Dôverná zmluva medzi mníchom a diablom v historickom kontexte

Úvod

Dielo Dôverná zmluva medzi mníchom a diablom od Juraja Fándlyho je významným dielom slovenskej osvietenskej literatúry. V tomto článku sa pozrieme na historické fakty, ktoré formovali toto dielo a jeho autora, a preskúmame jeho odkaz v kontexte slovenskej kultúry.

Juraj Fándly: Kňaz, národný buditeľ a osvietenec

Juraj Fándly (1750-1811) bol katolícky kňaz, národný buditeľ a osvietenec, ktorý pôsobil v období, keď sa na Slovensku začali prebúdzať národné snahy a myšlienky. Jeho tvorba bola ovplyvnená osvietenskými ideálmi a zameriavala sa na šírenie vzdelanosti a zlepšenie života roľníckeho ľudu. Fándly písal v bernolákovčine, čo bol prvý pokus o kodifikáciu spisovnej slovenčiny. Jeho diela boli jasné, konkrétne a určené pre jednoduchých čitateľov.

Dúverná zmluva medzi mníchom a diablom: Satirický pohľad na spoločnosť

Dúverná zmluva medzi mníchom a diablom je vedecko-satirická rozprava vo forme dialógu medzi mníchom Atanáziom a diablom Titinillom. V tomto diele Fándly kritizuje žobravé mníšske rády a ich snahu o hromadenie majetku na úkor vzdelávania národa. Obviňuje kňazov, že radšej udržiavajú ľud v nevedomosti, len aby si udržali svoju prestíž.

Historický kontext diela

Dielo vzniklo v období osvietenstva, ktoré bolo charakteristické kritikou spoločenských nedostatkov a snahou o zlepšenie života ľudí prostredníctvom vzdelania a rozumu. Fándlyho kritika mníšskych rádov a kňazov bola odrazom týchto osvietenských ideálov. Zároveň, je to prvé dielo napísané v bernolákovčine, čím autor prispel k rozvoju a upevneniu tohto nového spisovného jazyka.

Vplyv jozefínskych reforiem

Fándly podporoval cirkevné reformy Jozefa II., ktoré mali za cieľ obmedziť vplyv cirkvi a zlepšiť jej fungovanie. Jeho kritika mníšskych rádov bola v súlade s týmito reformami, ktoré sa snažili o zefektívnenie cirkevnej správy a zlepšenie vzdelávania kňazov.

Prečítajte si tiež: Zmluva s diablom v histórii

Bernolákovčina a národné obrodenie

Anton Bernolák uzákonil v roku 1787 spisovnú slovenčinu na základe západoslovenského nárečia z okolia Trnavy. Fándlyho tvorba v bernolákovčine prispela k šíreniu tohto nového spisovného jazyka a k rozvoju slovenskej literatúry. Prvým závažným krokom ku kodifikácii spisovnej slovenčiny bolo vydanie diela Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách, v ktorom vychádza z foneticko-fonologických princípov. Prvou učebnicou pre slovenské školy bola Slovenská gramatika. Bernolákovčina ako spisovný jazyk však neuspokojila všetkých Slovákov, používali ju katolíci, kým evanjelici používali naďalej biblickú češtinu. Ďalším významným dielom bol 5-jazyčný Slovár.

Ďalšie diela Juraja Fándlyho

Okrem Dôvernej zmluvy medzi mníchom a diablom napísal Fándly aj ďalšie diela, ktoré sa zameriavali na praktické rady pre roľníkov a na šírenie vzdelanosti:

• Pilní domajší a poľní hospodár
• Zelinkár
• Slovenský včelár
• Ovčár

Tieto diela boli určené pre širokú verejnosť a mali za cieľ zlepšiť život roľníckeho ľudu prostredníctvom praktických rád a vzdelávania.

Porovnanie chápania človeka v jednotlivých epochách a demokratizačné tendencie v rozvoji literatúry

Antická literatúra

V antickej literatúre je hrdina spätý s prírodou a má pre neho význam pozemský život. Úlohu zohrávajú bohovia, ktorí majú ľudské vlastnosti, a človek je voči nim bezmocný. Homér v Iliade a Odysei zobrazuje hrdinov, ktorí sa vyznačujú mimoriadnymi vlastnosťami a na ktorých pôsobia bohovia. Sofokles v Antigone predstavuje hrdinku, ktorá je odvážna, hrdá a spravodlivá a je ochotná dať svoj život za česť otca.

Stredoveká literatúra

V stredovekej literatúre sa zdôrazňovali kresťanské cnosti. Hrdinom bol svätec, ktorého život bol opradený zázrakmi a idealizáciou. V svetskej literatúre bol hrdinom zidealizovaný bojovník, šľachtic alebo rytier, ktorý bol odvážny, oddaný pánovi a ochranca ženy.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Humanizmus a renesancia

Humanizmus a renesancia priniesli obrodu antiky a zdôrazňovali zmyslové poznanie, význam jednotlivca, demokratizačné tendencie, racionalizmus, senzualizmus a individualizmus. Človek mal právo na plné prežitie života. Shakespeare v Hamletovi predstavuje renesančného hrdinu, ktorý chce spravodlivosť a verí vo veľké myšlienky a čisté ľudské vzťahy, ale styk s drsnou skutočnosťou v ňom vyvoláva sklamanie a pesimizmus.

Barok

Barok bol charakteristický protireformačnými bojmi, sociálnym útlakom, beznádejou, bezmocnosťou, zúfalstvom a vierou v nadpozemský život. V literatúre sa prejavovala emocionálnosť, patetickosť, pesimizmus a viera v nadpozemský svet.

Klasicizmus

Klasicizmus vychádzal z racionalizmu a viery v rozum. Človek bol ochotný vymeniť čokoľvek na svete za peniaze, ktoré boli pre neho dôležitejšie ako rodina a šťastie. Majetok bol božstvom, pre ktoré bol mešťan tyranom svojho okolia.

Romantizmus

Romantizmus bol charakteristický pocitom samoty, pesimizmu, rozporom medzi hrdinom a spoločnosťou, rozporom medzi snom a skutočnosťou a protikladmi v harmónii. Hlavnými postavami boli ľudia z najnižších vrstiev, ktorí nemohli uskutočniť svoje sny a často v zápase o ich uskutočnenie zahynuli.

Realizmus

Realizmus zobrazoval postavy zo všetkých spoločenských vrstiev a všedný život na základe vlastných skúseností. Autori zostávali v prítomnosti a zobrazovali konflikty vyplývajúce zo zákona moci peňazí. Ľudia boli produktom prírody.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Literárna moderna

Literárna moderna bola charakteristická rozvojom poézie a samotárskej hlavnej postavy, ktorá bola v konflikte so spoločnosťou. Pocity boli zobrazované cez symboly. Lyrický hrdina prežíval pocit bezmocnosti, pesimizmu, nihilizmu a individualizmu.

Medzivojnová literatúra

Medzivojnová literatúra bola ovplyvnená stratou ilúzií po vojne. Postavy sa aktívne zúčastňovali bojov, prežívali dezilúziu a sklamanie a užívali život naplno.

Literárna tvorba autorov, ktorí žili a tvorili na území dnešného okresu Považská Bystrica

Jozef Ignác Bajza (Predmier)

Jozef Ignác Bajza bol predstaviteľ prózy osvietenstva a zakladateľ novodobej slovenskej krásnej prózy. Jeho román René mládenca príhodi a skúsenosťi je satirickým obrazom spoločenských pomerov z konca 18. storočia. Bajza kritizuje poverčivosť, žobráctvo, alkoholizmus, bitky, žobravých mníchov a márnotratnosť šľachty.

Vladimír Roy (Púchov)

Vladimír Roy bol evanjelický farár a predstaviteľ literárnej moderny. Jeho tvorba bola ovplyvnená symbolizmom a impresionizmom. V básnickej zbierke Keď miznú hmly vyjadruje skľúčenosť, beznádej a nespokojnosť so životom. V revolučnej básni Carmaagnolet mocnému streštencovi burcuje ľud do vzbury a verí v lepšiu budúcnosť a slobodu.

Dominik Tatarka (Plevník)

Dominik Tatarka bol spisovateľ, scenárista a profesor. Jeho novela Panna zázračnica obsahuje prvky nadrealizmu a alegoricky odsudzuje režim. Autobiografické črty sa objavujú v diele Prútené kreslá.

Peter Jilemnický (Kostolec)

Peter Jilemnický bol predstaviteľ socialistického realizmu. Jeho román Víťazný pád s črtami psychologického románu sa odohráva na Kysuciach. Zbierka noviel Kompas v nás obsahuje myšlienky o ľudskom šťastí a podmienkach jeho dosiahnutia.

Jozef Gregor Tajovský

Jozef Gregor Tajovský bol predstaviteľ kritického realizmu. Vo svojej tvorbe sa venoval téme dedinského života a sociálnej kritike. V starootcovskom cykle poviedok Do konca a Omrvinky zobrazuje sociálne problémy dedinského človeka. V zbierke poviedok Besednice kritizuje alkohol, zaostalosť, konzervatívnosť a poverčivosť.

Hugolín Gavlovič (Pruské)

Hugolín Gavlovič bol autor didakticko-reflexívnej veršovanej skladby Valaská škola mravúv stodola. Cieľom diela bolo dať čitateľovi bohatstvo mravných ponaučení a praktických rád o najrozmanitejších veciach a životných otázkach na základe náboženských a občianskych morálnych zásad. Gavlovič odsudzuje vlastizradu, opilstvo a vojnu.

Ján Baltazár Magin (Dubnica)

Ján Baltazár Magin bol predstaviteľ predbernolákovského obdobia. V diele Ostne …alebo obrana vyzdvihuje Cyrilometodejskú tradíciu, občiansku slobodu Trenčanov a hovorí o rovnoprávnosti Trenčanov, Slovákov a Slovanov.

Staroslovienska literatúra a jej ohlas v slovenskej národnej kultúre

Staroslovienska literatúra vznikla v období Veľkej Moravy vďaka pôsobeniu Konštantína a Metoda. Títo vierozvestci zostavili prvé slovanské písmo - hlaholiku, založili prvý slovanský literárny jazyk - staroslovienčinu a vytvorili prvú slovanskú prekladovú a pôvodnú literatúru.

Prekladová literatúra

Konštantín a Metod preložili sväté Písmo, kázne a modlitby do staroslovienčiny. Tieto preklady sa však nezachovali v pôvodnej podobe, ale len v odpisoch ich žiakov z 10. a 11. storočia.

Pôvodná literatúra

Konštantín napísal Proglas, ktorý je veršovaným predhovorom k prekladu evanjelia a oslavou staroslovienskeho jazyka a prekladu evanjelia. Medzi najvýznamnejšie veľkomoravské pamiatky patria Moravsko-panónske legendy, ktoré sa zaoberajú životom Konštantína a Metoda.

Ohlas staroslovienskej literatúry v slovenskej národnej kultúre

Veľkomoravská a cyrilometodská tradícia sa na Slovensku pestovala najmä po 17. storočí. Prebúdzala záujem o dávnu históriu a o domáci jazyk. Od čias národného obrodenia sa uplatňovala aj v umeleckej literatúre.

tags: #doverná #zmluva #medzi #mnichom #a #dablom