- Kontaktujte nás / Centrála:
- 047 / 5511 200
- [email protected]
Vyvlastnenie pozemku obcou: Podmienky a právne aspekty
Úvod
Vyvlastnenie pozemku obcou je citlivá téma, ktorá sa dotýka vlastníckych práv jednotlivcov a zároveň verejného záujmu. Tento článok sa zameriava na podmienky vyvlastnenia, právne aspekty a možnosti obrany pre vlastníkov pozemkov, ktorých sa vyvlastnenie týka. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, vychádzajúc zo slovenskej legislatívy a reálnych situácií.
Vlastnícke právo a jeho obmedzenia
Vlastnícke právo je jedným zo základných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Avšak, toto právo nie je absolútne a môže byť obmedzené v prípadoch, keď to vyžaduje verejný záujem. Jedným z takýchto obmedzení je aj vyvlastnenie.
Vlastnícke právo možno bez súhlasu vlastníka obmedziť len vo vyvlastňovacom konaní. V zmysle § 108 ods. 1 stavebného zákona, tak možno urobiť len pre potreby uskutočnenia stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, ktoré sú uvedené v odseku 2).
Zákon o obecnom zriadení a majetok obce
Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov upravuje postavenie obce ako samostatného územného samosprávneho a správneho celku. Obec je právnickou osobou, ktorá samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.
Podľa § 8 zákona o obecnom zriadení majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce a majetkové práva obce. Majetok obce slúži na plnenie úloh obce a má sa zveľaďovať a zhodnocovať.
Prečítajte si tiež: Rozvod a financie
Podmienky vyvlastnenia
Vyvlastnenie je krajný prostriedok, ktorý môže byť použitý len vtedy, ak nie je možné dosiahnuť účel iným spôsobom. Podmienky vyvlastnenia sú prísne stanovené zákonom a musia byť kumulatívne splnené:
Verejný záujem: Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len vo verejnom záujme. Verejný záujem je definovaný ako potreba uskutočniť stavbu alebo opatrenie, ktoré slúži na uspokojovanie potrieb spoločnosti. Verejný záujem určujú dávno pred začatím vyvlastňovacieho konania svojim rozhodnutím najmä poslanci obecného zastupiteľstva pri schvaľovaní územného plánu, kedy musia rozhodnúť a pomenovať pre ktoré stavby a činnosti na území obce je možné majetok tretích osôb vyvlastniť - tzv. verejnoprospešné stavby. Táto časť územného plánu sa musí vyhlásiť všeobecne záväzným nariadením (VZN) obce a zverejniť. Právny rámec činnosti obecného zastupiteľstva stanovuje zákon o obecnom zriadení. Podobnú právomoc má aj zastupiteľstvo vyššieho územného celku pri vyhlasovaní verejnoprospešných stavieb. V určitých prípadoch aj vláda SR, napríklad pri vyhlasovaní tzv. významných investícií.
Zákonný základ: Vyvlastnenie musí byť založené na zákone. Právnym základom pre vyvlastnenie je najmä stavebný zákon a zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb.
Nevyhnutnosť: Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. To znamená, že obec musí preukázať, že vyvlastnenie je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa a že nie je možné dosiahnuť tento cieľ iným, menej invazívnym spôsobom.
Primeraná náhrada: Za vyvlastnenie musí byť poskytnutá primeraná náhrada. Náhrada sa určuje na základe znaleckého posudku a zohľadňuje trhovú hodnotu pozemku alebo stavby. Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky.
Prečítajte si tiež: Školská sociálna práca na Slovensku
Vyvlastňovacie konanie
Vyvlastňovacie konanie je správne konanie, ktoré sa začína na návrh obce. V konaní sa skúma, či sú splnené všetky zákonné podmienky pre vyvlastnenie. Ak sú podmienky splnené, vyvlastňovací orgán vydá rozhodnutie o vyvlastnení.
Výsledkom vyvlastňovacieho konania môže byť po splnení všetkých zákonných podmienok vydanie rozhodnutia o vyvlastnení. Ak vyvlastňuje obec, tak rozhodnutie podpisuje starosta. Ak vyvlastňuje špeciálny stavebný úrad, tak rozhodnutie podpisuje vedúci tohto špeciálneho stavebného úradu. V zásade platí, že krajský stavebný úrad (ako špeciálny stavebný úrad) vyvlastňuje pre: výstavbu a správu diaľníc, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa osobitných predpisov, uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov. Ostatné vyvlastňovacie konania prebiehajú na obci. Podmienky vyvlastnenia určuje najmä: Ústava Slovenskej republiky (najmä čl. 20), Listina základných práv a slobôd (čl. 11 ods. 4). Proces vyvlastňovacieho konania a upresnenie niektorých podmienok vyvlastnenia podrobnejšie vymedzuje: Stavebný zákon, Správny poriadok a podružne aj ďalšie právne predpisy, ktoré je vhodné poznať ak je pochybnosť o správnosti a zákonnosti vyvlastnenia.
Práva a možnosti vlastníka pozemku
Vlastník pozemku, ktorého sa vyvlastnenie týka, má v konaní rozsiahle práva. Má právo:
- Byť informovaný o vyvlastňovacom konaní.
- Navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim.
- Podať odvolanie proti rozhodnutiu o vyvlastnení.
- Žiadať súdne preskúmanie rozhodnutia o vyvlastnení.
Ak vlastník pozemku nesúhlasí s vyvlastnením, má možnosť podať námietky. V námietkach môže namietať splnenie podmienok vyvlastnenia, výšku náhrady alebo iné skutočnosti, ktoré súvisia s vyvlastnením.
Vyvlastnenie pozemku pre prístup k vodnému zdroju
Vráťme sa k úvodnej otázke, či má obec právo vyvlastniť pozemok za účelom prístupu k vodnému zdroju. V tomto prípade je potrebné posúdiť, či je prístup k vodnému zdroju vo verejnom záujme. Ak ide o podzemný prameň, ktorý nie je verejným zdrojom pitnej vody, je otázne, či je vyvlastnenie opodstatnené.
Prečítajte si tiež: Obmedzenia predčasného dôchodku
Bez zápisu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez pozemok do katastra nehnuteľností, sa nikto nemôže bez súhlasu vlastníka na ňom pohybovať. Napriek tomu sa odporúča označiť tabuľou pozemok ako súkromný.
Príklady z praxe
Cesta cez pozemok
Obec chce vyvlastniť od vlastníka 4 metre po dĺžke 20 metrov pozemku na zriadenie cestnej komunikácie, ktorá je už v územnom pláne. V tomto prípade je dôležité, aby obec preukázala, že vyvlastnenie je nevyhnutné na zrealizovanie cestnej komunikácie v súlade s územným plánom. Ak vlastník nesúhlasí s rozsahom vyvlastnenia, má možnosť podať námietky a pokúsiť sa dohodnúť s obcou o menšom rozsiahu vyvlastnenia.
Bytový dom na stavebnom pozemku
Obec má záujem postaviť bytový dom na stavebnom pozemku, ktorý vlastní súkromná osoba. V tomto prípade nie je vlastník povinný na ponuku obce pristúpiť. Vyvlastnenie je možné len na základe zákona a v prípadoch, ktoré zákon výslovne uvádza, a za podmienok stanovených zákonom, pričom musí byť zaručená náhrada vo forme spravodlivej sumy.
Problémy s urbárskymi pozemkami
Obec vlastní 95 % urbárskych pozemkov, ktoré odkúpila, a nachádzajú sa na nich inžinierske siete a príjazdy k pozemkom z ulice. V tomto prípade, ak štyria vlastníci odmietajú predať zvyšné percentá a bránia v rozvoji obce, je možné riešiť situáciu dohodou o vecnom bremene prejazdu, výjazdu a o pripojení na inžinierske siete. Ak dohoda nie je možná, súd môže zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu.
Majetkovoprávne usporiadanie pozemkov pod cestami
Slovenské obce a mestá sa dlhodobo boria so situáciou, keď stavby ciest vo vlastníctve a v správe obcí sú postavené na pozemkoch iných osôb. Tento stav „zdedili“ ako dôsledok historického vývoja a recepcie právnych poriadkov uhorského obyčajového práva a socialistického práva.
Ministerstvo spravodlivosti SR preto pripravilo návrh novely zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), ktorým sa s účinnosťou od 1. júna 2021 prekluzívna lehota na majetkovoprávne usporiadanie predlžuje o ďalších 10 rokov, a to do 31. decembra 2030.