
Článok 65 Zákonníka práce predstavuje významnú časť pracovného práva, ktorá upravuje dôležité aspekty pracovnoprávnych vzťahov. Táto analýza sa zameriava na podrobné preskúmanie a interpretáciu tohto článku, pričom zohľadňuje relevantné nariadenia a vyhlášky, ktoré s ním súvisia. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov v kontexte tohto článku.
Zamestnanec má nárok na dovolenku za podmienok uvedených v § 13 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Ak pracovný pomer trvá dlhšie ako polovicu mesiaca, zamestnancovi vzniká nárok na jednu dvanástinu dovolenky za každý kalendárny mesiac trvania pracovného pomeru (§ 105 ods. 1).
Dovolenka sa kráti za neospravedlnenú absenciu. Za každý neospravedlnený deň sa dovolenka kráti o jeden až tri dni. Ak zamestnanec neodpracoval pre neospravedlnenú absenciu viac ako 100 pracovných dní, môže mu byť dovolenka skrátená o jednu dvanástinu za každých 21 neodpracovaných dní.
Počas závodnej dovolenky je zamestnávateľ povinný prideliť zamestnancovi náhradnú prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii. Ak zamestnávateľ nepridelí zamestnancovi náhradnú prácu, zamestnancovi patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku, najviac však za jeden týždeň.
Zo mzdy sa najprv zrazí daň zo mzdy. Ďalšie zrážky sa vykonávajú v súlade s ustanoveniami o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy.
Prečítajte si tiež: Správny postup pri dodatku ku kúpnej zmluve
Ak sa vykonávajú zrážky zo mzdy zamestnanca, nový platca mzdy je povinný zachovať tieto zrážky. Pôvodný platca mzdy je povinný informovať nového platcu o vykonávaných zrážkach a o pohľadávkach, na ktoré sa zrážky vzťahujú.
Priemerný zárobok sa zisťuje k 1. januáru kalendárneho roka. Rozhodujúcim obdobím je predchádzajúci kalendárny rok. Ak zamestnanec neodpracoval celý predchádzajúci kalendárny rok, priemerný zárobok sa zisťuje k 1. dňu mesiaca, v ktorom sa zisťuje. Ak zamestnanec neodpracoval ani toto obdobie, je potrebné zistiť priemerný zárobok inak, podľa § 31 ods. 2 písm. b) a c) a § 31 ods. 3 Zákonníka práce.
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno pri dôležitých osobných prekážkach v práci. Medzi tieto prekážky patrí napríklad úmrtie rodinného príslušníka, svadba, narodenie dieťaťa a sťahovanie.
Rozsah pracovného voľna závisí od konkrétnej prekážky. Napríklad pri sťahovaní do inej obce má zamestnanec nárok na pracovné voľno najviac na dva dni.
Pri úmrtí rodinného príslušníka sa poskytne pracovné voľno len jednému z rodinných príslušníkov.
Prečítajte si tiež: Ako inflačná doložka chráni vaše financie
Ak zamestnanec utrpí úraz pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ňou, má nárok na odškodnenie. To platí aj pre zamestnancov, ktorí utrpia úraz pri plnení úloh v záujme spoločnosti, napríklad v spotrebných družstvách.
Organizácia je povinná zabezpečiť bezpečné a zdraviu neškodné pracovné podmienky. Ak organizácia túto povinnosť poruší a zamestnancovi vznikne škoda, je povinná ju nahradiť.
Niektoré rozhodnutia zamestnávateľa, napríklad v oblasti pracovného pomeru a mzdového zaradenia, si vyžadujú predchádzajúce prerokovanie so závodným výborom.
Ak sa zistí schodok na zverených hodnotách, zamestnanec zodpovedá za tento schodok, ak ho spôsobil. Výška náhrady škody nesmie presiahnuť sumu 5000 Kčs.
Ak zamestnávateľ vie o tehotenstve zamestnankyne a nepožiada o jej skončenie pracovného pomeru, nemôže neskôr ukončiť pracovný pomer z dôvodu tehotenstva.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o osvedčovacej doložke na splnomocnenie
S účinnosťou tohto nariadenia sa zrušujú niektoré predchádzajúce predpisy, napríklad vyhláška č. 158/1970 Zb. o usmerňovaní mzdového vývoja a o zásadách odmeňovania práce.