Dôkazové bremeno pri neoprávnenom užívaní

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou dôkazového bremena v prípadoch neoprávneného užívania, pričom vychádza z právnych viet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a relevantnej legislatívy. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť a objasniť, kto a čo musí preukázať v sporoch týkajúcich sa neoprávneného užívania majetku.

Všeobecné princípy dôkazného bremena

V civilnom sporovom konaní platí základná zásada, že navrhovateľa (žalobcu) zaťažuje dôkazné bremeno preukázať všetky skutočnosti, z ktorých vyvodzuje svoje právo alebo nárok. Naopak, odporca (žalovaný) je povinný preukázať skutočnosti, ktoré jeho tvrdenia vyvracajú alebo oslabujú.

Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.) je možné žalobným návrhom uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania súdu, má naliehavý právny záujem. Tento bude spravidla daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, a ak právne postavenie navrhovateľa by bez takéhoto určenia bolo neisté.

Dôkazné bremeno pri odporovaní právnemu úkonu

V prípadoch, keď veriteľ odporuje právnemu úkonu dlžníka podľa § 42a Občianskeho zákonníka, má voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech, právo na náhradu v peniazoch, ak sa uňho nenachádza vec nadobudnutá týmto úkonom. Ak nadobúdateľ vec pôvodne patriacu dlžníkovi predal tretej osobe, nie je dobre možné považovať uspokojenie pohľadávky z toho čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a veriteľ má voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech, len právo na náhradu (§ 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 30. júla 1997.) Veriteľ sa v takomto prípade v ďalšom konaní voči ďalšiemu nadobúdateľovi nemôže úspešne domáhať ani určenia neplatnosti kúpnej zmluvy.

Dôkazné bremeno pri určovacích žalobách

V kontexte určovacích žalôb, podľa ustanovenia § 80 písm. c) O. s. p., žalobca musí preukázať nielen existenciu právneho vzťahu alebo práva, ale aj naliehavý právny záujem na takomto určení. Naliehavý právny záujem je daný najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo právne postavenie žalobcu neisté a nemôže sa domáhať priamo plnenia.

Prečítajte si tiež: Právne riešenia pri stavbe na cudzom

Dôkazné bremeno a ochrana majetku verejnoprávnych inštitúcií

Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal stanovisko, že verejnoprávna inštitúcia môže podať žalobu o určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu (§ 39 OZ) kedykoľvek. Súd nenachádza žiaden zákonom identifikovaný dôvod znevýhodňovať verejnoprávnu inštitúciu vo vzťahu k ochrane jej majetku. Zákonodarca prípadnú pasivitu verejnoprávnej inštitúcie v tomto smere spojil s možnou ingerenciou prokurátora, čo však v žiadnom prípade nemožno vykladať tak, že verejnoprávna inštitúcia by mala mať menšiu možnosť ochrany, než iný vlastník.

Dôkazné bremeno v kontexte obchodného zákonníka

V obchodných vzťahoch je dôkazné bremeno upravené Obchodným zákonníkom. Napríklad, pri sprostredkovaní (§ 644 Obchodného zákonníka) vzniká nárok sprostredkovateľa na províziu jedine vtedy, ak je pričinením sprostredkovateľa uzavretá zmluva medzi záujemcom a treťou osobou, ktorá je predmetom sprostredkovania. Ak k uzavretiu sprostredkúvanej zmluvy nedôjde, nárok na províziu podľa predmetného ustanovenia nevznikne.

Dôkazné bremeno pri nadobúdaní vlastníctva vydržaním

V kontexte nadobúdania vlastníctva vydržaním, je potrebné rozlišovať právnu úpravu platnú v čase vstupu do držby a v čase rozhodovania súdu. V Občianskom zákonníku v znení platnom v čase vstupu žalobcu do držby pozemku bol rozsah subjektov vydržania obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1. januára 1992, boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 01. januárom 1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s dobou po 01. januári 1992.

Dôkazné bremeno a spotrebiteľské zmluvy

Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách (§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka - OZ). Zákonodarca v Občianskom zákonníku ukladá povinnosť predajcovi, resp. poskytovateľovi služby tak, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"), ustanoviac, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, pričom zákonodarca za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považuje tie, ktoré sú uvedené v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Dôkazné bremeno pri konaní bez príkazu

„Konanie bez príkazu“ (negotiorum gestio), ktoré je upravené v § 742 až § 746 Občianskeho zákonníka, je inštitútom občianskeho práva hmotného a v Občianskom zákonníku je zaradené medzi záväzkové právne vzťahy. Konanie bez príkazu spočíva v obstaraní cudzej záležitosti bez toho, aby ten, kto takto koná, mal na to oprávnenie. Pokiaľ niekto nemá oprávnenie zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných osôb na základe určitej zmluvy alebo iného práva, podľa § 3 nesmie zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných osôb. Výnimku z tejto všeobecnej zásady upravuje § 742, ktorý umožňuje takýto zásah, ak ide o odvrátenie hroziacej škody.

Prečítajte si tiež: Vecné bremeno: Sprievodca

Prečítajte si tiež: Postup pri zápise vecného bremena

tags: #dokazove #bremeno #neopravnene #uzivanie