Dovoľovanie a Predkladanie Dôkazov v Slovenskom Právnom Poriadku

Úvod

Dovoľovanie a predkladanie dôkazov sú kľúčové aspekty právneho poriadku Slovenskej republiky. Tento článok sa zameriava na analýzu týchto procesov v civilnom aj správnom konaní, pričom zohľadňuje aj relevantné medzinárodné zmluvy a právne predpisy Európskej únie. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, vrátane zmien v legislatíve a praktických výziev, ktorým čelia súdy a účastníci konania.

I. Časť: Východiská Návrhu Právnej Úpravy Civilného Procesu a Správneho Súdneho Poriadku

A. Inštitucionálne Zmeny v Systéme Správneho Súdnictva

Návrh právnej úpravy civilného procesu a správneho súdneho poriadku sa zaoberá aj otázkou inštitucionálnych zmien v systéme správneho súdnictva. Dôležitým aspektom je zachovanie správneho súdnictva v systéme všeobecných súdov a potreba špecializácie sudcov na veci správneho súdnictva. Skúsenosti ukazujú, že inštitucionálne zaradenie nemá zásadný dopad na kvalitu správneho súdnictva.

V tejto súvislosti je dôležité uviesť aj zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov a zákon SNR č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov.

B. Koncepčné Východiská Novej Právnej Úpravy Sporového Konania

Nová právna úprava sporového konania sa zaoberá aj pojmom "rozklad" ako prostriedkom procesnej obrany. S uvedeným názvom nového inštitútu sa nesúhlasí, pretože rozklad je už zaužívaný ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy vydanému v prvom stupni. Považuje sa preto za nevhodné, aby sa po takomto období dával tomuto inštitútu nový obsah. Žiada sa preto, aby bol pojmu rozklad ponechaný jeho súčasný obsah. Názov opravného prostriedku bude zmenený na "sťažnosť".

C. Východiská Návrhu Správneho Súdneho Poriadku

Návrh správneho súdneho poriadku sa zaoberá aj zosúladením s právom Európskej únie, konkrétne so smernicou Rady 2005/85/ES. Pri príprave správneho súdneho poriadku bude potrebné brať do úvahy aj nariadenie Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte štátnym príslušníkom tretej krajiny.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

Je potrebné doplniť text o Dohovor o právnom postavení utečencov (1951) a o Protokol týkajúci sa právneho postavenia utečencov (1967) ako relevantné medzinárodné dokumenty. Odporúča sa tiež doplniť zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

II. Časť: Štruktúra Návrhu Právnej Úpravy Civilného Procesu

A. Vymedzenie Pôsobnosti a Právomoci Súdov

Občiansky súdny poriadok vymedzuje pôsobnosť a právomoc súdov v občianskych veciach. Súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Súd v občianskom súdnom konaní nie je oprávnený preskúmavať postup orgánov činných v trestnom konaní z hľadiska ich účelnosti alebo rýchlosti. Takýto názor je vyjadrený v rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 21C/193/2008-418 zo dňa 22.03.2011. Podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 24C/144/2009-104 zo dňa 18.04.2012, by oprávňovalo súd v občianskom súdnom konaní, aby zasahoval do trestného konania tým, že by posudzoval postup orgánov činných v trestnom konaní.

B. Vylúčenie Prieskumu Rozhodnutí a Postupov Orgánov Činných v Trestnom Konaní

Návrh právnej úpravy civilného procesu by mal explicitne vylúčiť prieskum rozhodnutí a postupov orgánov činných v trestnom konaní. To isté sa navrhuje zapracovať aj do civilného správneho poriadku. Podľa predkladateľa zámeru nie je dôvod na explicitnú úpravu vylúčenia prieskumu rozhodnutí a postupov orgánov činných v trestnom konaní v paragrafovom znení.

C. Rozhodovanie o Trovách Konania

V prípade, že o výpočtovej časti trov nerozhodoval súd toho istého stupňa, je potrebné zabezpečiť, aby o odvolaní nerozhodoval nadriadený orgán. Navrhuje sa úprava, ak o výpočtovej časti bude rozhodovať vyšší súdny úradník, avšak o odvolaní by mal vždy rozhodovať nadriadený súd.

D. Zastavenie Konania z Dôvodu Pasivity Účastníka Konania

Zastavenie konania z dôvodu pasivity účastníka konania by mohlo byť vydané nielen z dôvodu pasivity žalovaného, ale aj žalobcu. V praxi dochádza k prípadom, že žalobca podá žalobu, avšak následne sa nedostavuje na pojednávania, nereaguje na výzvy súdu a týmto spôsobom marí konanie.

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

III. Časť: Konanie v Správnom Súdnictve Všeobecne

A. Všeobecné Ustanovenia

V prvej hlave (všeobecné ustanovenia) sa navrhuje, aby bolo pre žalobcu nie len možnosť, ale povinnosť, aby pri podaní viacerých žalôb (aj zdanlivo nesúvisiacich) označil ich súvislosť a vzájomný vzťah, resp. aby uviedol, v čom sa jednotlivo odlišujú. Má sa tým predísť obchádzaniu inštitútu litispendencie či res iudicata.

B. Sankcionovanie Orgánov Verejnej Správy

Navrhovaná osobitná poriadková pokuta pre orgány verejnej správy je podľa názoru v rozpore so zásadami O. s. p. a rovnosti strán pred súdom. V niektorých prípadoch nie je v možnostiach orgánu verejnej správy zabezpečiť v lehote určenej súdom administratívne spisy.

C. Osobitné Ustanovenia o Konaní

Obsah štvrtej hlavy sa týka konania v azylových veciach a konania vo veciach zaistenia. Súdy by mali mať jednoznačnú špecializáciu na konanie v azylových veciach. V azylových veciach by podanie žaloby malo mať odkladný účinok.

D. Konanie v Azylových Veciach

Je potrebné doplniť konanie v azylových veciach o skrátené konanie. V príslušnej hlave, ktorá bude upravovať konanie vo veciach zaistenia, by mala byť súdu ustanovená lehota na rozhodnutie o žalobe proti rozhodnutiu o zaistení. Slovenska republika už v súčasnosti patrí medzi štáty s najdlhšími lehotami na podanie opravných prostriedkov proti rozhodnutiam v azylových veciach. Navrhuje sa zakotviť do navrhovanej právnej úpravy možnosť zastaviť konanie v prípade, kedy už odpadol dôvod konania.

Rozhodnutia o zaistení alebo vyhostení by nemali mať odkladný účinok. Žaloba podaná podľa piatej časti druhej hlavy O. s. p. má voči konaniu o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy subsidiárnu povahu. V navrhovanej právnej úprave by malo byť výslovne uvedené, v akej lehote má súd rozhodnúť.

Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania

IV. Dôkazné Prostriedky a Ich Hodnotenie

A. Zásada Kontradiktórnosti

Zásada kontradiktórnosti je základným princípom spravodlivého procesu, ktorý zabezpečuje rovnosť strán a možnosť vyjadriť sa k dôkazom a argumentom protistrany. Ústava SR v článku 48 ods. 2 zaručuje právo každého na obhajobu a možnosť vyjadriť sa ku všetkým dôkazom. Diskusia by mala byť aj o otázkach právnych.

B. Verejnosť a Bezprostrednosť

Zásada verejnosti zabezpečuje transparentnosť súdneho konania, zatiaľ čo zásada bezprostrednosti vyžaduje, aby súd priamo vykonával dôkazy a zoznamoval sa s nimi.

C. Dôkazné Bremeno

Dôkazné bremeno v trestnom konaní nesie prokurátor, ktorý musí preukázať vinu obžalovaného nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť. Obžalovaný má právo nevypovedať a nespolupracovať pri vyšetrovaní bez toho, aby to bolo považované za dôkaz jeho viny.

D. Znalci a Znalectvo

Znalci zohrávajú dôležitú úlohu pri dokazovaní, najmä v prípadoch, kde sú potrebné odborné znalosti. Je dôležité zabezpečiť kontradiktórnosť aj v znalectve, aby mali strany možnosť spochybňovať znalecké posudky.

V. Prezumpcia Neviny

A. Základný Princíp

Prezumpcia neviny je kľúčový právny princíp, ktorý zaručuje, že každý obvinený sa považuje za nevinného, kým jeho vina nie je dokázaná v súlade so zákonom. Je zakotvená v Ústave SR a v medzinárodných dohodách.

B. Dôsledky Porušenia

Porušenie prezumpcie neviny môže mať vážne dôsledky pre obvineného a celý právny systém. Verejné vyhlásenia, mediálne prezentácie a súdne konanie musia rešpektovať prezumpciu neviny.

VI. Zmeny v Civilnom Súdnom Konaní

A. Zrýchlenie Súdneho Konania

Ministerstvo spravodlivosti SR predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Cieľom je zrýchlenie súdneho konania rozšírením okruhu vecí bez nariadenia pojednávania.

B. Doručovanie Súdnych Písomností

Zmeny v právnej úprave doručovania súdnych písomností smerujú k zamedzeniu možných obštrukcií realizovaných „nedobromyseľným" účastníkom konania. Modifikácia doterajšieho mechanizmu doručovania je o prenesení bremena pri doručovaní zo súdu na účastníka konania a smeruje k ochrane poctivého účastníka konania.

C. Riešenie Namietok Zaujatosti

Návrh právnej úpravy odstraňuje problém predkladania námietky zaujatosti v desaťdňovej lehote od jej podania v prípade, že bola spojená aj s odvolaním.

tags: #dovolanie #a #predkladanie #dokazov #v #slovenskom