
Striedavá starostlivosť o dieťa je inštitút, ktorý nadobúda na Slovensku čoraz väčší význam. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na striedavú starostlivosť, s dôrazom na znalecké dokazovanie a proces s ňou spojený.
Inštitút striedavej osobnej starostlivosti bol do slovenského právneho poriadku zavedený zákonom č. 217/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine s účinnosťou od 1. júla 2010. Táto zmena legislatívy reagovala na potrebu zabezpečiť dieťaťu právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom aj po rozvode alebo rozchode.
O úprave práv a povinností k maloletým deťom sa rozhoduje nielen v konaní o rozvod, ale aj v samostatnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých. Súd v konaní o rozvod manželstva zo zákona upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. V zmysle § 176 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok je upravená procesná lehota na rozhodnutie súdu v samostatnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých, a to najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania. Lehota na rozhodnutie je kratšia najmä z dôvodu, aby nedošlo k odcudzeniu sa dieťaťa od druhého rodiča. Bezodkladne po začatí konania súd začne vykonávať úkony na vykonanie dôkazov a len ak z vážnych dôvodov a objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy, toto konanie sa môže predĺžiť.
Súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Striedavú osobnú starostlivosť si rodičia môžu upraviť formou dohody o výkone rodičovských práv a povinností, ktorú predložia súdu na schválenie, inak nie je vykonateľná alebo súd o striedavej osobnej starostlivosti môže rozhodnúť aj sám, ak sú splnené zákonné podmienky.
Prečítajte si tiež: Výskum o striedavej starostlivosti
Vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sú súdy povinné prihliadať najmä na záujem maloletého dieťaťa. Dieťa má právo byť vypočuté v každom súdnom konaní, na ktorom prejaví svoje stanovisko k otázkam, ktoré sa ho bezprostredne dotýkajú buď priamo, prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu. Na názory maloletého dieťaťa súd prihliada s ohľadom na jeho vek, rozumovú a citovú vyspelosť. Povinnosťou súdu je rešpektovať zásadu vyjadrenú v čl. 18 ods. 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, podľa ktorej majú rodičia spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
Vhodnosť, či nevhodnosť zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti závisí od viacerých faktorov, ktorými sú napr. citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilita budúceho výchovného prostredia a schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
O citových väzbách dieťaťa možno objektívne hovoriť, ak dieťa žije s oboma rodičmi, lebo pokiaľ žije len s jedným rodičom, jeho vôľa môže byť mierne formovaná týmto rodičom. Vývinovými potrebami dieťaťa sú myslené nielen základné materiálne podmienky pre život ako napr. stravovanie, bývanie, zdravotné ošetrenie, ale i rozvoj osobnosti dieťaťa, teda schopnosti rodiča budovať v živote dieťaťa základné zásady morálky, úctu k ľuďom, empatiu, zmysel pre česť a spravodlivosť, a pod.
Právo dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom má byť zachované, inak by mohlo dôjsť k pretrhnutiu citového puta dieťaťa k niektorému rodičovi, čo vedie k jeho narušeniu základnej životnej istoty a popudzovanie proti druhému rodičovi, k poškodeniu psychického vývoja dieťaťa. Vzájomná komunikácia medzi rodičmi sa na prvý pohľad nemusí zdať ako jeden z najdôležitejších faktorov, ktoré musia súdy brať do úvahy pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti.
Pri striedavej osobnej starostlivosti rodičia spolu nekomunikujú iba o odovzdávaní dieťaťa, ale aj o jeho zdravotnom stave, školských a mimoškolských aktivitách, i aktívnom prežívaní voľného času. Informačnú povinnosť rodičov medzi sebou navzájom väčšinou rozhodnutia súdu priamo neupravujú, avšak v prípade, že už počas rozhodovania je jasné, že by mohlo dôjsť k jej nedodržiavaniu, mali by súdy pri svojom rozhodovaní upraviť aj túto informačnú povinnosť. Pri striedavej osobnej starostlivosti sú rodičia nútení vzájomne kooperovať a komunikovať, pretože pri jej nefungovaní je stále reálna možnosť, že dieťa môže byť následne zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov.
Prečítajte si tiež: Vzor striedavej starostlivosti
Obaja rodičia pri zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti musia dbať o to, aby si dieťa riadne plnilo svoju povinnú školskú dochádzku, robilo si domáce úlohy, zdravo sa stravovalo, dbalo o osobnú hygienu a malo zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Súd by mal skúmať interakciu maloletého dieťaťa aj k ďalším osobám, s ktorými bude dieťa žiť v spoločnej domácnosti. Veľmi dôležité je presne špecifikovať a zvážiť, kde bude miesto odovzdania maloletého dieťaťa.
Okrem všetkých vyššie uvedených okolností musí mať súd, ktorý rozhoduje o zverení dieťaťa k dispozícií aj údaje od rodičov, ako chcú upraviť osobitnú starostlivosť o maloleté dieťa počas sviatkov a prázdnin. Veľmi dôležitý pri striedavej osobnej starostlivosti je aj interval striedania si dieťaťa. Tento interval by mal byť samozrejme ovplyvnený aj vekom dieťaťa, ktoré vyžaduje v každom veku iný režim dňa.
Znalecké dokazovanie zohráva v konaniach o striedavej starostlivosti kľúčovú úlohu. Znalecký posudok, vypracovaný odborníkom z oblasti psychológie alebo pedagogiky, poskytuje súdu dôležité informácie o vzťahoch medzi dieťaťom a rodičmi, o osobnostných predpokladoch rodičov na výchovu a starostlivosť o dieťa, ako aj o prípadných rizikách, ktoré by mohli ohroziť vývoj dieťaťa.
Znalecký posudok by mal byť objektívny, nestranný a založený na odborných poznatkoch. Znalec by mal pri vypracovaní posudku vychádzať z dôkladného preskúmania všetkých relevantných skutočností, vrátane rozhovorov s dieťaťom, rodičmi a ďalšími osobami, ktoré sa o dieťa starajú.
Súd nie je znaleckým posudkom viazaný, avšak spravidla sa od neho neodchyľuje, ak nie sú na to závažné dôvody. Ak má súd pochybnosti o správnosti znaleckého posudku, môže nariadiť vypracovanie revízneho posudku iným znalcom.
Prečítajte si tiež: Práva rodičov
Proces rozhodovania o striedavej starostlivosti je upravený v zákone o rodine a v Občianskom súdnom poriadku. Konanie začína na návrh jedného z rodičov alebo na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Súd v konaní zisťuje všetky relevantné skutočnosti, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie o striedavej starostlivosti. Súd vypočúva rodičov, dieťa (ak je to s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť vhodné), prípadne aj ďalšie osoby, ktoré sa o dieťa starajú. Súd vykonáva aj ďalšie dôkazy, ako napríklad znalecké posudky, správy orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, a pod.
Na základe zistených skutočností súd rozhodne o tom, či zverí dieťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov. Pri rozhodovaní súd prihliada predovšetkým na záujem dieťaťa.
Inštitút striedavej osobnej starostlivosti má aj určité negatíva. Ako príklad uvedieme názor verejnosti, že dieťa v striedavej osobnej starostlivosti bude zmätené a nebude pociťovať skutočný domov ani u otca, ani u matky, aj napr. fakt, že jeden z rodičov ho dokáže materiálne lepšie zabezpečiť ako druhý rodič, čo spôsobí množstvo konfliktov medzi rodičmi navzájom i vo vzťahu k dieťaťu. Často sa stretávame s otázkou, prečo dieťa musí trpieť tým, že nemá len jeden domov, ale dva, pričom nikde sa v skutočnosti necíti byť doma.
Za najväčšiu chybu po rozvode považujeme, ak sa jeden z rodičov snaží o to, aby dieťa toho druhého rodiča úplne vyčlenilo zo svojho života a tak sa stáva striedavá osobná starostlivosť aj z pohľadu verejnosti ako nežiaduca. Ak dieťa odmieta druhého rodiča, zvyčajne je to zapríčinené manipuláciou druhým rodičom.
Množstvo otcov je nespokojných s vykonateľnosťou rozhodnutí na Slovensku. Matky im upierajú právo stretávať sa so svojím dieťaťom, neplnia rozhodnutia súdov o určenom styku, čo vedie k častým obštrukčným konaniam a odmietaniu odovzdať dieťa otcovi. Rodič používa dieťa ako prostriedok pomsty voči druhému rodičovi, čo negatívne vplýva na samotné dieťa, čoho dôsledkom sú rôzne jeho psychické problémy a zmeny správania.
Ako príklad uvedieme rozhodnutie Okresného súdu v Trnave vo veci rozvodu manželstva a o úprave práv a povinností rodičov o maloleté dieťa. Navrhovateľ sa domáhal, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov a aby dieťa zveril do striedavej osobnej starostlivosti. Obaja rodičia súhlasili so striedavou osobnou starostlivosťou a na pojednávaní uzatvorili dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktorú súd schválil v nasledovnom znení: „Maloletý sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že budú zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v týždenných intervaloch a to vždy od piatku od 14.00 hod. párneho kalendárneho týždňa bude v osobnej starostlivosti u odporkyne a od piatku od 14.00 hod. nepárneho kalendárneho týždňa bude v osobnej starostlivosti u navrhovateľa. Navrhovateľ je povinný maloleté dieťa v stanovenom čase prevziať v bydlisku odporkyne a odporkyňa je povinná maloleté dieťa v stanovenom čase prevziať v bydlisku navrhovateľa. Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho pripraviť. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Rodičia sú povinní uhrádzať bežné potreby maloletého tretím osobám každý v jednej polovici. Súd výživné neurčuje.“
tags: #striedavá #starostlivosť #znalecké #dokazovanie #proces