvod: Priebeh a majetkové vysporiadanie
Predmetom dane z pozemkov sú pozemky na území Slovenskej republiky, a to podľa druhového členenia uvedeného v ustanovení § 6 zákona o miestnych daniach. Druhové členenie pozemkov, s výnimkou stavebných pozemkov, je identické ako druhové členenie podľa zákona o katastri nehnuteľností.
Pozemky sa členia na:
Údaje z listu vlastníctva sú pri dani z pozemkov rozhodujúce nielen pri uvedení druhu pozemku, ale aj jeho výmery a lokality pozemku, kde sa pozemok nachádza. Ak daňovník nemá založený list vlastníctva v katastri nehnuteľností, pre určenie druhu pozemku sú rozhodujúce údaje z evidencie nehnuteľností. Pre určenie stavebného pozemku je určujúce stavebné povolenie a pre zaradenie pozemku do kategórie lesa je určujúci program starostlivosti o lesy. Skutočné využívanie pozemku nemá na účely zdaňovania pozemku daňou z pozemkov právny význam.
Pozemkové spoločenstvo vlastní lesy, z ktorých časť sa nachádza v národnom parku. Je povinné platiť za tieto lesy, ktoré sú v národnom parku, daň z pozemkov? Nehnuteľnosti, ktoré nie sú predmetom dane z pozemkov, nemožno stotožňovať s oslobodenými nehnuteľnosťami. Takýmito nehnuteľnosťami sú aj lesy osobitného určenia a ochranné lesy. Tieto druhy lesných pozemkov nie sú predmetom zdanenia, preto ani oslobodenie od dane pri takýchto pozemkoch neprichádza do úvahy.
Na účely zákona o miestnych daniach sa za stavebný pozemok považuje pozemok, uvedený v právoplatnom stavebnom povolení až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu, ktorá je predmetom dane zo stavieb, alebo stavba s bytmi a nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z bytov.
Prečítajte si tiež: Dôsledky Fiktívneho Záväzku
Pri službách, ktoré sú poskytované v súvislosti s nehnuteľnosťou, je potrebné skúmať, či je vzťah medzi predmetnou poskytovanou službou a nehnuteľným majetkom dostačujúci. Pokiaľ však samotné poskytovanie služieb dostatočne úzko súvisí s nehnuteľným majetkom, miesto dodania služby a tým aj určenie štátu, v ktorom je služba predmetom zdanenia, sa určí podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH. Uvedené pravidlo miesta dodania služby sa uplatňuje bez ohľadu na to, či príjemcom služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť je zdaniteľná osoba alebo osoba iná ako zdaniteľná osoba.
Miestom dodania stavebných prác je podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Od dodania stavebných prác vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť je potrebné odlíšiť dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.
Ide o služby projektantov, prípadne architektov, ktorí pripravujú projekty pre rozličné stavby, budovy alebo ich časti. V prípade, že k realizácii projektu určeného pre konkrétnu nehnuteľnosť nedôjde, nemá to vplyv na daňový režim tejto služby.
Poľnohospodárske práce, ako sú napr. sejba, orba, kosba, žatevné práce, zber úrody a pod., sú službami vzťahujúcimi sa na nehnuteľnosť. Rovnako lesnícke práce, ako je napríklad výsadba lesných škôlok, výsadba stromov, výrub stromov a pod., môžu byť vykonávané len v súvislosti s dotknutým pozemkom (nehnuteľnosťou), na ktorom sa vykonávajú a ktorý predstavuje základný prvok pre vykonávanie uvedených prác. Pri určení miesta dodania uvedených služieb sa uplatňuje § 16 ods. 1 zákona o DPH.
Postúpenie a prevod práv na využitie celej nehnuteľnosti alebo jej časti, vrátane licencie na využitie časti nehnuteľnosti, ako sú poskytnutie práva na rybolov a poľovanie alebo prístup do „lounge“ na letisku.
Pri sprostredkovaní ubytovania sprostredkovateľom, ktorý koná v mene a na účet inej osoby pre zdaniteľnú osobu, sa miesto dodania sprostredkovateľskej služby určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH.
Pre rozhodnutie, či sa miesto dodania skladovacej služby stanoví podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH (súvis s nehnuteľnosťou) alebo podľa základného pravidla podľa § 15 ods. 1 alebo 2 zákona o DPH, je potrebné posúdiť, či pri skladovacej službe dochádza len k pasívnemu prenechaniu nehnuteľnosti, alebo jej časti na užívanie, alebo dochádza k aktívnej činnosti. Pretože pri skladovacej službe nedochádza len k pasívnemu prenechaniu nehnuteľnosti, alebo jej časti na užívanie, ale dochádza k aktívnej činnosti, je zrejmé, že vzťah medzi skladovacími službami a skladom ako nehnuteľnosťou nie je dostačujúci na vyhodnotenie, že skladovacie služby sú služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť. To znamená, že miesto dodania služby skladovania sa určí podľa § 15 zákona o DPH.
Od roku 2019 sa významným spôsobom mení zdaňovanie v prípade dodania a nájmu nehnuteľností, ktoré upravuje § 38 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p., a to najmä s cieľom zabrániť zneužívaniu uplatňovania odpočtov dane pri dodaní a nájme nehnuteľností určených na bývanie.
Ak nie sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH, zdaneniu podlieha nielen dodanie novej stavby, ak neuplynie 5 rokov od jej prvej kolaudácie alebo prvého užívania, ale aj dodanie staršej stavby, pri ktorej došlo k zmene účelu používania stavby po vykonaní stavebných prác za podmienky, že náklady na stavebné práce predstavovali najmenej 40 % hodnoty stavby pred začatím stavebných prác a tiež dodanie zrekonštruovanej stavby, pri ktorej došlo k podstatnej zmene podmienok jej doterajšieho užívania po vykonaní stavebných prác za podmienky, že stavebné práce predstavovali najmenej 40 % z hodnoty stavby pred začatím prác. Osobitne sú upravené podmienky oslobodenia od dane pri dodaní jednotlivého bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru v§ 38 ods. 7 zákona o DPH.
Jeden z kľúčových pojmov z hľadiska dokazovania je tzv. dôkazné bremeno. Tým sa rozumie zodpovednosť účastníka konania (či už navrhovateľa alebo odporcu) za to, že jeho tvrdenia budú v súdnom konaní skutočne preukázané a nebude tak rozhodnuté v jeho neprospech vtedy, keď určitá skutočnosť nemôže byť bez ďalšieho preukázaná (súd tak o nej nemôže dospieť k jednoznačnému záveru).
#
tags: #dokazovanie #využívania #nehnuteľnosti #na #podnikanie